Rumbelle
6. kapitola
Prievan v tráve...
Jazyky
Radšej so sestričkou neudržiaval očný
kontakt. Kedykoľvek sa však pozabudol, mala ďalšiu pichľavú otázku. Už sa cítil
nie ako v primárnej starostlivosti, ale ako v primátnej. Doslova opica. Necvičená,
vo výcvikovom labáku. Čo robí a ako to robí a kde to robí a prečo to robí, by
ešte ušlo, ale odkiaľ má vedieť všetky tie intímnosti o babkách a dedkoch zo
svojho rodu, navyše v rôznych vývojových stupňoch a z rôznych kolien, čo je vraj potrebné zaznamenať do zdravotnej histórie? Nakoniec z
nej aj tak vyliezlo, že sa to bude pravdepodobne pýtať lekárka pani manželky.
A sme doma! Úbohá "pani manželka". Vie si živo predstaviť, ako naprázdno otvára a zas zatvára tú svoju peknú papuľku a v nezvratnom procese premeny na kapríka vzdáva celú svoju človečiu podstatu pretavujúc ju do teplých sĺz. Asi sa ňou dnes nechá dobrovoľne zabiť. Možno aj dvakrát za sebou, ak jej to pomôže vysporiadať sa s trapasom, že spolu sú, súžijú, súložia a vedia akurát tak ten prd babkin o svojich predkoch. Predok, zadok. O tom vie pomerne dosť...
Dvere šťukli. Cúvala vytláčaná miernym hlasom lekárky.
- ...krvičku sme sa teda dohodli, zoberieme potom, moja. Nezabudnite ráno cikať. Potrebujem trošíčku moču. Ránko pekne, stredný prúdik, do malej fľaštičky, sestrička vám dá, nebojte, mojko. Nič, čoho sa treba bojkať... Tuto ešte zistíme koľko máme kilečkov, ako sme zatiaľ roztiahnutý v panvičke a či nám nešarapatí tlak, srdienko. - šemotila s rúškou zaseknutou pod bradou a Belle v zrýchlenom móde žmurkala a žmurkala až mal pocit, že odpadnutie bude jediná príhodná odpoveď.
Lenže o to mal záujem skôr on sám. Čo to bol za nápad sem liezť. A už si ho aj všimli.
Mykanie dlaňou jeho smerom, akoby ho chcelo tasať. Asi právom.
A sme doma! Úbohá "pani manželka". Vie si živo predstaviť, ako naprázdno otvára a zas zatvára tú svoju peknú papuľku a v nezvratnom procese premeny na kapríka vzdáva celú svoju človečiu podstatu pretavujúc ju do teplých sĺz. Asi sa ňou dnes nechá dobrovoľne zabiť. Možno aj dvakrát za sebou, ak jej to pomôže vysporiadať sa s trapasom, že spolu sú, súžijú, súložia a vedia akurát tak ten prd babkin o svojich predkoch. Predok, zadok. O tom vie pomerne dosť...
Dvere šťukli. Cúvala vytláčaná miernym hlasom lekárky.
- ...krvičku sme sa teda dohodli, zoberieme potom, moja. Nezabudnite ráno cikať. Potrebujem trošíčku moču. Ránko pekne, stredný prúdik, do malej fľaštičky, sestrička vám dá, nebojte, mojko. Nič, čoho sa treba bojkať... Tuto ešte zistíme koľko máme kilečkov, ako sme zatiaľ roztiahnutý v panvičke a či nám nešarapatí tlak, srdienko. - šemotila s rúškou zaseknutou pod bradou a Belle v zrýchlenom móde žmurkala a žmurkala až mal pocit, že odpadnutie bude jediná príhodná odpoveď.
Lenže o to mal záujem skôr on sám. Čo to bol za nápad sem liezť. A už si ho aj všimli.
Mykanie dlaňou jeho smerom, akoby ho chcelo tasať. Asi právom.
- Tak sa vy dvaja pekne povyprávenkajte, otázočky si pamätáte, však? Vypíšeme
potom papieriky, pripravíme materskú knižôčku. - trochu afektovane už špúlila
malé pery a priveľká vrstva krému sa jej leskla na jednotlivých vypuklinách
vrások.
Pravdepodobne sa jej žienka trímajúca zúfalo rúčky plátenej tašky, čo sa už
budú dať žmýkať, zdala dostatočne vykoľajená, ale nevykazujúca známky prevratu
do niektorej zo strán, keď sa konečne natočila k sestričke.
- Prvotrimestrálny kombinovaný skríning, ultrazvuk, biochémiu a krv naplánujte
v diapazóne dvoch týždňov, dajte jej na podpis súhlas so zaradením do databázy
a primárnej gynekologickej starostlivosti. Doplníme anamnézu partnera a na
palpačné samovyšetrenie prsníkov dajte brožúrku. - ozvalo sa úplne inou farbou
hlasu, iným tempom aj asi v inom jazyku, až mal pocit, že je lekárka
schizofrenička, alebo aspoň dobrá herečka a už-už váhal s potleskom.
Na koncertoch sa netlieska a asi ani v gynekologickej ambulancii. Lenže na to
mal trochu chuť aspoň Belle pred očami, lebo zostala v štronze s očami
vypúlenými a zabodnutými do chrbta lekárky, s rúčkami kabelky pod bradou, ako
vodička, čo práve dokončila prvú jazdu a inštruktor stále nepovedal posledné
slovo. A podľa výrazu jej tváre asi ani prvé, keď sa po chvíli ozvala.
- Mám prísť na krv? A priniesť aj moč? Prvý? Ranný? ...-
Doktorka sa zhovievavo natočila a s úsmevom úplne identickým s úsmevom
sestričky v pozadí lapla dievča okolo ramien a zopakovala ešte raz všetko
odznova, skúsiac tretí cudzí jazyk.
