RUMBELLE - Depozit krídiel 20. kapitola

RUMBELLE

Depozit krídiel

20. kapitola

      "Panenkaskákavá!" Sotva jej vyrašili krídla, fakt iba krehučké, ale stopercentne už odhodlané sa vyrovnať a natrčiť slnku, aby ich osušilo, priženie sa búrka a skrkve ich ešte viac. Nie, nemôže si ich nechať napchať späť do kukly a tváriť sa ako nejnevinnejšia z húseníc, čo absolútne, ale vonkoncom nemá v úmysle sa prevteliť do motýľa a ufrnknúť fuč.

  - Gaston! Čo...čo to...čo tu robíš?! Nemôžem dýchať! – pokúšala sa mladíka odstrčiť, ale odstrčte namakaného kapitána florbalového tímu, navyše s hormónmi vycepovanými pokročilou pubertou.

  - Konečne mám v rukách svoje dievča! – vypustil jednoznačné slová a ruky na prechádzku po jej chabo odetom tele. Prááásk! Krídlo v čudu. Babrák.

  Pohľadom, pokiaľ jej v ňom nezavadzal jej telom zaneprázdnený mladík, skúšala nájsť ju. Vedela, čo nájde. Načo by čokoľvek hrala. V jej tvári bolo sklamanie zmiesené so smútkom. Zatiaľ asi ešte listovala v zošítku s receptami a hľadala ten správny, ako to pripraví a naservíruje bratovi.

  „Len to nie! Prečo?! Toto sa jej snáď iba zdá!“ Myslíš?!

  - Aha ju! Dva dni má pôst a je rozklepanejšia ako náš alfasamček Gastonko. Kamošky má totál u riti! – afektovane rozkladala jedna z ďalších návštev s minatúrnou kabelôčkou v jednej a obrovskou mandarínkou v druhej ruke.

  Konečne zámienka vymaniť sa od spoteného chalana, ktorý si na návštevu do nemocnice pribalil baterku a narval ju do predného vačku džínsov. Pako. Nadržaný. Tak mu treba. Teraz nech sa tu ošíva.

  - Decká, kroťte sa. Nie sme tu sami. Je tu malé dieťa...- skúsila však opatrne krotiť výjavy, ktorých bola plná izba.

  - ...sa neondej! Veď vám kontrolky blikajú, že by ste si to pokojne rozdali...-

  - ...ty si mala čokoládu a nenechala si mi ani kúsok?! – odstrčila Ruby, hľadajúcu pre kamošov ideálny sektor na párenie sa, Mulan a vyštartovala k prázdnemu obalu, čo sa váľal na stolíku. Neokolkovala sa otvoriť Bellinu, aj susedovu zásuvku a presnoriť ich obsah. Aspoň sprosté lízatko, keby našla.

  - Chápete, tetula?! Tak toto sú moji spolužiaci. S týmito ksichtami ja musím tráviť svoju dokonalú mladosť. – obrátila Ruby pozornosť na ženu a malým chlapcom preventívne skrytým za jej sukňou, do ktorej práve vpisoval pokračovanie čokoládového príbehu. Rukami, ústami. – Dobre robíš, kámo, že sa schovávaš. Keby ťa videla hentá...- ukázala na nešťastnú kamošku, čo okrem použitých vreckoviek nenašla nič sladké. - ...tá by ťa pooblizovala, že by ti ani jedna peha na nose nezostala a  týždeň by si sa nemusel umývať! – zadrela.

  Robko sa srdcervúco rozplakal.

  Belle ich konečne mohla vyhodiť na chodbu a aspoň zúfalým pohľadom sa kajať pred ženou, čo chlapcovi láskyplne vysvetľovala, že to neboli bubovia a ak chce, nemusí sa vôbec, ale že vôbec umývať aj bez olizovania. Len, aby ju tu ešte našla, keď sa jej podarí sa nezvanej návštevy zbaviť.

  Podarilo sa.

  Zmoknutá sa vracala na izbu. Posledné krídlo ťahala bezvládne za sebou.

  - Beua! – vybehol jej zas hrdina – rytierik naproti, pozorne sa na ňu dívajúc, či nie je priveľmi dooblizovaná. Dobre videl, ako ten čierny bubo cucal a cucal. Chúďa Beua...

  Odkväcla na posteľ, ale domáhal sa za ňou, tak ho vydvihla na kolená a nechala sa pedantne skontrolovať. Oko, oko, nos, tlama...nos druhýkrát, aj zubnú prehliadku pridal, strčiac jej ukazovák rovno do úst.  Všetko dôkladne poprezerané, revízia skončila. Nič nechýba. Beua zahnala bubov. Chlapček sa s úsmevom pohniezdil a jej bolo doplaču.

