Rumpelstiltskin ROZHOJDANÉ... 4. kapitola

Rumpelstiltskin

Rozhojdané...

Nadviazanie na ff Temný závoj

4. kapitola

     - Mohol si ma zabiť! – zasyčal Gaston medzi vypľúvaním slín zmiešaných s vodou, ktorá mu zaplavila všetky otvory, ktoré sa teraz chrchľaním a kašľom pokúšal uvoľniť.

  „Mohol a ešte aj môžem...!“ pomyslel si, ale zaťal zuby a založil ruky radšej chrbát, ten svoj, už suchý a čisto preoblečený, aby sa pánča nemalo už do čoho navážať. „...a asi by som aj mal.“ doložil si v duchu, vidiac, s akou nenávisťou sa mladý muž naňho zdola díva, premeriavajúc si jeho čistý, kvalitný kožený odev, kým on tu na akomsi štrku leží tak, ako ho Boh stvoril, plus čo-to, čo na ňom ešte za tých sotva osemnásť rokov dorobil. Žiaľ, asi len vonkajšiu stránku. Na tej si ale dal záležať...

  Rumpel sa otriasol a radšej otočil chrbtom. Dokonalosť rovnakého pohlavia pri porovnávaní s jeho telesnou schránkou pridávala riadne závažia na opačnú misku váh v priam hamletovskom rozhodovaní: Zabiť či nezabiť...

  - Kto vlastne si?! – zviechaval sa muž a zhnusene sa díval na telo, doškriabané, polepené zas pieskom a holé.

  - Kto by si chcel, aby som bol? – otočil sa k nemu, natrčiac ruku s odevom. Jeho starým odevom. – Ak mi chceš povedať, že tvoj sluha, rýchlo si radšej zahryzni do jazyka, drahý. – doložil, hodiac mu veci ako psovi.

  - Snáď nechceš, aby som ja slúžil tebe?! – schmatol podávané Gaston a rýchlo sa obliekal, aby si to tento malý jedovatý, neznámy mužíček náhodou nerozmyslel a nestrčil ho nahatého späť pod hladinu...napospas tým tam vonku. – Ozaj, kto boli tí...no, veď si ich asi aj ty iste videl, keď si sa tak rýchlo stratil. – ukázal do otvoru peniacej sa vody, ktorá sem donášala svetlo a zároveň ich chránila pred vonkajším svetom.

  Zadíval sa tým smerom a videl seba, zúfalo plačúceho, opusteného uprostred divočiny, márne volajúceho na svojho otca...

  - Stratení chlapci...- odpovedal stručne a považoval svoje vysvetlenie za dostatočné.

  - To akože sme sa zľakli obyčajných deciek?! Nejakých sprostých malých dedinčanov s palicami?! Uvrešťaných sopliakov?! – rozohňoval sa Gaston, mordujúc sa so šnúrkami a ich zložitosťou. Doteraz sa s nimi trápili vždy len jeho sluhovia.

  - Bojoval si už niekedy? Bol si vo vojne?! Díval si sa nepriateľovi priamo do očí a zvažoval v pár sekundách stratégiu?! – odpovedal mu otázkami s nohou vyloženou na veľkom kameni, s cynickým výrazom na tvári.

  Mladík sa len poošíval. Odpoveď bola teda jasná. Nie.

  - Tak potom vedz, že čo urobí profesionálny vojak, čo prešiel výcvikom v armáde, je pomerne ľahko odhadnuteľné, ale tento svet, Zem-nezem, je plná amatérov! Títo chlapci, tieto deti stratili už všetko a denno-denne strácajú už len sami seba. Hodinu po hodine, deň, po dni, draho platia za každé čo i len najmenšie želanie, kedy sa neovládnu...Im nezáleží už na ničom. A na nejakom prišelcovi, čo na prvý pohľad má všetko a nemusel za to ničím zaplatiť, ako oni, už vôbec nie! – kopol do skaly, o ktorú sa opieral, aby utlmil zlosť. Spôsobil si len vlastnú bolesť.

  - Nejako sa tu vyznáš. Mám pocit, že k nim asi patríš. Čo ak budeš ich špeh...a ja som len ďalšia obeť.... ale to ti hovorím, ja sa nevzdám! ...som rytier! Budem bojovať!... – vzdal Gaston šnurovanie a zapínanie, prestanúc s ním bojovať, antihrdinsky preložiac ruky na rozgajdanej hrudi, že už nemieni počúvať nijaké jeho múdrosti.

  Načo mu bude odpovedať, že kedysi naozaj bol takmer jedným z nich...

  - Dôležité je, že poznáš nepriateľa, čo stojí za únosom Belle. – odpovedal dvojznačne a pohol sa k vodopádu, či v jeho šumení nezačuje hlasy zvonka.

  - Urodzenú, ctenú slečnu Belle! – opravil ho nahnevaný Gaston, že ignoruje jeho príkazy, ale schytal neviditeľnú ranu, ktorá ho priklincovala o zadnú stenu jaskyne, kde pocítil ako odpoveď na svoje ostré slová -  ostré výčnelky skál.

  Napriek výchove, zanadával úplne nedistingvovane a šťavnato.

  Rumpel sa pousmial. Zdá sa, že pre tohto „rytierika z bavlnkoviec“ toto budú priam iniciačné skúšky dospelosti. Len k čomu to bude dobré pre neho samého, ak sa mu podarí spraviť z neho ozajstného chlapa?! ...že by to Belle ocenila?!...A teraz akú by chcel počuť odpoveď...

  Zhlboka povzdychol.

  - Vzduch je čistý,  môžeme ísť. - ukázal na vodu a prešiel ňou von.

  - Vzduch čistý a voda mokrá...- doplnil si zhrozene Gaston a prižmúriac obe oči, strčil sa do vodopádu tiež.

domiceli