Mr. Gold ŠTVRTÁ... 69. kapitola PUKANCOVÁ

ŠTVRTÁ...

69. kapitola

Pukancová...

1.

   Stále niečo niekde viazlo. Niečo našťastie, niečo...vlastne tiež. Spoliehať sa na premlčanú dobu bolo v tomto prípade menej beznádejné ako tŕpnuť pred poštovou schránkou.

  Jediné, čo v malých mestečkách dozaista neplatí je, že každá sláva trvá len tri dni. Ani po troch týždňoch sa tetinky v supermarkete, akonáhle sa im dostal do zorného poľa, nezabudli v blesku odmlčať, prestať hýbať a nabiť pohľady. Zameriavanie spustené, priezor očí sa zužuje priamo úmerne s čiarou chĺpkatých . výraznou farbou precízne zvýraznených pier.  Puk, vypli zvuk. Prááásk...prásk...prásk.

  Asi sa naučí jesť tie polystyrénové chlebíčky. Dajú sa nakúpiť do zásoby. Trvanlivé mlieko, trvanlivá saláma. Trvanlivé tetky sa presunuli aj k jeho obydliu. XXXL susedka má kamarátky. Náhle.

  Zrušiť schránku zavrhol, poštár mu beztak hádzal poštu na trávnik. Napriek tomu, že vpredu žiadny nemal. Zásadne vždy trafil  to najvlhkejšie miesto. Od istého času.Zásadne? Zámerne!

  Čakal ešte mŕtvu mačku na kľučke a aspoň jedno vybité okno. Smola. Zrejme miestni nepozerajú staré filmy o vendetách.

 2.

  Zvonček zúril. Žeby predsa len tá mačka?!...Obživla? ..má sedem alebo deväť životov?!...

  - Valentínska diska je plná nedonosencov, vybrali sme náhradnú alternatívu sviatku! Bude kino! – usmievala sa Emma zavesená o Neala a v rukách držali ako karty vyložené obaly s DVD. – Čistá romantika. Zabudnuté minulé tisícročie. Dokonca tu mám aj nejakú rozprávku, čo vybrala Bella. Dvanásta časť seriálu Kde bolo tam bolo...tuším. Skin deep. To znie skôr ako horor... Asi schválne... Bude sa báť a pritískať sa k susedovi, aby ju ochránil...mrmlala si popod nos a nedôverčivo odmoderovávala  dnešný premietaný koktail.

  - Pukance máme, ale kakao varíš ty. Do plasťákov a so slamkou. Tie sme lofli cestou U babičky v bistre.  – roztiahol netypicky ústa od ucha po ucho a keby ich nemá, smeje sa hádam dookola, jeho vlastný syn. 

  Je to jeho vlastný syn?!

  Napriek dvom kolmým vráskam na čele a obočiu v tvare vylisovanej vrany, čo sa dali dešifrovať iba jednou, jedinou možnosťou, sa zatvárili ako mimickí  analfabeti a spoločne sa mu vrútili dnu, odmietajúc dať komukoľvek z dvojice prednosť.

  Po pár krokoch sa Emma otočila. S  Nealom ako návesom, aby mu nebolo smutno v protismere.

  - A máme pre teba aj prísediacu. Kúpila si lístok zámerne rovno do prvej rady. Vraj tam máš pernamentku. Tiež by mala o ňu záujem...Pernamentne... Bella vylez, kým nezameria tvoju frekvenciu tá rádioaktívna stanica oproti! – zakričala do brečtanu.

  - Rádiová, blondínka...- opravil ju Neal bozkom.

  - Nie! Pozri, už vysvecuje. – trvala na svojom Emma.

  Mala pravdu.

  Najskôr sa zboku vchodu zjavila papierová pixla s popcornom, za ním Bella a za ňou v ďiaľke, ale napriek zlej viditeľnosti podvečera jasne viditeľné nakrémované plutónium s rádiom poprášené fosforom. Pre lepší efekt si zažala aj pred vchodom, aj v predsieni aj zlatý zub jej svietil. Bola presvedčená Emma, ani si to nemusela kontrolovať.

  Nad pukancami sa zjavil nesmelý úsmev.

  - Valentínka, čo som vám poslala, je rozmočená pri tej popínavej ruži, hneď za bránkou, ale ak budete mať ešte záujem, prerozprávam vám v skratke, čo na nej bolo. – trochu roztržito, s obavou či neprekračuje hranice, navrhla.

  Prekračovala. Oj, ako dobre...

  „Jasné, že berie!“ ozval sa mozog spod viečok, keďže jeho majiteľ sa zatiaľ nezmohol na nič. „Priprav si baletné predstavenie kombinované s pantomímou...Hlavne, čím menej slov. Dej je aj tak klišé, pozri kriticky naňho, neocenil by to...Ja mám na dnes padla, ako vidím...“

  Cítil sa trápne. Zmazané eSeMeSky, rozmočená valentínka a jeho blbý nápad s novým začiatkom.  Lenže, kde zas oficiálne začať, keď ho, čo si bude nahovárať,  ako každého, zaujíma len posledný level.

  Natiahol k nej konečne ruku. Neusmieval sa, aby dodal vážnosti svojmu postoju. Ale len čo pocítil v dlani jej studené nervózne sa mrviace prsty, už to nevydržal. Zasvietili mu najskôr oči, mozog v nich už nezavadzal,  a potom sa celý nabil jej energiou.

  - Ešteže aspoň ty tie začiatky berieš vážne. – priložil si jej dlaň k perám. -  Ja kazím, na čo siahnem. -  sypal si popol na hlavu a na koberček sa už sypali pukance, lebo ich telá sa k sebe približovali ignorujúc baňatú labilnú prekážku.

Aj tváre sa približovali. Aj pery. A hoci sa to potom ťažko dalo prirovnať k nejakému nesmelému začiatku, odpustili si výhrady skôr, než popcorn zasnežil celú predsieň.

  - Hm, hm... Som tu za uvádzačku a  poslušne hlásim, že v obývačke už beží žurnál, ráčte zaujať svoje miesta. – dovolil si Neal, už hodnú chvíľu opierajúci sa o veraje kina prerušiť privášnivé extempóre v šatni medzi kabátmi.

  Ťažko je zabiť syna...

  Ponúkol jej rameno a dôležito napochodovali ku gauču.Zmýlil si operu s kinom.

  Usadil tam len Bellu.

  - Hneď sa vrátim. Vo vestibule som videl tony pukancov, idem aspoň za hrsť zobrať, kým ich ostatní filmoví fajnšmekri neušlapú.  – žmurkol na ňu.

  Vliezol však do kuchyne, kde Emma vyberala zo šálok dve najromantickejšie. Dve.

  - Ak som správne pochopil, vám dvom sa na dnešné predstavenie už neušli lístky. – oprel sa provokačne o dres.

  - Odhalená Emma zdvihla plecia s previnilým úsmevom. Priložila pst na ústa, vyzdvihla si partnera, štvornožky zúfalo zachraňujúceho posledné nerozmočené pukance z topánok a koberčeka, nerozpakujúc sa pchať si ich rovno do úst, a nenápadne sa vytratili. Presne tak, ako aj mali v úmysle.

 „Výborne.“ pomädlil si v duchu ruky. „Ako začiatok je to celkom sľubné...“

  Na rodinu sa vždy dá spoľahnúť...

domiceli