  - Už aj ja pôjdem... – zbierala žena svoje veci. – Len som ti ešte niečo chcela dať. Šmátrala po jednej z tašiek, ktoré zatiaľ nevybalila.

  Ďalšia čokoláda?! Prisahá, že tú už zožerie celú. Nech má potom aj sto kilov! Bez tak ju jedno krídlo neunesie...

  - To sako, sa ospravedlňujem, nestihlo po druhýkrát vyschnúť. To som nepriniesla. Myslela som si, že ešte bude príležitosť na stretko, niekdy v budúcnosti, nejaký spoločný obedík, možno, ale...bude lepšie, ak...no, čo už. Ste mladá, máte na to právo a svoj život pred sebou...- prešla na vykanie a Belle cítila, ako sa jej odpája aj druhé z krídiel. To ale bolelo.

  Vydolovala z tašky dokrkvanú matnú igelitku s neznámym obsahom. A natrčila k nej.

  - Keď to sako priniesol prvý raz, je to strašný chlap, ver mi, bolo v dezolátnom stave. Som ho šmarila najprv do kýbla, aby ...boli na ňom polepené odpadky, som si myslela, kde vás to vyváľal... som nevedela, že...ale, no, nechajme to tak...- nevedela ani sama, čo povedať a či tykať, či vykať, keď už to nie je švagriná – čakateľka.

  Belle to beztak šlo jedným uchom dnu, druhým von. A von smeroval aj mdlý pohľad. Aj vypreparované vízie budúcnosti. Rozplývali sa v stále pražiacom slnku. Žena, teraz už stojaca nad ňou pokračovala vo svojom pracom programe pokojne ďalej. Možno, čo sa za mladi naučíš...nemala záujem. Keď asi, pravdepodobne, určite nebude prať dupačky ich detí, nebude prať nikdy! Tak sa rozhodla.

  - ...ako som to chcela dať do práčky, ono bolo ťažké jak sviňa. To sako! Od vody nemohlo byť ťažké. Periem denne, poznám to. Tak som si všimla, že vo vrecku asi niečo je. Vo vrecku nič nebolo. Mi odľahlo, že som nezničila niečo cenné. Chápeš, nejaký mobil, koženú peňaženku... Nič také. Ale v podšívke...Prepáč, trochu som ju naspodku rozpárala. Aj mne sa to stalo. Cez deravý vačok mi do futra prepadli drobáky. Ja som vačok zašila a drobáky tam cengali ďalej. Kto by to páral pre pár centov. Robota navyše! Som si myslela, že aj ty si tam niečo zabudla, tak som to preto rozpárala...že potom, keď uschne, zas zašijem... -

  "Pánabeka, kedy už skončia tieto nekonečné návštevné hodiny!" Oprela sa slabúčko o hlavu chlapčeka, čo tiež s vyvrátenými očami sondoval raz mamu, raz šuštiacu igelitku v jej ruke.

  Na tú sa sústredila aj žena vo svojom siahodlhom preslove.

  - Nič mi do toho nie je. Tie tampóny chápem...a chápem aj tie, no, tie... – natrčila jej radšej  tašku ako výmenný obchod za chlapca. – Škatuľky troška navlhli, ale obsah je balený asi v ochrannej vrstve, alebo čo, tomu sa nič nestalo. Ešte bude použiteľný. Pre teba a toho Gastona. Bezpečný sex, chápem. Je to fešák. Pasujete k sebe. – trepala a trepala.

  Prsty sa jej roztriasli a mala problém dohrabať sa k obsahu igelitky.

  Viac oči roztiahnuť nedokázala.

 - To...to...ja viem, čo to je! Musíte ihneď volať bratovi! ...že sa to našlo! Mal pravdu! On to hľadal! ...volajte, rýchlo! – nevedela ani ako, trmácala ženou pred sebou, akoby jej išlo o život.

  Jej nie...

domiceli

Tak, vážení čitatelia, tu nám to pekne-krásne končí...

Neverte mi...ešte som dopísala Depozit krídel  II a depozit krídel III. ...nedalo mi nedopísať... :-D
Čiže najskôr to a a až potom na Štvrtú! :-) 

Pokračovanie Depozit krídel II tu: 

https://anazuz1.blogspot.com/2016/06/rumbelle-depozit-kridiel-ii-21-kapitola.html

 

...ak chcete pokračovanie Depozitu krídel I., II., III., nech sa páči, presunieme sa asi o rok dopredu... tu je:

 

   Mr. Gold ŠTVRTÁ...( 80 kapitol )

http://anazuz1.blogspot.sk/2013/07/mrgold-stvrta-0-kapitola-pilotna-novy.html