CHIPPED CUP, 3. kapitola, PRIATEĽKA

CHIPPED  CUP

3.  kapitola

Priateľka

    Zápach nesúci sa z jaskyne bolo cítiť už na hony  ďaleko. Nerovnomerný terén sťažoval im výstup a ten vzduch pôsobil ako živé predprípravné  facky nečakaným návštevám.

  - Zdá sa...- ledva lapal dych, - ...že naša „rodinná“ priateľka je práve vo svojom letnom sídle! Nie, že by to v jej tvrdzi, kde občas pobýva v tele človeka, zaváňalo príjemnejšie, ale toto miesto sa mi vždy doslova hnusilo. Nemôžem uveriť, že sa k nej trepem dobrovoľne na návštevu...- mrmlal si  Rumpel ďalej, akoby mu to pomáhalo zvládať obtiažny skalami vystlaný výstup k jej smradľavej sluji.

  Priveľmi si zvykol na cestovanie v dyme a telo mu to dnes dávalo patrične pocítiť...

  Podopierala ho a kontrolovala, či kladie nohy na bezpečné miesta a nemala teda čas zamýšľať sa nad tým, kam vlastne idú a čo ich tam čaká. Podľa všetkého iná cesta k veštici, ako sa dozvedeli k krčme, po zemi nejestvuje. A krídla, aby to celé obišli, nemajú...

  Museli sa pokúsiť prejsť okolo jej jaskyne a dostať sa na nejakú úzku, do skaly vytesanú, sotva na dve stopy širokú cestičku okolo brala na druhú stranu kopca a navyše aj späť...rozprával to síce pokútny muzikant medzi dvanástym a trinástym pohárom piva, ale ako videla, mal zrejme pravdu.

  - Už vidím dieru. – vydýchla zrumenená kráska, pridržiavajúca sa ostrých kameňov, ako sa len dalo.

  - Ja nevidím nič, ale na pľúcach ich mám najmenej desať... Ledva fučím... – pritlačil sa o skalu a zviezol do polosedu. Pot ho zalieval a dych ozaj hľadal po všetkých záhyboch plášťa.

  - A to si trúfaš mať mladú ženu ! Neviem, neviem, či nezmením žrebčín, láska...- podpichla ho Bella a snažila sa v diere, asi na hod kameňom vzdialenej, uvidieť nejaký pohyb.

  - Nech sa ti páči, jednu z možností máš zrejme pred sebou !... Maleficent miluje mladé mäsko....A zabudol som ti povedať, že obľubuje najmä použité princezné...najlepšie dva v jednom...- naznačil pred sebou obrovské tehotenské brucho a nadul líca pre lepšiu predstavu.

  Zhrozene na neho pozrela.

  - Vieš, že si nechutný ?! – povedala vážne, lebo sa jej predstava tehotných úbohých obetí veľmi dotkla.

  - Viem, preto mňa zatiaľ nezožrala...- pokúsil sa odľahčiť situáciu, ale bolo mu jasné, že to riadne prepískol a bude si ju musieť, ak to prežijú, asi udobrovať. Tak trochu sa ješitne na to aj vopred tešil.

  - Aj tak zostaneš tu. Myslím si, že by hneď spozorovala, že si bez moci a to by naozaj nemuselo pre nás dobre dopadnúť. – podišla k nemu a vykasanou spodničkou, mysliac na to, že aj tak je slepý, mu jemne utierala prúdy potu z tváre.

  Zatajil dych. Tá vôňa mu začínala brať vedomie a najradšej by sa celý zamotal v jej sukni a zamdlel hoci aj naveky. Potom nech si ho zožerú trebárs aj svätojánske mušky...

  - Počúvaš ma vôbec ?! – spýtala sa vidiac jeho blažený úsmev.

  - Nie, dívam sa ti pod sukňu, predsa ! – zasmial sa.

  - Tak ti ju tu nechám, aj tak mi len zavadzia...- rozhodla sa a obratne rozviazala šnúrky spodnej sukne hodiac mu ju rovno do tváre. – Ticho seď a zhlboka dýchaj. Vrátim sa po teba....Možno. – zašepkala.

  Usmial sa jej smerom a labužnícky si podložil metre látky pod hlavu bahniac si v ich čipkách ako roztopašné šteňa.

  Vyštverala sa na vrch. Pred ňou sa rozprestierala vyprahnutá planina plná spálených stromov, pahýľov pováľaných konárov a kostí všetkého druhu. Zápach bol krok za krokom intenzívnejší a mala pocit, že z útrob jaskyne počuje hrmot.

  - Ale, ale, človečinu cítim...mladá panna to bude ! – ozvalo sa hromovým hlasom.

  Z obrej diery ale vyliezla neveľká čarodejnica naprávajúc si lesklé gýčové šaty.

