CHIPPED CUP
3. kapitola
Priateľka
Zápach nesúci sa z jaskyne bolo cítiť
už na hony ďaleko. Nerovnomerný terén
sťažoval im výstup a ten vzduch pôsobil ako živé predprípravné facky nečakaným návštevám.
- Zdá sa...- ledva lapal dych, - ...že naša
„rodinná“ priateľka je práve vo svojom letnom sídle! Nie, že by to v jej
tvrdzi, kde občas pobýva v tele človeka, zaváňalo príjemnejšie, ale toto
miesto sa mi vždy doslova hnusilo. Nemôžem uveriť, že sa k nej trepem
dobrovoľne na návštevu...- mrmlal si
Rumpel ďalej, akoby mu to pomáhalo zvládať obtiažny skalami vystlaný
výstup k jej smradľavej sluji.
Priveľmi si zvykol na cestovanie v dyme
a telo mu to dnes dávalo patrične pocítiť...
Podopierala ho a kontrolovala, či kladie
nohy na bezpečné miesta a nemala teda čas zamýšľať sa nad tým, kam vlastne
idú a čo ich tam čaká. Podľa všetkého iná cesta k veštici, ako sa
dozvedeli k krčme, po zemi nejestvuje. A krídla, aby to celé obišli,
nemajú...
Museli sa pokúsiť prejsť okolo jej jaskyne
a dostať sa na nejakú úzku, do skaly vytesanú, sotva na dve stopy širokú
cestičku okolo brala na druhú stranu kopca a navyše aj späť...rozprával to
síce pokútny muzikant medzi dvanástym a trinástym pohárom piva, ale ako
videla, mal zrejme pravdu.
- Už vidím dieru. – vydýchla zrumenená
kráska, pridržiavajúca sa ostrých kameňov, ako sa len dalo.
- Ja nevidím nič, ale na pľúcach ich mám
najmenej desať... Ledva fučím... – pritlačil sa o skalu a zviezol do
polosedu. Pot ho zalieval a dych ozaj hľadal po všetkých záhyboch plášťa.
- A to si trúfaš mať mladú ženu !
Neviem, neviem, či nezmením žrebčín, láska...- podpichla ho Bella
a snažila sa v diere, asi na hod kameňom vzdialenej, uvidieť nejaký
pohyb.
- Nech sa ti páči, jednu z možností máš
zrejme pred sebou !... Maleficent miluje mladé mäsko....A zabudol som ti
povedať, že obľubuje najmä použité princezné...najlepšie dva v jednom...-
naznačil pred sebou obrovské tehotenské brucho a nadul líca pre lepšiu
predstavu.
Zhrozene na neho pozrela.
- Vieš, že si nechutný ?! – povedala vážne,
lebo sa jej predstava tehotných úbohých obetí veľmi dotkla.
- Viem, preto mňa zatiaľ nezožrala...-
pokúsil sa odľahčiť situáciu, ale bolo mu jasné, že to riadne prepískol
a bude si ju musieť, ak to prežijú, asi udobrovať. Tak trochu sa ješitne
na to aj vopred tešil.
- Aj tak zostaneš tu. Myslím si, že by hneď
spozorovala, že si bez moci a to by naozaj nemuselo pre nás dobre
dopadnúť. – podišla k nemu a vykasanou spodničkou, mysliac na to, že aj tak je slepý, mu jemne utierala
prúdy potu z tváre.
Zatajil dych. Tá vôňa mu začínala brať
vedomie a najradšej by sa celý zamotal v jej sukni a zamdlel
hoci aj naveky. Potom nech si ho zožerú trebárs aj svätojánske mušky...
- Počúvaš ma vôbec ?! – spýtala sa vidiac
jeho blažený úsmev.
- Nie, dívam sa ti pod sukňu, predsa ! –
zasmial sa.
- Tak ti ju tu nechám, aj tak mi len
zavadzia...- rozhodla sa a obratne rozviazala šnúrky spodnej sukne hodiac
mu ju rovno do tváre. – Ticho seď a zhlboka dýchaj. Vrátim sa po
teba....Možno. – zašepkala.
Usmial sa jej smerom a labužnícky si
podložil metre látky pod hlavu bahniac si v ich čipkách ako roztopašné
šteňa.
Vyštverala sa na vrch. Pred ňou sa
rozprestierala vyprahnutá planina plná spálených stromov, pahýľov pováľaných
konárov a kostí všetkého druhu. Zápach bol krok za krokom intenzívnejší
a mala pocit, že z útrob jaskyne počuje hrmot.
- Ale, ale, človečinu cítim...mladá panna to
bude ! – ozvalo sa hromovým hlasom.
Z obrej diery ale vyliezla neveľká
čarodejnica naprávajúc si lesklé gýčové šaty.
Bella ustrnula. Čakala síce draka, ale ani
postava Maleficent jej odvahy nepridala.
Spozornel aj Rumpel.
