RUMBELLE 2, Zrodenie ticha, 7. kapitola NÁVŠTEVNÁ

Rumbelle 2

Zrodenie ticha

7.  kapitola

Návštevná

    Necítila sa tu práve najlepšie, ale nič iné ju nenapadlo.

  Preveľmi vysoké stropy, všade chladný kov a striedme doplnky, ešte aj ten oheň v krbe akoby chladil. Rumpelstiltskinova domácnosť bola o poznanie prítulnejšia. Škoda, že nie aj majiteľ... Aj kuchyňu mal lepšiu. Síce ako zdroj použitých princezien za veľa nestál, ale vedela si ho predstaviť...

  A tu ? Samé odporne zdravé krvavočervené jablká...Hnus.

  - Prišla si ma ohovárať alebo sa len posťažovať na nešťastie v láske, drahá ? – vplávala do sály štíhla temná kráľovná s vysokým čudným účesom, čo jej nepridával ani na kráse, ani na honore.

  Napriek snahe, stále pôsobila, že jej z topánok trčí slama...Predkov skrátka nezaprieš...

  Možno to bolo nedostatkom vrodeného vkusu, možno celkovou zatrpknutosťou nad osudom, ktorý k nej nebol dvakrát štedrý...

   Práve preto, kvôli sebe podobnému osudu hľadala útočisko práve tu, u nej.

  Ženy k sebe pristúpili a letmo napodobnili vrúcne bozky, každá však zhrozená, že by sa tej druhej musela, čo i len špičkou topánky dotknúť. A predsa sa považovali za priateľky. Aspoň naoko.

  - Regina, drahá, ty si tuším zas pribrala. Dávaj si pozor, aby som ťa raz takú chutnučkú guľatučkú neschramstla...- „polichotila“ starej známej Maleficent, znesúc ostré dýky pohľadu medzi rebrami.

  - A ty si tuším ešte staršia ako vyzeráš.  – vrátila jej „poklonu“ vysoká žena a s nechuťou zahryzla do jablka.

  - Nežer to ! Nesiem ti darček. – natrčila pred ňu zvyšok údeného bravčového stehna ešte z Rumplovho stola.

  - Fúj...To smrdí od prirodzenia ? – nahla sa znechutená žena nad mäso.

  - Nie ! Tam darčeky nenosím ! – zhrozila sa Maleficent vybaviac si to miesto.

  Regina poodstúpila. Bolo jej úplne jasné, odkiaľ práve jej priateľka prichádza. Podľa slovníka...aj výbavy.

  - Zas ťa náš zlatý Rumpel vyváľal v tŕní ? – zaškerila sa vidiac jej rozcuchanú hrivu a doškriabaný ksicht.

  - Kiež by, kiež by...drahá...čo ja by som za to dala...Trocha tej jeho nežnosti...zňuchávania sa...nejaká tá prípadná výmena telesných tekutín...- zasnívala sa blondína, až Regine skoro zapadlo jablko.

  - S tebou by nešiel, ani keby si bola poslednou ženou na celom svete! – postavila sa Regina vyšmariac nedojedené ovocie von oknom a založila  ruky na prsiach.

  - A vieš, že to nie je zlý nápad ?! To by som ich ale musela požrať najmenej tisíce...žien...ostatných...z celého sveta...možno aj viac...myslíš, že ich je viac ?...- zamyslela sa úplne vážne druhá, už pohodlne usadená v kresle, stále zasnívaná, skoro aj zabudla, na čo vlastne prišla.

  - Tak vyklop, prečo si tu ? – strácala Regina trpezlivosť. – Najesť si sa neprišla, princezné tu nechovám, tak predpokladám, že si zas niečo zbabrala a potrebuješ hasiť za zadkom ! – zhodnotila situáciu.

  Maleficent sa obzrela na svoje pozadie, potom jej došlo, že to bolo zrejme myslené obrazne ...názov toho umeleckého prostriedku jej už však nedošiel.

  Ale očividné bolo, že Regina je žiačkou Rumpla. Má jeho sarkazmus, vyjadrovanie, rozhľad. Je na správnom  mieste. Pozná ho najlepšie. Dosť dlhý čas strávila v jeho „škole“, kým sa ako čarodejnica  osamostatnila...

  - Máš pravdu. – začala pokorne. – Vymyslela som takú malú kliatbičku na Rumpla a ono niečo nevydalo...- vykrivila nešťastne pery.

  - Ty si si trúfla prekliať Rumpelstiltskina ? Temného pána ?! A čuduješ sa, že to nevyšlo?!...Apropó, kedy tebe niečo v živote vyšlo, drahá ?! To fiasko so Šípkovou Ruženkou...A to nespomínam jej dcéru Auroru...Blamáž nad blamáž...– bodla si do nej jedovato Regina.

  - Dobre, dobre. Prišla som za tebou, aby si mi pomohla... Všetko išlo ako malo, až po ten sprepadený bozk ! – vstala s nadšením a zas si nešťastne sadla Maleficent.

  - Začína  ma to zaujímať. Tak pekne po poriadku...- sadla si Regina oproti nej a nahla sa, aby jej nič neuniklo.

  Porozprávala jej celý príbeh o nešťastnej láske Rumpla k Belle, ako sa jej vzdal, a donútil ju začarovať jeho aj ju, aby na seba zabudli,  kvôli synovi... aj ako ho prekliala, že sa tej lásky aj tak nikdy nezbaví ak...

  Regina načúvala a hoci priateľkina stratégia mala svoje slabiny, ako nápad sa jej to veľmi pozdávalo.

  - Geniálne ! – neovládla sa a zatlieskala.

  - Však ? – pritakala Maleficent. – Ale vysvetli mi potom, prečo sa nič nestalo, keď ju pobozkal ?! Há ?! Som z toho jeleň....Preboha, parohy...nie, to niééé...- zhrozená si siahla do vlasov, ktoré pomaličky nadvihovali rozložité parohy statného šestnástoráka. - Teraz budem musieť čakať do ruje a ...že si ja neviem dať pozor na jazyk ! – capla po opierke kresla.

  - Si hlúpa !... Musí ísť o bozk z pravej lásky ! Nie ledajaký...Ešte aj násilný !...Bozk z pravej lásky, obojstrannej ...Len ten má moc... Magickú moc, ktorá z neho spraví obyčajného smrteľníka !... To by bolo famózne ! Neuveriteľné ! Jedinečné !... Už by nemal žiadnu moc ! Nijakú ! Rozumieš ?!...- nadchýnala sa Regina čoraz viac.

  - Niééé !... Ja nechcem, aby môj Rumplík nemal moc.... Čo ja s ním potom ? ...Ja som len chcela, aby sa zas buchol do tej husičky a ja ho budem môcť ofukovať z nešťastnej lásky, potom, keď mu ju niekde tajne unesiem a pochutím si na nej...Chápeš ?...- zľakla sa Maleficent Regininých konšpirácií. Toto asi nedomyslela....Už oľutovala, že vôbec prišla.

  Bolo neskoro.

  Regina ju už nepočúvala.

  Ale počula ju iná žena.

  ...stála pritajená v rohu miestnosti, zneviditeľnená a pripravená zabrániť všetkému, čoho tu bola práve svedkom...

domiceli