RUMBELLE 2 + OBCHODNÉ TAJOMSTVÁ XI. kapitola BONUSová 2.

...toto je až druhááá BONUSová ! Kto zas vynechal tú predchádzajúcu ?!

:-)

Rumbelle 2 + Obchodné tajomstvá XI...

...to je chaos, čo ?

BONUS-ová II.

Návrat

   Mala taký iný pocit, keď ho znova videla. Stál na móle s Henrym. Ako ona nedávno...Ten chlapec bol ich anjelom. Bol svedkom nekonečných návratov a vždy rovnako usmiaty a šťastný komentátor udalostí.

  Videla, ako sa ho drží za ruku a vyzeralo to dosť prekvapivo. Slovutný, odmeraný, nedotknuteľný pán Gold drží vo svojej mocnej ruke krehkú detskú, trochu zašpinenú, spotenú a nepokojnú. Akoby držal v dlani vyplašeného vtáčika, ktorého nesmie pustiť, aby si nerozbil krídla o chodník.

  Bolo by zaujímavé vidieť zbližša, kto z nich je nedočkavejší a rozrušenejší z jej návratu. Ktorá z rúk sa trasie či potí viac...

  Tam na móle stála v každom prípade rodina. Jej rodina. Ich rodina. Stála tam spolupatričnosť ruka v ruke s nezištnou láskou.

  - A teraz čo ? – spýtala sa po príchode domov dívajúc sa zamyslená na truhličku v dlaniach.

  Privrel dvere na spálni a ponáhľal sa rýchlym krokom k nej. Čas, v ktorom fyzicky nefigurovala jej osoba bol pre neho zbytočne premárneným časom. Každá taká hodina bola iba bublinou nesúcou prázdny odkaz o jeho existencii.

  - Teraz ťa chcem objať. – rozhodol pevne, bez nároku na námietky.

  Vzácna truhlička skončila na stolíku vedľa lôžka...na dosť dlhý čas.

  - ...nemôžu sa pokaziť ? – spýtala sa medzi dvoma bozkami namiesto nádychu, keď sa jej konečne podarilo dostať sa z kopy vankúšov navrch. Nad neho.

 Usmial sa. Prešiel prstami po jej tvári a krivkách, na ktoré dočiahol, ako slepec lúčiaci sa s Braillovým písmom tušiaci, že malo svoje čaro.

  - Tak...smieš. – zašepkal.

  Zhlboka sa nadýchla a otvorila vrchnák. Držala ich zas v holých  rukách a príjemné to nebolo. Opäť sa jej vrátila celá tá situácia v Začarovanom lese aj s pocitmi, aké v tom momente mala. Hroznými pocitmi, neúprosnými, boľavými...Bolelo to...Jeho aj ju.

 Trasúce sa v rukách priložila ich k pootvoreným viečkam, zatvorila oči a pritlačila, čo najrýchlejšie dlaňou...

  Pomaličky vstával do polosedu vlastnými rukami si pridŕžajúc jej dlane ako obväzy na viečkach. Chvíľu trvalo, kým nabral odvahu ich zložiť.

  S napätím čakala a dýchala trhane.

  Uvidel ju. Uvidel ju takú krásnu, že predčila všetky jeho predstavy, čo za posledné týždne len z dotykov získal. Bál sa aj žmurkať, lebo každá stotina sekundy tmy zdala sa mu náhle večnosťou.

  - Teraz ťa budem milovať len očami... – s úľubou na ňu hľadel a neodtŕhal oči blúdiace celou jej bytosťou, tlačiace sa až kdesi do útrob.

  - To si teda užijem...- zdvihla posmešne kútik úst.

  Nedodržal, čo povedal. Na vypovedanie vlastnej dohody mu stačilo pol minúty. Nebránila sa. Schúlená v jeho náručí, šťastná a spokojná, že konečne je všetko, ako má byť a ich život pôjde po rovine...bez výmoľov, bez trhlín, bez blata, kamenia a polien pod nohami. Len rovná cesta...

