OUAT - Pešiaci medzi prstami...12.kapitola

OUAT

Pešiaci medzi prstami

12. kapitola

Kde sú kravy?! Kone!

     - Na nádvorí pevnosti Temného hradu zasvišťal bič.

-  Vy zberba prekliata, barani sprostí! Hovädá jedny neodkojené, bodaj by vás razom kade zasypali, statok jeden nevďačný! -

Rumpel stál opretý o múr a uznanlivo, trochu skepticky a odovzdane osudu, či skôr snahe svojho podriadeného, krútil hlavou nad kastelánovou výrečnosťou, keď ten, rozzúrený do nepríčetnosti, preháňal splašených hradných sluhov, ujkov, tetky i ostatný príživnícky plevel Rumpelstiltskinovcov po pevnosti v nádeji, že sa nájde aspoň jeden živý kôň pre milostivého pána Rumpla.

- Počúvaj, ty vylízaná kotrba, keď tu do jedného prevrátenia presýpacích hodín, o ktorých som počul rozprávať, nebude stáť osedlaný kôň, zoznámim tvoje dengľavé paprče s okovami v zámockej mučiarni! A to si píš, že to urobím, hoc aj si jediný pisár v tejto pevnosti, – vybil si kastelán svoju zlosť na nevinnom chlapovi, ktorý mu práve prišiel pod ruku a ktorého jedinou ranou do chrbta zvalil do rozbahneného výmoľu pri chlievoch.

- V zámockej mučiarni!... Zámok! – zazeral chvíľu pokorený muž na rozpenené bublinky mláky, v ktorej sa nedobrovoľne kúpal.

Náhle ponoril znovu do nich tvár a akoby bol nasal s bahnom nejakú prapodivnú životodarnú silu, akoby ktosi nad ním švihol čarovným prútikom... Ľahol si na bok, hlavu si podoprel rukou, do úst si vzal trs slamy a usmial sa. Netušil, že do mláky ktosi riadne nepozorný pred pár dňami nameľnil pravzácne byliny s akýmisi hríbikmi a tá zmeska, teraz už napučaná a nabobtnaná zaúčinkovala na každého okamžite...

- Na škripci, v okovách... Och! – zasníval sa.

Vtom ním heglo, lebo sa naňho zosypala stará nahluchlá kľúčiarka a švacla ho zväzkom dvoch kľúčov, zavesených na motúze okolo kolena, pomedzi oči.

- V mučiarni! – vykríkla pritom celá nadšená. – Či oné, vlastne v hladomorni! Tam, tam! – zadrhla sa, ale Rumplovi, ktorý k nej kráčal, sa odvážila povedať, že ho tam, Jeho Výsosť Jediného Žrebca Rumpelstiltskinovskej ctenej stajne, ráčil ubytovať strýko, lebo sa s ním nechcel podeliť o posledné tri fakle, na ktoré dostal chuť. Konope vyzeralo ako slama. Slama ako konope...

- Opovážlivec jeden! – zakričala na záver na koňovu adresu vytrasená pani všetkých dvoch kľúčov pevnosti.

- Tak to je s ním amen, – zahorekoval nahlas kastelán a skloniac svoje staré kosti k diere v prednom krídle pevnosti, snažil sa zistiť v šere hlbokej šachty, čo z paripy zostalo. Nič. Rumpelstiltskinovci sa odjakživa radi zdržiavali v hladomorni. Aj tohto koňa, len včera zavretého, už vyňuchali a...

- Aha, pane, kone! – zaznelo z hradieb.

Rumpel, už unavený z večného zhľadávania potrieb rytiera, svižne vybehol na výklenok nízkej fortne a uľahčene si vydýchol, zazrúc dve dobre vyzerajúce kobyly, pasúce sa na lúke pod hradbami. Zablúdili? Zbehli? Zatúlali sa potvorky?! Čo tam po ich pôvode a majiteľovi. Predsa sa len pôjde!

Kastelán sa znova rozohnal dlhým bičom a tentokrát sa mu podarilo urobiť skutočne kvalitné plesknutie. Sliepky pobehujúce po nádvorí od ľaku svorne vypustili riedke hovienka, ako to u vtákov býva zvykom, a naťahovali zvedavé krky po splašených postavách, snažiacich sa uniknúť pred kastelánovým zlovestným zrakom.

Nemotorná kľúčiarka sa kolenami zaprela o pisára, zakvačila sa do ruky, ktorú jej podávala karpavá kuchárka a vysúkala sa zo smradľavého bahna zvaliac okrajovú lištu, ktorá chránila výmoľ od jamy s močovkou. Krpatému pisárovi tak stúplo riedke bahno až po prsia a zostal bez akejkoľvek možnosti vyprostiť sa z tejto zapáchajúcej nádielky.

Tmavé pijavice, ktorých tu bolo neúrekom, zacítiac teplo pisárovho tela poskočili od radosti a s elánom sa začali zahniezďovať v jeho pórovitej koži.

- Svine prašivé! Už aj sa practe na svoje miesta, vy darmožráči špinaví! – spustil kastelán ďalšiu salvu nadávok, keď si po mohutnom rozohnaní bičom rozsekol hornú peru.

Keď kľúčiarka zistila, že sa jej roztrhol motúz, na ktorom mala uviazané všetky kľúče, rezignovane si z čela zotrela za hrsť špiny. Predstava, že sa bude musieť znova ponárať do smradľavého jazierka pri chlievoch a hľadať tam tie drobné poklady, jej dodala odvahu a osopila sa na kastelána:

- Ja sa na to môžem...! To je vaša robota, opatrovať kľúče a udržiavať všetko v richtigu! -

- Zavri tie svoje hrdzavé vráta, lebo jak ťa ovalím hentým sudom, viac na tie krivé kolená nestaneš! -

Kľúčiarka už nestihla vrátiť kastelánovi kompliment. Pisár v urputnej snahe dostať sa z močovky oblapil jej nohy a skôr než sa žena spamätala, kúpala sa znova v hlbokom výmoli spolu s kuchárkou, ktorej sa snažila zachytiť.

- Vytiahnite ma niekto! Strašne to tu vonia, – nesmelo zašveholil stále sa usmievajúci pisár a bol rád, že mal v ústach steblo slamy. Aspoň mohol bez problémov dýchať, keď mu po nájazde ďalších záujemcov o kúpeľ, stúpla razom vo vlne močovka vyše hlavy.

- Keby tam rástli fialky, tak by tam voňalo, ty hovnivál nedonosený! Bodaj sa vám krpce zbesneli, vy kaliky smradľavé! Dobytok nevycválaný! Sem s tými koňmi! Nech náš pánko môže konečne odkapať kade ľahšie!... Niééé kade...Načo sem idú tie sprosté kade?! No, načo?! - boľne jojkal správca vidiac približujúce sa oplieskané kade, pod ktorými sa zaiste skrývali bojazlivci pred jeho vyčíňaním. - Povedal som,  pritiahnite tie kone! - stíhal správca všetko...

Domiceli, Fra Vargelico