Mr. Gold´s Au Pair... 5. kapitola POSLEDNÁ Z POSLEDNÝCH

Mr. Gold´s Au pair

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 115

Posledná z posledných

   Chôdza na nízkych podpätkoch jej vyhovovala. Navyše sa vždy tešila na ten okamih, ako sa k nej bude musieť skloniť, teraz z o brucho väčšej diaľky, a ledva dočiahne na jej pery. A zas zlizne nejakú poznámku, že ju je čochvíľa ľahšie preskočiť, ako obísť a ona sa bude schválne urazene natáčať so svojím okrúhlym oblým štítom tak, aby na ňu nedočiahol, kým si slovnú reputáciu neopraví niečím prijateľnejším.

   Malý mestský park  bol poloprázdny. Pár dôchodcov zabudnutých na lavičkách, nejaký psík a rozcuchané vrabce vyzobávajúce z kamienkov včerajšiu navlhnutú nádielku.

  Ashley tu dnes nebola.

  Bola, ale Gold zariadil, že nie je. Nedalo mu veľa práce nechať malého niekoľkokrát za sebou prsknúť, ale skoro sa prezradil, pretože pod noštek pripravená ingrediencia zavoňala doširoka a ani sám nebol voči nej imúnny

  Teraz sedia s mamkou na pohotovosti a čakajú ošetrujúceho lekára.

    Jeho plán mal toľko trhlín...

  Pozoroval diania cez obraz zhmotnený vzadu v obchode.

  Zhrozený zistil, že jeho návnada práve zaspala.

  Virtuálne do nej štuchol tak, až sa v poslednej chvíli strepala  Belle takmer pod nohy.

  Len čo doznela prvá šťavnatá spŕška nadávok, zaprášená tvár s oškretým čelom vyčarovala z pier čosi, ako úsmev a adresovala to bruchu nad sebou.

  Pridŕžajúc si zospodu látku šiat zohla sa Bella, aby  aspoň trochu pomohla starenke vstať.

  - To je od teba pekné, dievčička, že sa tu drbeš s takou starou kravou. – poďakovala čo najsladším hláskom.

  Gold pozorujúci všetko z intimity vlastného obchodu si zahryzol do ohnutého ukazováka. Zabudol jej dať jazykovú predprípravu, aby zapôsobila aj na tomto poli. Musí to neskôr napraviť... Musí. Ak ešte nejaké nabudúce vôbec bude.

  - Pokiaľ viem, ste drak, nie hovädzí dobytok. -  pousmiala sa prekvapená Bella, keď pod vrstvou prachu spoznala starú rodinnú známu z čias začarovaného lesa.

  - Ty si ma pamätáš? To je také dojímavé, ja sa normálne z toho...chŕ...chŕŕŕ... –

  Priškrtil jej hrdlo, aby radšej nedopovedala, čo si prečítal z výberu jej slovnej zásobárne.

  - ...dobre, nepoštím sa, ale cvrklo mi...od dojatia! – skoro vykríkla, keď mohla zas hovoriť.

  Vrazil zaťaté päste do stola. Toto vyzerá na trapas. Na totálne fiasko...

  - Prepáčte, neurazte sa, myslela som si....no, že už nie ste medzi nami. – hľadala aj kráska slová, aby sa úbohej biedne vyzerajúcej ženy, ktorú si pamätala ako úplne iný zjav,  nimi príliš nedotkla.

  - Si si myslela, že ma vykotilo ? ...že som skapatá?! ...s otrčenými hnátmi?!...Všetci ste ma odpísali?! Všetci, ešte aj ty?! – nadýchla sa, vydýchla a z nosa jej vyšiel hlien.

  Chvíľu sa s ním otáčala okolo seba, kam ho fľochne. Odniesla si to lavička.

  Bella zalovila v kabelke a vytiahla hygienické vreckovky.

  Vzala ich, oňuchala ako psík a vysypala za pulóver.

  - Tie navlhnuté nemáš ? Roky som sa neumývala. – usmiala sa zvyškami zubov.

  Záporne pokrútila hlavou.

  - Nevadí. – zalovila v záhrení, vytiahla jednu z nasypaných, napľula na ňu a dala sa vytierať si podpazušie.

  Gold zúril. Až takúto katastrofu nepredpokladal ani v najhoršom možnom scenári a že všetky pripravené, boli takmer hororové.

  Bella sa diplomaticky tvárila, že nič nevidí a nič jej nevadí. Obdobie zvracania mala šťastne dávno za sebou a takáto malá príprava na veľké biologické potreby  budúcich bábätiek sa jej možno zíde.

  Pohladkala si brucho.

