RUMBELLE - Krik trávy... 2. kapitola

Rumbelle

2.kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy a Šepot trávy

  Krik trávy...

    „Kvôli sprostému „asi“ si si nevšimol zvyšok vety, ty hňup slepý!“  prevalilo sa gólom do vlastnej brány prebudené svedomie na druhý bok a pokojne si hybernovalo ďalej, namiesto toho, že ho donúti vpáliť späť na trávnik a ... „A čo, hrdina?!“ odfrklo.  "Cink. Žltá karta! Vypadni na trestnú lavicu..."

  „Nevedel si si ani predstaviť, že by sa náhodou vytiahla zo stodoly, potetovaná ešte nezahojenou nočnou príhodou  a tvoj vydarený synko s priateľkou by ju zazreli, tak si ich rovno odrifľoval do domu!“... zamrmlalo ešte do steny lebky, otočené mu už nadobro a ešte dehonestatívne hore riťou. 

  Vyhlásiť mu embargo na túto tému nebude také ľahké, ako si predstavoval.

  Tak do domu. Bude sa elegantne mlčať, prípadne zapierať, ak si to situácia vyžiada a svinsky zákerne sa argumenty vyhovárania sa hodia na ňu, nech sa ukáže. Ak sa ukáže...

  Náhodou je zvedavý, či sa za neho, za noc s ním, za možný začínajúci vzťah...atď, atď... nebude hanbiť a zatlčie všetko pred kamošmi ako mechanické kladivo...

  „To by sa musela podať na teba, čavo!“ natočilo sa zas svedomie trochu hlavou k nemu a mal taký pocit, že si i uľavilo, aby mu dalo jasne najavo, ako ním bezmedzne opovrhuje. Začína to celé smrdieť...

   Dom už zďaleka nebol tichý. Bláznivá Emma naháňala nejakého nočného motýľa, pokúšajúc sa mu zachrániť život a nasmerovať ho k východu. Neal si nahlas spieval odrhovačku, natláčanú zo slúchadiel, aby zas nezaspal a okenice z porozcabrovaných okien, aby mal úbožiak zmagorený motýlik na výber, či vypadne oknom alebo druhým sa triasli strachom a prievanom.

  Fúkol si do ofiny, ktorú aj tak nemal a akoby nič vplával do obývačky, rozvaliac sa vedľa syna s idiotským výrazom nad priveľmi prežívaným textom piesne. „Ó, baby, baby...“ a márne v ňom hľadal svoj genetický potenciál a aspoň nepatrný náznak po stopách inteligenčného kvocientu.

  - Koľko máš rokov, drahá? – zameral pozornosť radšej na obdobne, podľa neho, dementne sa zabávajúcu Emmu, maznajúcu sa s práve odchyteným hmyzom, čo jej zababrával dlane.

  Zhnusene na neho zagánila a drobca to stálo život. Ošúchavala si ruky o boky, krčiac čelo, kým mu odpovedala.

  - Mala som za to, že ste gentleman. Nie, nemala. Belle mi o vás pravidelne referuje a podľa nej, keby vy vydáte svoju autobiografiu, tak ju v knižnici zaradia do oddelenia biológie medzi prírodné katastrofy a genetické poruchy. – nahla hlavu k nemu s bodkou za recenziou.

  Jedna z tých porúch sa vedľa neho rozrehotala, vyrvúc si slúchadlá konečne z uší a nahlas vtiahla sople do nosa, pretrúc si tvár od brady až k čelu.

  Napriek tomu, že sa pokúšal rozšifrovať jej obsiahlu kritiku, predstaviac si, ako sa to nežné stvorenie, čo teraz oberá zo seba seno, takto o ňom vyjadruje, nemal čas. Emma vyrukovala so zmenou témy.

  - Kde je vlastne Belle?! –

 Už naštartovaný, bez možnosti zaradiť rečovému centru spiatočku teda jedovato spustil.

  - Tak po ááá...si šla povedzme von zabehať. Veď vieš, pribrala v lete tie tri kilá...-

  - Dve! – opravila ho rázne dobrá kamarátka s výstražne dvihnutým ukazovákom, vážne mu hroziacim inzultáciou, ak neprestane urážať jej priateľku.

  - ...bola pribratá, tvárila sa nešťastne ako na breh vyplavený vorvaň... – zámerne kvetnato preháňal, - ... potrebovala zhodiť, tak tu lieta okolo domu. O chvíľu sem s funením vpáli a oznámi nám čas na stotinu sekundy presne, za koľko to dala...-  „To  - dala...“ no, to vyznelo dobre sprosto, kámo.

