ŠTVRTÁ...
18. kapitola
Spontánna...
1.
Zobudil sa presne v tej časti noci, keď
ešte do atramentu budúceho dňa štekajú neviditeľné psy.
Zdalo sa mu, že sa zvlieka z jeho
vlastnej košele po pásoch a pred útekom sa ešte dvakrát otočila.
Pokúšal sa zaostriť z celku na detail,
chcel len pomaly stmievať a nezostať v tom nemom filme len tým jedným
jediným štekom...vyvalene čumiacim z postele...Nanič pokus.
Izba smrdela nadýchaným alkoholom, radšej z nej
nemal ani vychádzať a vyhol by sa debilným výčitkám, čo už stáli nastúpené
v pozore vedľa prekvapivo nerozostlanej postele, ktorá ho len pred chvíľou uvoľnila
na priepustku bez toho, aby mu ukázala správny smer.
Šúchal si uderené čelo
s kolmou vráskou spôsobenou verajami pripravený na výčitkovú prednášku.
Kde máš pyžamo?!... zasalutovala prvá. Umýval si sa?! Si vôbec vyzutý?! ...pokračovali
jedna za druhou. Ešte niečo o zodpovednosti, dospelosti,
veku...bla-bla-bla...jasné mami, pomodlím sa a už budem dobrý...
Sedí rozkročmo na posteli a pozerá si
do výstrihu. Nie je to zlé...Síce to nie sú stavebniny s tehličkami, ale zas ani vrakovisko s pneumatikami. Pochválil sám seba, pritakajúc si výsledku hodnotenia...
Chýbal mu však medajlón. Pošmátral po spotenej hrudi, po saténovej
obliečke, ohol sa a so syčaním od bolesti radšej zas narovnal
a zaklonil hlavu, skúsil poslať pár životaschopných buniek na prieskum do
tyla nepriateľa, ale nedostali sa ďaleko. S ďalšou bolesťou mu bolo
oznámené, že padli skôr, ako stihli dokončiť misiu. Darmo si stláčal spánky,
viacej živých pešiakov v hlave
nateraz nemal.
Aj tak dobre. „Dovtedy sa chodí
s krčahom po vodu, kým sa ucho neodbije.“ Ucho bolo odbité.
Paralela s van Goghom...Spojivko
nenájdené...
Až tak ju asi nemiluje...aby si rezal ucho. Či, hej ?!...Odbité nie je
odrezané...aj keď na výsledku to nič nemení. Milah je mŕtva. Bola dávno
predtým, než zomrela. Odbitá. Odrezaná...
"Odbiť" by asi malo byť "Odbyť"...nie to asi nie...alebo... Žeby to skúsi s jazykovedným ústavom ? Predstava ako odborníkom pracne vysvetľuje svoj problém, ho nepobavila. Strata času.
Stratený medajlón však paradoxne tlačil na hrudi.
Spomienky naň sa mu vracali ako film z jeho nedávnej minulosti. Predsmrtný.
Pristihol sa aj pri jednej, že keď mu priniesli
kolektívne fotky z výletu mal v úmysle vystrihnúť si jej hlavičku a
napasovať ju do medajlóna. „Priznávam, chcel som...“
Nahlas sa rozrehotal. Následne si priložil
prst na ústa. Na tretí pokus, prvými dvoma netrafil.
- Pśsst.... teta
susedka nemôže spinkať...sova jedna vyhúkaná...nevyhúúúkaná...-
A teraz
ako ?... Nestihol si ?... Alebo si vytriezvel?!...posmievalo sa mu
svedomie.
„Pekne poporadí. Najskôr to druhé
a sľubujem, od zajtra... Fakt od zajtra...najprv vstanem pravou nohou
a potom budem skúšať úsmev. Hej, hej... napríklad na tej starej škatuli od
vedľa.“
Si si istý?!.... „Klamem. Na
nej nie.“
To, čo ho následne napadlo, by ho nikdy
nenapadlo, že ho napadne.
Podarilo sa mu spustiť PC, doklikať sa na FB
a záhadným preskupením všetkých satelitov a kozmických telies správne
sa dopracovať k jednému profilu. Jedinečnému profilu.
Vyselektovaný sa síce dosť rozmazával, za
čo si majitelia licencie vyslúžili spŕšku nepublikovateľných nadávok, ale zas o to bol farebnejší a navyše ho
fascinovalo, že bola skoro ešte noc a jeho podvedomie sa vrátilo do
krátkych nohavíc k predstave, že keď on nevidí nikoho, nikto nevidí
jeho...Vybral čosi zo súboru na ploche a pripevnil na nástenku. Spokojný
so svojím činom aj zabudol zrušiť spojenie a za zvukov bzučiaceho ventilátora uviedol sa do bezváhového stavu.
Našťastie posteľ bola blízko a stlmila náraz.
Naraz sa mu svet zdal ružovejší...Bol to však
len odtieň návliečky.
...ale zistí to až
ráno...respektíve pred obedom...
A pravdepodobne v pondelok na chodbe školy...
A na koberci u Reginy...
A ktovie, kde ešte...
Skrátka...
Odkliknuté...
Odkliknuté...
domiceli
pekná čiastočne úvahová minikapitolka :) ale že pc? fb? a Gold? :) sak dobréééé :) som zvedavá čo bude nasledovať po tom ked "zabudol zrušiť spojenie" a čo bude ten jeho čin :)
OdpovedaťOdstrániť...ten čin je tá báseň vo fotke...:-D ...si predstav, že by ti niečo také poslal niektorý z profákov...:-D
OdpovedaťOdstrániťneškodná, veľmi dobre napísaná kapitola ;)
OdpovedaťOdstrániťneviem čím to je, ale Goldove postopicné stavy sú v tvojom podaní neskutočne super :) asi ich treba čítať na viac krát, ale v konečnom dôsledku je to umenie :)
OdpovedaťOdstrániť