  Vtedy padlo znova do oka aj Maleficent, končiacej práve s očistou.

  Odhodila hnedo-sivé zvyšky vreckovky za seba.

  - Jéjoooó... – rozcítila sa - ... a nebodaj toto sú tu nakladené jeho vajíčka? – spýtala sa priamo a ruky priložila z oboch strán vedľa Belliných.

  - Tak... ako sa to vezme... – zapýrila sa Kráska, ale snažila sa byť stále nad vecou a hlavne nad slovníkom tejto pračudesnej osôbky.

  - Prezraď...- nahla sa Maleficent k jej uchu dúfajúc, že ak ich aj pozoruje, v čom si bola istá, tak nepočuje....v  čom sa zas mýlila. – Ako sa ti len podarilo dostať ho pod seba? Há?! – zvedavo sa jej zahľadela do očí.

  Bella bola na rozpakoch.

  Gold na pokraji mŕtvice.

  - To je dlhý príbeh. -  chcela sa najskôr vyhovoriť.

  Odpadol mu kameň od srdca, ale hneď ho zas trafil plnou silou. Rovno do rozkroku...

  - Daj...som dôchodkyňa, mám čas! – sadla si baba na lavičku a ruky pohodlne položila do lona.

  Keďže pod ňou zmizlo miesto, kam predtým odložila hlieny, nechala sa  Bella trošku drsne drzo stiahnuť k nej.

  - Pravda je taká...- hladkala si stále  brucho. - ...že bol opitý a nevedel o ničom... Nevšimol si ani to, že som bola Červenou čiapočkou. – priznala úprimne.

  - To je celý on!...smrkla starena plačlivo. -  To je tak krásne pedofilne úchylné, do riti...že to mňa nenapadlo! Kedykoľvek som ho videla, bola som taká nadržaná, že keby mi dá ruku pod sukňu myslí si, že kŕmi koňa a ...nikdy nič! Chápeš to?!...A pritom by si jeden myslel, že za tých vyše tristo rokov života v opustenom zámku, by už pretiahol aj zástrčku...keby netriasla...– nechápavo krútila hlavou stará čarodejnica.

  Gold sa držal za hruď. Infarkt bol už na polceste.

  - ...vtedy sme nemali zásuvky...- opravila ju.

  - Ale mali sme mňa! ...a ja som bola... vždy taká... aerodynamická...nikdy som nekládla odpor...by som nekládla odpor...by som bola bývala nikdy nekládla ...odpor...- stále krútila hlavou starena. – Ty si sa bránila?! – vyzvedala.

  Gold spozornel, čo sa dozvie, lebo po pravde z tej osudnej, hoci veľmi dôležitej, noci, si nepamätal vôbec nič. Vôbec nič.

  - Nie, znásilnila som ho. – povedala pokojne, ako úplne normálnu, bežnú vec pod slnkom.

  Maleficent spadla sánka.

  Goldovi spadla sánka.

  - Čo som mala robiť?!... Odmietal  sa so mnou  normálne milovať! – dostala Bella guráž a vyrozprávala svoje dávne potiaže s nalomením Golda na sex dračici, ktorú, ako si spomínala, nemala síce veľmi rada, ale potrebovala to konečne dostať zo seba von.

  - Takže ani s tebou!... Takže ja som nebola vinovatá, že nič...on ti bol zakomlexovanejší ako vitamíny!... A ja som si furt vyčítala, že má tú... kvadratickú chorobu, či čo...- opakovala si poznatky saň.

  - Kvadratickú? –

  - No, že má chuť na druhú...- hodila rukou. – Toľko premárnených storočí a pritom ho stačilo len pár obratnými ťahmi chňapiť na kolená a prisať sa a naklásť vajíčka... – zasnívala sa Maleficent.

  Bella síce pramálo vedela o rozmnožovaní sa drakov, ale toto sa jej nezdalo. Prevdepodobne sa na to spýta rovno Golda.

  - Gold ! – vykríkla Bella. – Viete, nesiem mu desiatu. Iste je hladný. Prepáčte...už musím. – ospravedlnila sa a zberala na odchod.

  - A nemohla by si radšej zabiť ten môj hlad, drahá?! Vieš, ako ho poznám, On by ho zabíjal rovno nožom do brucha, ale ty nie si ako On...Však ? ...ty si dobré dievča...chutné, šťavnaté...- prestávala sa Maleficent ovládať.

  Gold spozornel.

  Bella tiež.

  Opatrne položila vedľa nej tašku s jedlom a pobehla čo najrýchlejšie ďalej od ženy, ktorej z kútikov úst začali vytekať sliny.

domiceli