  A ty ešte chceš pokračovať?! Tak, daj...“

  - Po béé, som ju poslal na jahody. Tak sa rozmnožili svine, že niet kde v lese stúpiť a  zaparkovať a teraz v októbri by mohli spôsobiť lokálnu ekologicko-dopravnú kalamitu. Vzala kosu a poslušne šla... Alebo  po céé ...- nadýchol sa. - ... ešte stále sa v stodole vyhrabáva zo sena, kam som ju napchal, aby vám nemohla vykvákať, akú úchvatnú noc so mnou práve prežila! – zaklincoval spokojný.

  - Ber po bééé Emma, to vyzerá najlogickejšie z tých kravín, čo tu drístal. – potľapkal ho po pleci Neal s prstom v nose, čo už dĺžkou nezodpovedal jeho hĺbke. Ale mozog mu poškodiť nemôže, o nijaký nechtom aj tak ani nezaškrabne.

  - Fakt, kde je? – zopakovala vážne Emma.

  Odpovedal šramot prichádzajúci od dvier. Zadýchané dievča v nich si ošúchavalo podrážky o rohožku s jednou rukou zapretou o veraje a s úsmevom natiahnutým cez celú tvár vítalo starých známych.

  - Čaute! ...teda, takto som sa nenabehala... ani nepamätám...aby som bola vôbec hodna tých dvoch vajec... - ozvalo sa jedným dychom s troma prestávkami a jedným žmurknutín smerom ku Goldovi.
  Keď sa konečne narovnala z postoja vytrvalostných bežcov, vytriasajúc ešte lýtka a vypla, nečakane si založila dlaň s natiahnutými prstami na prsia. 
  Pôsobila tak odvážne, hrdinsky, priam vlastenecky. Už chýbal len patričný slogan: Z lásky ku krajine, budeme žrať len domáce produkty!
 - ...aby kvôli  vajciam tu človek absolvoval doslova maratón... - stále vyškerená vysvetľovala. - Aj keď je tu...  len jedna sliepka, ako som si všimla... - koktala, zachádzajúc sa stále od strateného dychu, naberajúc ho popri slovách len striedmo a trhane, - ...aj s tou bol problém, kam ma zavedie. S predpokladom, že je dobre vycvičená a teda vie, kde má kurník,  som...ju...nenápadne...tajne... prenasledovala... a mám! Dve vajcia! Sú moje! – tešila sa, ukazujúc najskôr na neho, odprisahal by, že mierila prstom rovno na slabiny, tak diplomaticky prehodil nohu cez nohu.   
   Ale to už ona  zas hrdo capkala po prsiach, po jeho košeli, kde v oboch prsných vreckách spokojne ležalo vždy jedno vajíčko, robiac jej hruď o dve čísla oblejšou.

  V druhej  ruke držala nejaký riadne zaprášený pohár a aj k tomu podala pádne vysvetlenie.

  - ...inak nie je dobrý nápad mať špajzu tak ďaleko od domu, navyše rovno v kurníku, ale pozrite, čo som v nej našla...- natrčila pohár pred seba k divne sa tváriacemu obecenstvu. – Jahody, predsa! Spravíme si bublaninu! ...ak ovšem máte doma múku a cukor, pán Gold. – vyčarovala priam šťastný úsmev a vrhla sa najskôr na Emmu, aby jej vtlačila bozk na líce.

  Tá nestačila zatvoriť ústa. Už dávno nevidela priateľku takú rozšafnú, plnú energie a entuziazmu a ...sena vo vlasoch! S hrôzou jej ťahala dlhú bylinu z drdola, obracajúc sa na Golda s rukami prekríženými spokojne na hrudi, čo sa tváril, ako Turci po bitke pri Moháči. Kútikmi úst mu šklbalo.

  Neal si radšej odsadol o kúsok bokom, zhrozený z toho, čoho bol práve svedkom. Pripadal si tu normálny iba on sám. Nečakal ani, že sa Belle, prechádzajúca okolo nich dvoch nahne k jeho lícu a vtlačí doň tiež svoje pery a potom...

  ... a potom sa z druhej strany nakloní k druhému z mužov, riskujúc celistvosť ťažko ukoristených vajíčok a doslova sa mu prisaje o ústa.

  Ďalej sa už odsadnúť nedalo. Bol by skydol z gauča.

domiceli