Rumpelstiltskin
Rozhojdané...
Nadviazanie
na ff Temný závoj
10.
kapitola
Mykol bradou a chlapčiská doslova
odvliekli Belle s Gastonom od ohniska a akoby sa všetci boli spolu
s nimi kdesi vyparili. Tábor, doteraz plný všadeprítomných šarvancov,
ktorým nebolo vidno do tvárí, zmĺkol
natoľko, že bolo počuť praskať nespokojné uhlíky v pahrebe.
- Hľadáš odpoveď alebo možnosť, ako ma
podviesť? – vyrukoval Peter Pan s teóriou, ktorú mu podsúvalo jeho
mlčanie.
Uškrnul sa, hoci z Rumplovej meravej
tváre sa nedalo vyčítať vôbec nič.
- Dobre, je mi jasné, že tie prvé roky museli
byť pre teba ťažké...- začal takmer priateľsky, ospravedlňujúco. - Ale tie moje neboli a ako vidíš, ani nie
sú dvakrát odchodnejšie. Si myslíš, že v tomto tele je všetko med lízať?
Som decko, ale môj rozum...- namieril si ukazovák na spánkovú kosť, akoby chcel
prstom strieľať. - ...môj mozog starne. Som dospelý chlap. Mám svoje túžby,
potreby a...a som decko! Chápeš?! –
nevraživo na neho fľochol. – Nie, nechápeš! Nikdy si ma nevedel pochopiť! Aj
teraz sa tváriš ukrivdene, ako keď si bol celkom malý. A pritom som ti
zohnal tú najlepšiu opateru! Výchovu, aj remeslu ťa tri sestry naučili, oženil
si sa, a máš tiež syna! – ziapal už rozhorúčený chlapec, nedokážuc prijať,
že ho muž vedľa neho ignoruje, len premŕva v prstoch akési nepodstatné
steblo.
Díval sa na neho a netušil, na čo myslí,
čo sa mu premieľa hlavou, čo má v úmysle...to ho škrelo.
- Ale si tu...- skúsil opäť ústretovo,
potľapkajúc ho po krku.
Až teraz sa strhol a cukol.
- Nie som zdvorilostná návšteva, otče! –
vyprskol s nahromadeným jedom. – Prišiel som si po to, čo je moje
a na čo nemáš nijaké právo! Vráť mi Belle, aj toho nepodareného panáka
a nechaj nás odísť späť. Domov! – zahnal sa steblom, s ihlicovitým
koncom proti Petrovi Panovi, ale ten útok už vopred očakával.
Mieriac ním teraz na Rumplov krk, pomaly
otváral ústa, potláčajúc rozrušenie.
- Teraz mi nie je celkom jasné, o čo ti
ide...- precedil cez zuby, sledujúc, ako muž pod hrozbou vlastného jedovatého
šípu bledne, ale inak nedáva najavo zas nijaké iné emócie. – Očakával som, že
sa tejto krásky zbavíš rovnako, ako tej prvej, keďže ťa tiež podviedla. Tá cesta zrkadlom bol dobrý nápad,
ako bez svedkov a kompromitujúcich dôkazov zabiť dve muchy jednou ranou....Prečo
ju potom chceš späť?! Mala sa ti vydávať za iného...To je dostatočný dôvod
zbaviť sa jej...- premýšľal nahlas.
Márne očakával odpoveď.
Díval sa na neho s opovrhnutím, kam až
zašla jeho necitlivosť a nulové rodinné putá, ktoré nikdy nedokázal
nadviazať a držať nimi ich malú rodinu pokope. Ako môže čakať, že pochopí
jeho túžbu mať konečne vlastnú, fungujúcu rodinu.
Kompletnú rodinu so všetkým, čo k rodine
patrí. S láskou, vzájomnou dôverou a so všetkými tými drobnými
pocitmi, maličkosťami a nežnými detailami, ktoré tú vitráž vypĺňajú
farbami a tvoria okno rozety, za ktorým je teplo, ticho a pokoj, ako
v tom najkrajšom chráme.
- A ja naivný som si myslel, že si
ochotný svojmu oteckovi pomôcť...teraz, keď to najviac potrebuje...- skúšal
hrať Peter Pan na city, ale nešlo mu to.
Ani sa nedočkal ústretovosti. Ani otázka. Ani
štipka záujmu.
Mykol zas bradou a odkiaľsi sa zjavili jeho
poslušní poskokovia, váhajúc, či postrčia Temného pána svojimi bakuľami, aby
ich nasledoval.
Nebránil sa. Tu mágia fungovala inak, ak
vôbec. To už zistil. Netreba mrhať silami. Pokojne vstal a bez obzretia
nasledoval chlapčiskov, dúfajúc, že jeho cela bude blízko tej jej.
- Vrátil by som ti ju! – ozvalo sa zozadu. –
Ju aj tak nepotrebujem! Iba to sprepadené decko! – zasvišťalo povetrím
a zatlo sa mu rovno do stredu srdcového svalu.
Teraz už nedokázal hrať nezáujem.
Zúfalo sa otočil s ústami otvorenými od
prekvapenia.
Peter Pan sa spokojne usmial od ucha k uchu,
prekrížiac si ruky na hrudi.
domiceli
záver ako vyšitý...to dieťa bude určite Rumplove a Rumpel si bude myslieť že je Gastonove...celkovo sa mi fanfik celkom páčil, popravde tiež ma neláka Krajina- Nekrajina...ale prečítala som si :)
OdpovedaťOdstrániť