- Sestrička vás odváži, zaznamenáme počiatočnú hmotnosť, mamička,
odmeriame panvu, vyšetríme krvný tlak a moč na bielkovinu, hnis a cukor. Moč
pošleme aj na kultivačné vyšetrenie. Ďalej urobíme vaginálne vyšetrenie a
určíme veľkosť tehotnej maternice, či nám výška maternice dosahuje po okraj
lonovej kosti. Potom príde na rad mikroskopické vyšetrenie krčku maternice v
pošvových zrkadlách s odberom onkologickej cytológie. Krv sa každej tehotnej
berie hneď na niekoľko laboratórnych vyšetrení - HIV, syfilis, žltačku typu B,
vyšetrenie krvného obrazu, protilátky na toxoplazmózu a rubeolu, vyšetrenie
krvnej skupiny a pri negatívnom Rh faktore aj na Rh protilátok. Následne
vypíšeme tehotenskú knižku o vašom zdravotnom stave. - zas našpúlila pery a
hľadala v pohľade ženy v objatí čo i len primárny náznak inteligencie
svedčiacej, že ukončila základnú školu aspoň minimálnou osvetou medzi kamoškami,
hoci práve vyzerala skôr na zástancu neotrasiteľne ortodoxnej viery v bocianov,
vrany a kapustu, či iné škôlkárske božstvá.
Asi
by aj cvrnkla Belle po dvihnutom nošteku, ale fakt sa to nehodilo.
- Takže je v tom? - prerušil neplodnú pohľadovú seansu, rovno plodnou otázkou.
Pohľady žien boli zas identické, tentoraz však s diametrálne odlišnou
scenériou. Vražda, lynčovanie, horor v priamom prenose. Neobjednané, ale
prinesené v trojitej porcii.
Lekárka taktne posunula Belle k nebezpečne zazerajúcej sestričke s podivným
nástrojom v ruke, čo sa podobal na obrie kliešte, či klepetá raka a doslova si
ním pritiahla nešťastnicu za boky k sebe.
Doktorka si šúchala od gumených rukavíc zrejme suché dlane s tvárou tesne pri
tej jeho.
- Pán ráči byť rodičom, ak sa nemýlim. - zasiahla ho rovno.
- Nie som jej otec! To iba tak...možno... vyzerám. Ja som jej... my
sme... -
"A
hups, ako vyjadriť ich vzťah, keď ani v jednom z tých jazykov, čo ovládala
doktorka to nejde jasne a presne. Bombardér však mal očividne na sklade
dostatok munície.
- Budúcim rodičom! ... som mala na mysli! Vy ste skrátka ten, čo práve
zabezpečil, že chúďa študujúce dievča nebude mať nárok na materský príspevok,
pretože nie je dobrovoľným platcom nemocenského príspevku. Vy ste ten, čo jej
zatiaľ zrejme nedal ani svoje meno a odsúdil ju na nezávideniahodnú pozíciu
slobodnej matky. Vy ste ...blahoželám, otecko! - skoro ho objala.
Belle sa ručička na váhe rozhojdala, počujúc posledné slová, lebo prvé doktorka
taktne šepkala len jemu skoro do uška. Pálili rovnako, ako tie posledné.
Zamestnala ju však sestrička s pripraveným tlakomerom.
Doktorka vystrúhala nešťastnú tvár vyhodnotiac prvotné asociácie, čo jej mozog
ponúkol lustráciou tohto tu zjavu. Ale mala v popise práce ústretovosť, tak
začala z druhého konca.
- Je potrebné hodnotiť kladne váš prístup, aj to, že preberáte zodpovednosť za
vzniknutý stav. - nanominovala ho bez možnosti podať odvolanie do role otca a
pridávala ďalšie funkcie, na ktoré už akosi dávno zabudol.
- Nebudeme sa tu baviť o postavení domu, zasadení stromu a splodení syna,
predpokladám, že to všetko už vo vašom veku máte. -
- Mám dospelého syna. - vybľafol a doktorka ho prešpikovala očami.
- Kto sa vás pýtal? - precedila medzi zuby. - Vy sa musíte spýtať
pohľadom toho dieťatka, čo sa pýta na svet, či vôbec na tento svet, k týmto
ľuďom, do ich sveta chce prísť! Nuž, čo uvidí u vás?! Finančné zabezpečenie,
domáce zázemie, plne funkčná rodina, chápete? Vy ste kominár, ako tak
vidím. Robíte aj súkromné zákazky? Mala by som pre vás prácu. Prestavujeme
chalupu, takú malú vilku na brehu jazera, potrebovali by sme odborný dohľad a
kontrolu komínového systému, kým sa pustíme do radikálnej rekonštrukcie. Mali
by ste čas tento víkend? - nestrácala ten svoj akčná lekárka.
Jediné, že ich dialóg, či skôr jej monológ, konečne vylúdil Belle úsmev na
bledej tváričke, nedovolilo mu povedať lekárke pravdu o svojom zamestnaní,
zodpovednosti, domove a vôbec.
Predstava dieťaťa, ktoré sa pýta, samého seba, či chce k týmto dvom típkom sa
mu razom zvrhla na jeho zúfalý útek späť pod krídla bociana.
Ale aj tak mal chuť na poslednú otázku, či to palpačné vyšetrovanie jej
prsníkov môže skúsiť aj on sám a ešte pod otázku, ako často. Nenašiel
však dostatok odvahy.
S adresou vilky pri jazere vycúval z ordinácie s totálne vyšklbaným perím.
Zostal len vták.
Aspoň si tak pripadal, len v preklade do ďalšieho jazyka. Toho
nepublikovateľného.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára