Mr. Gold ŠTVRTÁ... 34. kapitola D...

ŠTVRTÁ...

34. kapitola

D ...

1.

   Sú dni s vôňou tanca na ľade, kedy nič neplynie svojím prirodzeným tempom, ale tak nejak inak. Tichšie, napriek tomu, že všade je totálny hurhaj, ľahšie, hoci už len vstať z postele bola najťažšia časť dňa a nad vecou, lebo strach bolo treba pridusiť vankúšom a zatlačiť až na dno perináku.

  Chvela sa viac ako jej hodvábne šaty, čo menili tvar aj farbu dokonca aj vtedy, keď sa ani nepohla. Sama si k nim vyrobila topánky, keď vydrankala od krajčírky zvyšky látky a pásy z nich poprevliekala cez obyčajné bezprstové tuctovky a na mašle vyviazala nad členkami. Exkluzívny handmade kúsok...Konečne sa cítila vysoká a vyššie už aj tak v obchode nemali.

  Emmine šikovné ruky tiež nesklamali, rybí vrkoč skryl, čo mal a iste vyrazí dych aj takej fanšmekerke na výstrelky akou je Ruby, lebo v dospeláckom drdole prídu všetky a ona...ako dievča. To bude gól, ktorí ocenia aj inak, čo sa módnych trendov týka, ich totálne nemožní chalani.

  Make-up skryl, čo mohol, zvyšok musí dohrať úsmevom.

  S pripravenou imitáciou miniatúrnej kabelky Coco Chanel cez plece, kde sa fakt nič nezmestilo, sa len s nechuťou zabaľovala do kabáta, ktorý väčšinu dokonalého outfitu beznádejne skryl. Našťastie len počas cesty do kulturáku. Nezahalí sa po príchode tam, ani keby jej spod pazuchy trčali cencúle. Radšej riskne týždeň uprskanej maródky po stužkovej. Čo asi riskne väčšina štvrtákov... Aj takí, čo nepremrznú...

  Našťastie jeseň je tento rok láskavá. Babie leto síce vehementne stopla, ale zime ešte nevystavila cestovné víza do mestečka. Zubaté slnko rátalo jej trblietky na očiach, aj tie v nich a spokojne cerilo tesáky na holé nohy, čo po každom kroku zízali do ulice z rozvlnených dlhých šiat vejúcich všade okolo ako morská raja.

2.

  Vestibul plný. Na schodisku natiahnutý trochu zošlapaný červený koberec požičaný z obecného úradu. Po krajoch pripravené fakle čakajúce vytasiť sa s hoolywodskym efektom, keď sa zotmie a začnú prichádzať roztrasení, dojatí rodičia a znudení učitelia v oblekoch, buď zo svadby, alebo pripravených do truhly, učiteľky, ktorým kaderníčka zas neodhadla farbu, čo mala prekryť šediny a sopliaci, ktorí budú z balkónov závidieť a nekompromisne bez bázne ohovárať a komentovať dianie pod nimi.

  Tretiačky šatniarky povinne híkali nad modelmi, čo sa vykuklili z kabátov zakaždým, keď prišla ďalšia otávanka a potom sa chechtali do dlaní, lebo ich šaty budú aj tak krajšie, minimálne bezkonkurenčne o rok modernejšie.

  Nervózni skoro muži si sústavne odťahovali pritesné kravaty, na ktoré ich krky neboli naučené a s rukami vo vrecku skúšali výdrž špičiek topánok hrajúc futbal s každou smeťou, čo im pod ne prišla, riskujúc, že starostlivo nagélované účesy stratia mamičkou vybraný, požadovaný tvar.

  V kúte medzi kartónovými škatuľami, ktorými dodatočne ešte napĺňali chladničky v príručnom bare, stál opretý o požičanú vychádzkovú palicu namiesto trápnej barle a sledoval prichádzajúcich.

  Neistý v obleku, neistý v poslaní triedneho, neistý vzhľadom k udalosti, ktorá pre týchto mladých znamená paradoxne možno viac, ako maturitné vysvedčenie. Neistý pre stovku iných vecí...a jedinú osobu.

3.

  Míňali sa iba pohľadmi, každý začlenený do vlastného priestoru podľa programu. Znelky, sviečky, nástupy, výstupy, básničky, poďakovania, príhovory...všetko tisíckrát odskúšané strácalo sa v ich mysliach znehodnotené už len na šum okolo pripnutej zelenej mašličky. Stužky...

  S hrôzou hľadel na priodvážne šaty dievčat a zelené more mašiel sa mu rozplývalo pred očami, keď sa mal rozhodnúť, akým spôsobom ich donúti držať na pritesných obtiahnutých lesklých hrudiach budúcich maturantiek.

  Najradšej by si bol namiesto špendlíkov vypýtal klince a kladivo, lebo mal nutkavé podozrenie, že mu to tie žaby urobili naschvál. Podaktoré aj hej...

  Iné si navliekli aspoň pre túto chvíľu bolerká, za čo budú mať u neho o dva body na najbližšej písomke zaručene viac.

  Zvládol aj Ruby v šatách v štýle: sukňa po hanbu – hanba po sukňu, napriek tomu, že ho nenápadne pred aktom upozornila, aby jej náhodou nepraskol silikóny, ktoré si aj tak len vymyslela.

  Ale moderátor ju potopil, lebo do mikrofónu napodobnil zvuk fučiaceho balónika. Dohru to bude mať dnes vo vestibule a pondelok v riaditeľni.

  A ešte jedna hruď mu robila vrásky. Pri tej by sa aj hodinu tváril, že žiaden z podaných špendlíkov nemá dostatočne ostrý špic, a keď mu rýchlo nepodajú poriadny, odumrie mu ruka prilepená nad jej prsníkom...nešlo to. Ale po nej už nevedel komu, čo ani  kde pripína...

  S poslednou stužkou mu klesla ruka a stúpla nálada.

  Pódium sa vyprázdnilo.

  Nasledoval otvárací tanec, potom rodičovský tanec a potom...

  Jediná oficiálne povolená forma objímania sa na verejnosti...Tanec.

domiceli