Mr. Gold ŠTVRTÁ... 77. kapitola PÍSOMNÉ

ŠTVRTÁ

77. kapitola

Písomná..

1.

   Interné predpisy umožnili jemu, ako chemikárovi, teda aprobačne úplne odveci,  robiť dozor na písomných testoch. Predpoklady neporadiť boli vysoké.

  Od stužkovej nemal možnosť ich vidieť elegantne vyobliekaných, pod kravatou, v miniatúrnych šatôčkach s rafinovanými záhybmi, do ktorých sa aj tak báli vložiť akýkoľvek ťahák, plus  polliterka minerálky a najväčšia čokoláda, akú v bufete mali, keby chýbali cukry a energia. A ešte povolené hygienické vreckovky, ak by bolo čosi nazvyš a dve-tri náhradné perá len s modrou alebo čiernou tuhou.

  A nakoniec...chýbať by nemali ani vedomosti.

  Zato chýbali úsmevy a blbé poznámky. Komunikácia sa obmedzila na odmrmlaný pozdrav, v ktorom automaticky určili slovné druhy, vetné členy, všetky prípadné gramatické kategórie, preložili ho preventívne do cudzieho jazyka a vypočítali pravdepodobnosť a štatistickú odchýlku jeho dnešného niekoľkonásobného použitia.  Len tak, preventívne, aby nevyšli z cviku, ktorým sa snažili dnes v noci vtĺcť si do hláv štvorročné učivo. Kompletné. Z nosných predmetov.

  Nikto by s nimi nemenil a veľa, veľa ľudí si spokojne mädlilo ruky, ako veľmi im to kúpanie sa vo vlastnom pote i prípadných slzách  praje...

  On si zase prial byť s ňou. Niekde osamote. Len on a tie dnešné krátke krajkové modré šaty bez výstrihu s decentným sakom. Len on a jej nervózne prsty s kľúčikom od skrinky, kde ráno napchala všetky knihy, zošity, poznámky a bloky a ktorý nebolo zrazu kde vložiť. On a vlasy natočené do mäkkých vĺn. On a vyplašený pohľad...

  Rád by ju objal. Upokojil, utíšil jej strach z dôležitej skúšky.

  Mohol len vážny stáť pred tabuľou s načmáranými údajmi o čase, kóde školy, dátume...desiatky čísiel, ktoré sa motali a dodávali celej akcii patričnú hrôzostrašnosť.

  - ...sím, sím...mám tu štvorčeky, kde treba zakrížikovať, či som „D“ alebo som „CH“. – ozvala sa Ruby s perom v ústach. – Tak som ja to „D“ či „CH“, pán profesor?! – znelo už takmer ako posledná štácia zúfalstva. – Viete, keby tam je „Ž-ako ženská“ a „M-ako mužský“ je mi to úplne jasné, ale...- skúšala použiť logiku.

  - Údaje si kontrolujeme podľa občianskeho preukazu. – snažil sa zachovať oficiálnosť, ale nevydržal to dlho. – Vezmi si občianku. Čo máš napísané v kolonke pohlavie, Ruby? – zamračil sa.

  - ...mám tu: POHLAVIE, lomené SEX, mňa picne, to čo mi tu napísali?! To som si vôbec doteraz ani nevšimla, že „SEX“ ...a hneď za tým mám... „F“ ! – dočítala sklamaná Ruby.

  - Podľa fotky to bude „F“ ako: Fuj, ale som sa zľakol! – nahol sa z lavice za ňou Gaston svojsky dešifrujúc údaje z jej preukazu. – Zaškrtni v teste to „D“ ako debil, moja. To tomu zodpovedá. – zabil.

  - Nie som debil! - oborila sa -

  - Nie si, dievča... – nemyslel ani Gold síce vážne, a skúsil tú istú vetu s novo zvolenou intonáciou. – Nie, si dievča !-

  - ...jááááj...ja debil, už som to pochopila! – došlo „dievčaťu“ Ruby.

  Asi pôsobil skôr kontraproduktívne. Bol si toho vedomý, ale nemohol robiť nič viac.

  Len sa tváriť dôležito. Priveľmi dôležito.

  Dopísal posledný údaj na tabuľu, umyl si ruky a zúfalo na ne pozrel.

  Zdvihla ruku s vreckovkou jeho smerom.

  - Ospravedlňujem sa...ďakujem. – vzal si ju, jemne jej prejdúc po posledných článkoch prstov.

  Nepoužil ju.

  Bolo na nej nakreslené srdiečko. Pod ním miniatúrny nápis: Ľúbim Ťa...Podpísala ho úsmevom. Dodatočne, keď sa prekvapený obzrel a neveriacky sa zahľadel do jej pokojných dúhových očí.

  Ona sa nebála. Už jeho prítomnosť jej dodala viac energie ako všetky okolo narozkladané čokolády. Bol tam. Bol tam s ňou...Iba ona a on ...a jedenásť komparzistov.

  Zvyšok ich tlupy sa trápil v iných skupinách. To bola Reginina robota, že sa ušiel práve sem...Len si nebol istý, či naschvál, alebo za odmenu...

  Predseda maturitnej komisie z cudzej školy s nacvičeným úsmevom prešiel ráno po triedach. Dodal maturantom odvahu sileným entuziazmom a neúprimne odohraným predpokladom úspešného zvládnutia externej i internej časti, čo v preklade znamenalo: ...   „dúfam, že napíšu horšie ako moji vlastní žiaci, teraz pod dohľadom cudzieho predsedu, chudáčikovia...“

  Potom bolo ticho.

  Díval sa na jej dokonalý profil, oblé ramená, čo sa radšej vzdali saka a mierne sa písaním pohybujúce vlny vlasov, čo tiekli raz cez jedno plece, raz cez druhé.

  Hrýzla si občas spodnú peru, žmúrila do okna, mykala perom hľadajúc to správne slovo do testu a poobede do slohu, ale stačilo pozrieť za katedru a zachytiť jeho pozorný pohľad a zahryznutá pera sa vytiahla spod zubov a po našpúlení s vrchnou vyčarili nepatrný úsmev.

  Iba pre neho.

  Švácal pohľad o stôl ako pubertiak. Cítil sa, akoby maturoval on, nie ona.

  Skončila skôr, mohla odísť. Neurobila to.

  Oprela sa. Všetko z nej opadlo a svet predmetu aj celej jeho teórie sa vyparil. Zostal jeden jediný hmotný bod. V tmavej košeli, elegantnej kravate, ktorú mala možnosť zvoliť, s prstami prechádzajúcimi po hygienickej vreckovke, ktorú schovával a znova nenápadne vyťahoval. S ustaranými vráskami, ktoré mala mať sama.

  Vďaka nim zrazu videla, že už nie je on a ona...už sú oni.

domiceli