ŠTVRTÁ...
27. kapitola
Férová
1.
Pred budovou stoja traja mušketieri
a čakajú štvrtého, ktorý ešte netuší, že sa stane...že jeho život bude mať
odteraz dve cesty. Alebo tri...alebo ho z toho všetkého aspoň rozbolí
hlava.
Athos Emma, mozog celej akcie, stojí
rozkročmo, aby to vôbec ustála, s klapkami na očiach, odfiltrujúc zvyšok
sveta, s očami upretými na východ, kde za dvojitými dverami už prebieha
skrinková vojna a v tej tlačenici sa snaží nájsť budúceho
spolubojovníka.
Porthos Neal má hlad. Po všetkom.
V hlave taký brajgel, že obrazy maliara so svojsky vysloveným, tým pádom
rovnako znejúcim menom sú napriek svojmu pre diváka obsahovému chaosu len
detskými omaľovávankami s jasnou štruktúrou.
V ňom sa tisíce fragmetov
v niekoľkých priestoroch a pásmach súčasne, simultánne zapája do grandiózneho predstavenia pod
názvom: ...v živote som zbabral toho mnoho...Veľké pestré plátno
s ústrednou témou: Som otec, ale nepovedzte mi to, radšej, prosím, až
zajtra...
A nakoniec krásavec Aramis Bella, so
sluchátkami v ušiach dookola sa oblbujúci lacnými oplodňovákmi, aby
udržala hladinu hormónov v primeranej konštelácii. Je tu vlastne len do
počtu.
Hra na pár s Nealom musí ešte chvíľu
pokračovať, našťastie ju už nemusí, na jej vlastnú ráznu žiadosť, držať za ruku.
...a ešte preto, že je kamoška s Henrym.
- Už ide, si pripravená?... Vieš, čo máš
povedať... – oslovila Bellu Emma.
Ale až keď jej vytrhla kábliky z uší
zaregistrovala, kde je a že divadelné predstavenie opäť začalo.
- Jasné, jasné...nie som mimo...- pritakala
neisto a rovnako to prijala aj dvojica po jej boku.
- Henry !... – vykročila mu v ústrety,
pretlačiac sa lavínou trúdov z nižších ročníkov.
Sledovali pozorne, ako sa s ním zhovára. Každý pohyb, pohľad hore do okien, kde sídli riaditeľka, pohľad na seba, pohľad
na Bellu a široký úsmev.
Aj Bella sa usmiala. Všetko klaplo.
- Fakt ma zoberiete za pánom Goldom?
...zažiaril na svojich veľkých kamošov. – Mňa by k nemu nepustili. Nie som
mu rodina a som...teda chodím len do prímy...- džavotal a dospeláci
si prekladali jeho slová po svojom, poznajúc iné detaily a zdalo sa im na
chvíľu neférové, že on je vlastne tabula rasa.
- Ale sľúbiš, že ho nebudeš otravovať svojimi
blbosťami a pripomínať mu zbytočne tú nešťastnú udalosť. Je na tom fakt
dosť zle a my ho chceme potešiť, nie...- začala starostlivo vykladať
Bella.
- Ty si fakt blbá, Bella! – zmraštil tvár
s nechuťou počúvajúc jej kázanie, čo mu pripomínalo iné dospelé ženy
z jeho života. – My chlapi náhodou vieme, kde je sever a pán Gold je
silný chlap a nebojí sa ničoho. Ja o tom viem svoje...vy sa viete len
zmachliť a fňukať. – kývol nad ňou rukou s opovrhnutím, ako si
dovolila obviniť jeho idol, že je na tom „fakt zle“.
- Bella asi narážala na to, že sa dal zbiť
ženskou...- neodpustil si Neal a prineskoro si zahryzol do jazyka.
- A ty si akože kto, že sa ozývaš?!
...Bella, to kde chodíš na hentakých magorov, veď tento je ešte horší ako bol
Gaston. Ale aspoň, že má motorku. – prejavovali sa v Henrym črty, ktoré
každému z trojice jasne pripomínali neodškriepiteľné gény...jedného
jediného muža.
Navyše dokazovali, že „plán“ klape, keď už aj
nižšie ročníky sú informované o detailoch.
Henry, ale trpezlivo pokračoval adresujúc
svoje vysvetlenie rovno Nealovi.
- Pán Gold vie, čo sa patrí. Nevieš, že sa
hovorí sa... že „ženu ani kvetinou neudrieš!“... to sme sa náhodou že učili že
na etike, ak by si nevedel... Tak čo mal robiť?... Musel sa nechať zbiť...Keby
chcel, tak ju zmláti ako žito. Ale on je ten gentle...gentelme...gentlemen...man...
Náhodou....Ja by som to nedokázal. Ja by som jej takú zavalil...- začal
šermovať okolo seba.
Bolo im to smiešne, ale v záujme
zachovania výchovného momentu pre oboch zúčastnených prednášky sa ženy smiechu
zdržali.
Henry viedol jednoznačne jedna nula a Nealove
šance získať si ho, predstavovala zrejme len motorka. Ale tá stojí, už niekoľko dní, zaparkovaná
na priedomí domu, kde býva Emma.
Veď uvidíme.
Láska na prvý pohľad, to z pohľadu tohto
„prvého rande“, zrejme, teda celkom iste, nebude.
domiceli
Slovo brajgel
vraj má pôvod v skomolení mena maliara Pietra Bruegela (por. napr. Súčasný
slovník slovenského jazyka). Jeho obrazy sú preplnené množstvom drobných
postavičiek, ktoré vytvárajú ľudské mravenisko. Napríklad známy je jeho obraz
Detské hry, na ktorom zobrazil približne dvestopäťdesiat detí pri rôznych
detských zábavách. Na prvý pohľad mnohé jeho obrazy vyznievajú, že ľudia sú tam
umiestnení bez ladu a skladu, jednoducho brajgel.
fr. Patrik Vnučko OP (seriál Mária v
umení)
traja mušketieri :) to by ma nenapadlo... chválim :) a celkovo rozhovor s Henrym :) krása :) milá časť tak ako každá s Henrym :)
OdpovedaťOdstrániťHenry je naozaj jedna z najlepšie napísaných detských postáv, ale že fakt :) aj mušketieri dobre vymyslení :D
OdpovedaťOdstrániť