RUMBELLE
Aj
labyrint je len cesta...
6. kapitola
...vo víre
(...pred nejakým časom...)
Zízal von na nádvorie a tváril sa ako
hrom zapikovaný v dube. Uprostred leta sa totiž začínalo zahaľovať do biela, až
to ťahalo oči. Okolité kríky i nižšie visiace konáre tajomne znehybnené,
obťažkané, skryté pod bielou záľahou sa sotva vlnili. Žiariaca kalamita
potiahla už dobrú polovicu predzáhradky.
Slnko sa na vytvorených plochách vyvaľovalo ako doma a ťahalo z nich
už beztak snehobielu farbu.
S dovysoka vykasanými rukávmi, zásterou
i... "pánenkaskákavá, vidím dobre?!" ...i sukňou, pobehovala pomedzi tým všetkým
upachtená, niečo si hmkajúca alebo rozprávajúca sa sama so sebou Kráska
a kde-tu naprávala slabým vetríkom odfúknuté rožky na plátnach, akoby ich hrešila. Toho
sa najviac obával...Tichý blázon, by ešte bol možno znesiteľný, ale...
V posledných dňoch sa mu zdala akási
divná. Najskôr tie tajomné ingrediencie, čo od neho pýtala: lúh z popola,
smrekovú živicu a koreň mydelnice lekárskej. Potom ju videl hrabať sa
v sýpke a zbierať pšeničné otruby a čo ho vystrašilo najviac,
keď jej z hrnca, čo vliekla do kuchyne, trčali kosti, kože a kadejaká
mastnota, zo zvyškov nájdených za hradbami. Len čo začalo pršať, navynášala na nádvorie všetky vedrá, džbery i kotlíky...
A ten zápach, čo už sa šíri pár dní
zámkom...
„Preskočilo jej chudinke...zbláznila sa
nadobro...asi som po nej nemal toľko ziapať a zatvárať ju v kobke...“zaskočili ho nečakané,
takmer ľútostivé výčitky svedomia.
Aj
teraz tu pobehuje ako splašená čajka a naťahuje po záhrade prádlo...oblieka jeho kríčky do biela, ako dievčence na prvé sväté prijímanie.
„Asi som to s tou prísnou takmer kláštornou výchovou
naozaj prehnal.“ uzavrel sklesnuto.
Čo si mu ale prefrnklo hlavou, kým si na ňu sypal popol. Zamračil sa
a zmiznúc vo fialkastom dyme, zhmotnil sa obďaleč nej, aby mal dostatočnú
štartovaciu dráhu pre svoj patričný výbuch alebo prípadný ústup.
-...že ty si zničila moje vzácne cudzokrajné okrasné
dreviny a potom mi tajne vybielila bielizník... a snažíš sa to skryť pod tými plachtami?!
– reval už zdiaľky a kúzlom nadvihoval a zas spúšťal jednotlivé kusy
obliečok a plachiet, aby sa presvedčil, že...
...že všetky kríky pod nimi sú
v absolútnom poriadku.
Nechápavo sa na neho pozrela. Jeho slová jej
nedávali žiaden zmysel.
Až keď vedľa nej opäť pristála jedna zo
zdvihnutých plachiet, krásne prevetraná čerstvým vzduchom, vyschnutá a vyrovnaná,
spokojne sa pousmiala.
- Váš spôsob sušenia prádla je taký
inovatívny a fascinujúci! – sklopením viečok vystrúhala mu poklonu, ale
k slovu ho nepustila. - U nás
ho mokré naťahujeme takto na kríky, ale je s tým veľa práce. Ak je vietor
priveľký, odfúkne vám to. Navyše nie všetky kríky sú vhodné, niektoré
zanechávajú čmuhy a fľaky, aj chrobač, čo to zašpiní a ak si
nevšímate, nedávate pozor a odfúkne vám rožok, dokrkvá sa aj zvyšok
prádla...no, hotová kalvária! – zalomila rukami, ledva lapajúc dych, ako dôkaz,
že už je aj sama ubehaná k smrti.
- Ty si prala moje prádlo?! – neveriacky
zasyčal.