  Bella ustrnula. Čakala síce draka, ale ani postava Maleficent jej odvahy nepridala.

  Spozornel aj Rumpel.

  „Mladá panna“ ?!...zamračil sa. „Asi som tej Maleficent nemal toľkokrát dávať do nosa, úplne stratila čuch, chudinka...Po tej noci už nie je... nemôže byť... žiadna „mladá panna“...“ usmial sa popod nos ...ale pozor...teraz mu doplo...ona už...ona už...pannou nebola !...

   Zhrozil sa. Všetko mu začalo dochádzať a ukazovať sa v úplne inom svetle.

   To preto bola oblejšia...To preto je na jeho narážky o váhe taká háklivá ...To preto mi nechce dovoliť, aby som sa jej dotýkal...To preto mi vytrhla oči !...Aby som si nevšimol...aby som nezistil, že...Niekto ma musel predbehnúť ! S niekým ma celý čas podvádzala a keď sa už dôkaz nedal zakryť....keď otehotnela...zahrala mi tam divadlo s bozkom...vytrhla mi oči a teraz ma dovliekla rovno do spárov Maleficent !!!...

   Zhrozil sa a zmeravel. Zatajil dych a nevedel, čo rýchlo spraviť...

  - Prišli ste ma navštíviť, drahá ?... Alebo si tu sama ? – obzerala sa zvedavá čarodejnica, keď hneď nezbadala Rumpla.

  Ostražitosť bola na mieste.

  - Som tu sama...- riskla Bella. – Viete, ušla som mu...a vy ste jediná, priateľka...ja sa nemôžem vrátiť domov, pochopte ma... Kto mi uverí, že...no, že sa ma ani len nedotkol...- sklopila cudne oči a tvárila sa, že plač má na krajíčku. – Otec ma dá zamurovať do veže. – smrkla.

  - Ty moje chúďatko, žiaľ, smrteľníci nemajú tak dobre vyvinutý čuch ako my dračice. Ja by som pannu rozoznala aj na dve míle ďaleko... Ale vy nepoškvrnené mi vôbec nechutíte...Fuj, vaše mäso je také tuhé, vôbec nie vláčne, samá blana a kosť a koža...- rozcítila sa Maleficent.

  Výborne, potešila sa Bella. Večera zo mňa dnes nebude...

  - Ale tu zostať nemôžeš.... Ale mohla by si sa vrátiť, keď už...no, keď už to budeš mať za sebou, chápeš ? Potom ťa s radosťou zožeriem, ak ti len to chýba ku šťastiu, drahá ...- zaklipkala na ňu očami.

 - Sľubujem. Vrátim sa. – odpovedala jej vážne Bella. – Ale teraz by som sa rada dostala k veštici, viete, aj pre vás bude výhodné vedieť, kedy ma zaradiť do jedálnička...- naivne na ňu pozrela.

  Zožrala jej to aj s navijákom.

  - Ale samozrejme, že ti poradím, kadiaľ... Aj ja som u nej nedávno bola... Ale tiež je to panna, len tak medzi nami dievčatami. Fuj...A tá asi aj ňou ostane. Veď sama uvidíš....Povedala mi hrozné veci, čo sa budúcnosti týka... Vraj vidí nejakú veľkú knižnicu a to bude moje väzenie ! Až do smrti, teda kým tam neskapem, asi myslela...Za toto by si zaslúžila zožrať, ale ja panny ozaj nežeriem. Zo zásady nie ! – dokončila a ťahala ju kúsok za jaskyňu, kde sa naozaj ukázal uzučký chodníček miznúci za oblúkom brala.

  - Ahá...Aj ja som sa čudovala, načo Rumpelstiltskin nedávno zariadil vo svojom zámku knižnicu. Neskutočne veľkú knižnicu plnú kníh od výmyslu sveta... – zamyslela sa, lebo ju napadla spásonosná myšlienka.

  - Čo to vravíš ?! – preľakla sa Maleficent. - ...veľkú knižnicu ?!...Myslíš takú veľkú, že by sa do nej zmestil aj drak ?! – vypleštila s hrôzou oči.

  - Aj dvaja draci ! Obrovskú, snáď najväčšiu na svete ! – zveličovala Bella naťahujúc ruky ďaleko od seba.

  - Ach, ja úbohá malá dračica, čo ja len budem robiť?! ...Veď ja ani čítať neviem...skapem tam od nudy...tá veštica mala pravdu...Zbohom, drahá, musím vypadnúť... – rozbehla sa opäť pred jaskyňu, tam sa zmenila na draka, rozprášila a popálila zopár stromov a zmizla za obzorom ako dym.

  Bella si spokojne zatlieskala.

  Plán vyšiel.

domiceli