  - Chcem sa ti s niečím priznať. – povzdychla po náročnom váhaní a hľadaní slov.

  - Viem, podviedla si ma. – povedal bezfarebne, akoby šlo o nepodstatnú vec, napriek tomu čakal, že sa dozvie o detailoch.

  - Videl si to ? – odtiahla sa a zaprela sa mu o ramená.

  - A čím tak asi ? ... Len som si tipol a ty si mi na to skočila. Teraz ti nezostáva nič iné, len vyjsť z pravdou von. Tak poďme...meno, vek, povolanie, stav...plusy aj mínusy, klady, prípadne silné a slabé stránky...schopnosti, zručnosti...skrátka komplexné hodnotenie onej osoby. Aby som nelynčoval úplne cudzieho muža, chápeš...- prízvukoval pobavene.

  Pohodlne si ľahla s rukou pod hlavou a napojila sa na jeho hru.

  - Meno netuším, nebolo podstatné, to skôr iné jeho prednosti stáli...za povšimnutie...Vek tak okolo tristo-štyristo-ročný...možno aj viac...-

  - Som netušil, že máš nekrofilné sklony, drahá...To fakt som vyzeral až tak zle ? – nedalo mu, nadvihol sa na lakeť a skúmavo pozeral na výraz jej tváre.

  - Príííšerne.... Chúďa to dievča, čo tam posluhovalo,  iste sa dodnes strháva zo sna, z toho, že každý deň muselo hľadieť na takú ohavu...- vystrúhala ozaj škaredý výraz na tvári.

 - ...tieto detaily vynechaj a pokračuj dôležitými faktami... – položil jej prst na ústa.

 - Takže: stav...- pokračovala Bella. - ...totálne bezhlavo, beznádejne zaľúbený ako somár do kopy sena ! –

 - ...si bola na školení u Maleficent ? ...Takýto slovník !...Kam som sa to dopracoval?! ...Kde sa podela tá jemná, bojazlivá, krehká princeznička s jemným hláskom i vyberaným slovníkom...- držal si dlaň na čele a kútiky mu hrali do úsmevu.

  - Bol si k nej taký odporný a zlý, že som mala chuť ťa prefackať, prehnúť cez koleno a nalátať ti ako malému chlapcovi na holú ! – povedala vážnejšie.

  - Po ničom inom som celý čas ani netúžil...- zatiahol spevavo a žmurkol.

  - Nikdy nie je neskoro ! – drgla mu do boku.

  Chvíľu zas nebol na reči čas.

  - ...a čo tie ostatné kvality a prednosti, ktoré si ráčila spomenúť...- zaliečal sa bozkami jej krku a očakával prinajlepšom superlatíva a podobné extrémne kladné hodnotenie.

  - Na nič také...si...akosi...nespomínam. Ten chlap bol príšerne nežný, hrozitánsky opatrný, nešťastne jemný, ohľaduplný, pozorný a to neopísateľné romantické milovanie s ním bola strašná skúsenosť, to mi ver...- drgla ho zas pod rebrá.

  - Prečo si to urobila ? – pohladil ju po líci.

 - Prečo som ti tam...vrátila späť moc ? – pohladila ho tiež. – Z lásky... a tak trochu aj zo sebeckých dôvodov... Kráska tam potrebovala silného muža, aby ju dokázal ochrániť... –

  Povzdychol.

  Nedokázal...

domiceli

 

Fajn...Prvou BONUSovou som ukončila RUMBELLE 2 a touto Obchodné tajomstvá I.-XI....

Skúsme niečo nové...

...ale nechcite odomňa, aby som rozohrala poviedku, ako k vám na strednú, kde tvrdou rukou vládne riaditeľka nejaká pani R.MILLS práve nastúpil nový chemikár...istý pán GOLD ...

:-) 

PS : ...tú už mám...