Natrčila k nemu ruky, celé červené
a viditeľne zodraté, s početnými škrabancami.
- Aj vaše, aj svoje. ...a čože sa tak
čudujete? Už bolo načase! Bielizníky prázdne a vy si snáď myslíte, že
čisté návliečky, ktoré tak milujete, rastú na stromoch? – spýtala sa nechápavo,
ale žensky príkro, ako dobrá gazdiná.
- Nie, na stonkách ruží predsa! Vyčarovávam
si ho z ich lupeňov pridaním vône letničiek, či akýchkoľvek práve kvitnúcich
kvetov. Podľa sezóny. Najradšej mám však predsa len ruže. – odpovedal
automaticky.
Neveriacky otvorila ústa dokorán.
- Tak vy ma necháte dva dni úmorne variť
mydlo z odporných smradľavých zvyškov, lúhu z popola a smrekovej
živice?! Pracne zberať huspeninovú čemegu zo dna, drať si ruky dolu drsným rumplom
pri koryte...-
- S kým? S čím?...- zaujalo ho slovíčko,
čo počul.
- Kašlite na to! – prekrížila ubolené ruky na
hrudi a aby nevidel, ako jej je do plaču, otočila sa mu radšej chrbtom.
Bola taká krásne bezbranná a zraniteľná.
Bolo mu jej ľúto...
- Žartoval som. Neviem vyrábať plachty
z ruží...Dávam si prádlo prať dolu v meste...párkrát do roka, alebo si od podomových
obchodníkov kúpim rovno čisto nové. – vysvetľoval pokorne, aby si ju udobril.
- Tak som sa nadrela...- fikla ešte stále
urazená.
- Aspoň niekto zužitkoval zvyšky tých mŕtvol
za hradbami. Maleficent bude síce sklamaná, odležaných nebožtíkov má
v obľube, ale možno jej bude chutiť aj tvoje mydlo... – skúšal nakuknúť,
či ju potešil, ale Kráska počujúc, že ingrediencie nepochádzali z obyčajnej
zabíjačky, ale...pred očami sa jej od hrôzy zahmlilo a zviezla sa k zemi.
- Čo zlé som zas povedal?! – natiahol dlane
nešťastne k nebu.
Prichádzala k vedomiu. Skláňal sa nad
ňou, a to čo mal na tvári, mal byť zrejme úsmev. Radšej sa posadila
a odsadla aj patrične obďaleč.
- Dúfam, že aj v tomto ste len necitlivo
žartovali...- vyčítala mu, narážajúc na varený čistiaci prostriedok.
Radšej jej prikývol, hoci klamať sa nemá...
- Čo keby som ťa naučil sušiť prádlo „mojím“
spôsobom? – skúsil napraviť si reputáciu.
- To by ste pre mňa...naozaj...urobili?! –
vystrelila nadšená.
„Naučiť nenaučím, si len obyčajná...teda
neobyčajná, ale len smrteľníčka, ale skúsim to tak, aby ťa to bavilo,
kráska...“pomyslel si v duchu.
Záhrada sa zaplnila jej smiechom a lietajúcimi
plachtami a návliečkami, vzdúvajúcimi sa smerom dohora a ako obrie oblaky
pripomínajúce balóny dopadajúcimi a tlačiacimi vzduch pred sebou, až ju
jeho nápor odfukoval a ...niekedy ju musel i zachytiť, aby roztopašne, nadšená
bláznovstvom, ktoré pre ňu vymyslel, nevzlietla aj s prádlom
a voňavá, prefúkaná vracala sa mu späť.
...tam, kde on dýchal do bielych plachiet
a tajne si predstavoval ...načo im asi neskôr...
...možno...
...raz...
...budú.
domiceli
vidím, že Ste surfovali po internete a hľadali starý spôsob prania, alebo Ste mali informácie priamo od nejakého zdroja, čo ma s tým skúsenosti :) to sa mi páči, lebo potom je to uveriteľné a sedí to s faktami :) obavy Rumpla na začiatku časti boli pekné a aj predstavy na konci :) a tá zhoda rumpel-Rumpel je zaujímavá, a páči sa mi že STe to použili :)
OdpovedaťOdstrániť