„Mladá panna“ ?!...zamračil sa. „Asi som tej
Maleficent nemal toľkokrát dávať do nosa, úplne stratila čuch, chudinka...Po
tej noci už nie je... nemôže byť... žiadna „mladá panna“...“ usmial sa popod
nos ...ale pozor...teraz mu doplo...ona už...ona už...pannou nebola !...
Zhrozil sa. Všetko mu začalo dochádzať
a ukazovať sa v úplne inom svetle.
To preto bola oblejšia...To preto je na jeho
narážky o váhe taká háklivá ...To preto mi nechce dovoliť, aby som sa jej
dotýkal...To preto mi vytrhla oči !...Aby som si nevšimol...aby som nezistil,
že...Niekto ma musel predbehnúť ! S niekým ma celý čas podvádzala
a keď sa už dôkaz nedal zakryť....keď otehotnela...zahrala mi tam divadlo
s bozkom...vytrhla mi oči a teraz ma dovliekla rovno do spárov
Maleficent !!!...
Zhrozil sa a zmeravel. Zatajil dych
a nevedel, čo rýchlo spraviť...
- Prišli ste ma navštíviť, drahá ?...
Alebo si tu sama ? – obzerala sa zvedavá čarodejnica, keď hneď nezbadala
Rumpla.
Ostražitosť bola na mieste.
- Som tu sama...- riskla Bella. – Viete, ušla
som mu...a vy ste jediná, priateľka...ja sa nemôžem vrátiť domov, pochopte
ma... Kto mi uverí, že...no, že sa ma ani len nedotkol...- sklopila cudne oči
a tvárila sa, že plač má na krajíčku. – Otec ma dá zamurovať do veže. –
smrkla.
- Ty moje chúďatko, žiaľ, smrteľníci nemajú
tak dobre vyvinutý čuch ako my dračice. Ja by som pannu rozoznala aj na dve
míle ďaleko... Ale vy nepoškvrnené mi vôbec nechutíte...Fuj, vaše mäso je také
tuhé, vôbec nie vláčne, samá blana a kosť a koža...- rozcítila sa
Maleficent.
Výborne, potešila sa Bella. Večera zo mňa
dnes nebude...
- Ale tu zostať nemôžeš.... Ale mohla by si
sa vrátiť, keď už...no, keď už to budeš mať za sebou, chápeš ? Potom ťa
s radosťou zožeriem, ak ti len to chýba ku šťastiu, drahá ...- zaklipkala
na ňu očami.
- Sľubujem. Vrátim sa. – odpovedala jej vážne
Bella. – Ale teraz by som sa rada dostala k veštici, viete, aj pre vás
bude výhodné vedieť, kedy ma zaradiť do jedálnička...- naivne na ňu pozrela.
Zožrala jej to aj s navijákom.
- Ale samozrejme, že ti poradím, kadiaľ... Aj
ja som u nej nedávno bola... Ale tiež je to panna, len tak medzi nami
dievčatami. Fuj...A tá asi aj ňou ostane. Veď sama uvidíš....Povedala mi hrozné
veci, čo sa budúcnosti týka... Vraj vidí nejakú veľkú knižnicu a to bude
moje väzenie ! Až do smrti, teda kým tam neskapem, asi myslela...Za toto by si
zaslúžila zožrať, ale ja panny ozaj nežeriem. Zo zásady nie ! – dokončila
a ťahala ju kúsok za jaskyňu, kde sa naozaj ukázal uzučký chodníček
miznúci za oblúkom brala.
- Ahá...Aj ja som sa čudovala, načo
Rumpelstiltskin nedávno zariadil vo svojom zámku knižnicu. Neskutočne veľkú
knižnicu plnú kníh od výmyslu sveta... – zamyslela sa, lebo ju napadla
spásonosná myšlienka.
- Čo to vravíš ?! – preľakla sa Maleficent. -
...veľkú knižnicu ?!...Myslíš takú veľkú, že by sa do nej zmestil aj drak ?! –
vypleštila s hrôzou oči.
- Aj dvaja draci ! Obrovskú, snáď najväčšiu
na svete ! – zveličovala Bella naťahujúc ruky ďaleko od seba.
- Ach, ja úbohá malá dračica, čo ja len budem
robiť?! ...Veď ja ani čítať neviem...skapem tam od nudy...tá veštica mala
pravdu...Zbohom, drahá, musím vypadnúť... – rozbehla sa opäť pred jaskyňu, tam
sa zmenila na draka, rozprášila a popálila zopár stromov a zmizla za
obzorom ako dym.
Bella si spokojne zatlieskala.
Plán vyšiel.
domiceli
svätojánske mušky :D
OdpovedaťOdstrániťMaleficent znela ako naivná puberťačka :D ako ste sa vyjadrili je to len hlúpy drak :D a je :D ale Rumplove dohady :O asi sa nám to pekne zamotá ;) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťjaaj ten Rumpel, má príliš veľa času na premýšľanie a začínajú sa prejavovať následky :D len že či tá konfrontácia potom s Bellou bude komická alebo tragická :D každopádne, Maleficent mi chýbala, skvelá kapitola:))
OdpovedaťOdstrániť