Rumbelle - PARALELNÉ VRSTEVNICE V. 50. kapitola ( finále série) RODINA

RUMBELLE

Paralelné vrstevnice 5

50. kapitola

Rodina....

    - Ona, ona, ona! ...chvíľu pauza a potom zas ...Ona! Došľaka! Nič iné omieľať neviete?! – treskla oboma dvierkami skrine vo svojom apartmáne Emilie, už hodnú chvíľu vyšilujúca z toho, že sa jej niekto hrabal vo veciach, používal ich, popremiestňoval ich a dokonca, čo je do neba volajúca drzosť,  uložil všetko do vzorných kôpok!

  Aj tu, aj v kúpeľni, na stolíku. Všade! Cíti sa tu ako cudzinec.

  S jedom úhľadné kôpky a zátišia búrala a rozhadzovala hlava-nehlava po izbe. Hlavy patrili zväčša Michaelovi s Robertom, ktorí sa ju márne pokúšali od príchodu z lesa presvedčiť, aby sa konečne spamätala a ráčila dodržať natáčací harmonogram pre dnešný deň.

  Jedine telefonát zrútenej produkčnej, uvidiac spúšť hore na vŕšku, ich na pár hodín upokojila. Makalo sa na obnove „provizórnej svadobnej kaplnky“. Natáčanie finálnej scény sa posunulo...

  Zlomila si necht.

  Katastrofa zavŕšená.

  S malíčkom v ústach, rozplakala sa, sediac na okraji rozbombardovaného lôžka a až teraz, konečne, jej došla energia.

  Na tento okamih čakali od výbuchu v studni.

  - Emilie, ...- začal familiárne Robert, neuvedomujúc si, že toto tu už nie je sladká pokorná Belle, ale časovaná nálož, pre ktorú bolo zrejme párdňové liečenie iba nainštalovaním reštartujúceho knôtika ku guči dynamitu. Pozrela sa na neho presne takto. Iskrivo.

  - Emilie, dosť! – stopol ju Bealfire skôr, ako inzultovala chudáka svojho budúceho „manžela“ a spôsobila mu rozsiahle devastačné zásahy v tvári, čo by dohromady nedala ani celá sieť maskérok.

  Obaja sa radšej postavili a bok pri boku, z patričnej vzdialenosti, snažili sa upokojiť kolegyňu, pokiaľ to bude možné, nainštalovať v nej program pokojne dojatej, usmoklenej, ale poslušnej budúcej manželky pána Golda.

  - Bolo to strašne...- fikla a utrela si nos od úst až k čelu.

  V tom momente bol hlavne Robert rád, že už nemusí hrať milujúceho amanta, aby nezranil city ženy, ktorá...povedzme, má problémy. A sopel.

  - „Strašné?“ – zopakoval so obavami Baelfire a prisadol si k nej.

  Pokývala záporne hlavou.

  - Strašne krásne...- doplnila nelogicky, ale našťastie pokračovala. – Tá spolupatričnosť...Vieš, tvoj otec je totálny idiot. Cholerický, ješitný, povýšenecký, arogantný...-

  - ...sebavedomý, nevyspytateľný, cynický...- dopĺňal ju Bae.

  - Ty ho poznáš?! – zadrela pohotovo, ako dobrá herečka, tváriac sa zámerne prihlúplo.

  Obaja sa rozosmiali.

  - Iba z klebiet mojej chutnej, sladkej macochy. – prekrútil očami, ale nebolo mu už do smiechu.

  - Teraz si mi pripomenul tetu Maleficent! ...Inak je to správna ženská, hoci žiť s ňou a mať ju denne kdesi nablízku je doslova adrenalínový šport...Ani sa tvojmu fotrovi nečudujem, že je, aký je...- rozprávala cez fňukanie, stále si krútiac okolo prsta prsteň, pokúšajúc sa ho zvliecť.

  Podarilo sa.

  - Toto...mu patrilo a myslím si, že by bol rád, keby ho ...máš ty. Raz mu ho ...možno... vrátiš...alebo si sám príde poň...Má ťa rád...– podala mu ho do dlane a radšej zakvačila svojimi, aby si svoj skutok nerozmyslela, šperk sa jej náramne páčil.

  - A ja dostanem čo? – zamiešal sa do rozhovoru druhý muž, ošívajúci sa opodiaľ, aby registrovali, že je ešte stále v izbe.

  - Ty dostaneš na rypák! ...Pusu. ...ale až večer, pred kamerou...– vykrútila pery, ale bolo vidno, že sa nehnevá. – Bolo od teba pekné, že si mi vybavil to liečenie, aj keď si si mal vopred preveriť tú inštanciu...si myslím. Normálny cvokhaus! ...– zdvihla sa z postele. – Ja ti sľubujem...položila mu natiahnuté paže na ramená a proklamovala smrteľne vážne. - ... že než by som sa tam, alebo kdekoľvek do podobnej mala niekedy dostať, to radšej budem tou...ako sa volajú tie trapky, čo nepijú, nefajčia, neponocujú, neholdujú drogám...?! – zaškľabila sa, akoby vážne premýšľala,  lebo jej pred oči, do čítačky, nabiehali len vegetariáni, vegáni a anorektičky.

  Pousmial sa.

  - Poslušná...- odobril odpoveď prižmúrením oboch očí.

  Zopakovala jeho mimiku. Poslušne.

  Natočila sa k Bae a donútila ho tiež vstať. Potom si oboch pritiahla k sebe, až boli hlava pri hlave.

  - Je fajn, keď má človek rodinu, na ktorú sa môže vždy spoľahnúť...- potľapkala „rodinu“ po ramenách, vtiahla posledný hlien a nahla sa k uchu staršieho z mužov.

  - V žiadnom prípade! ...Nijakú cigu viac odo mňa nedostaneš! – vybuchol Robert Carlyle a zatlačil ruku do vrecka, aby chránil svoj majetok...aj svoju „rodinu“.

domiceli

Fúúú...zazvonil zvonec, volala produkčná, že sa ide natáčať záver série. 

A tu končí aj môj posledný FF.

Budem rada, ak mi tu necháte nejaký ten koment, nech viem, že Vás mám...

Pekný zvyšok prázdnin!