ŠTVRTÁ
77.
kapitola
Písomná..
1.
Interné predpisy
umožnili jemu, ako chemikárovi, teda aprobačne úplne odveci, robiť dozor na písomných testoch. Predpoklady
neporadiť boli vysoké.
Od stužkovej nemal
možnosť ich vidieť elegantne vyobliekaných, pod kravatou, v miniatúrnych
šatôčkach s rafinovanými záhybmi, do ktorých sa aj tak báli vložiť
akýkoľvek ťahák, plus polliterka minerálky a najväčšia čokoláda, akú
v bufete mali, keby chýbali cukry a energia. A ešte povolené hygienické
vreckovky, ak by bolo čosi nazvyš a dve-tri náhradné perá len s modrou
alebo čiernou tuhou.
A nakoniec...chýbať by nemali ani vedomosti.
Zato chýbali úsmevy
a blbé poznámky. Komunikácia sa obmedzila na odmrmlaný pozdrav,
v ktorom automaticky určili slovné druhy, vetné členy, všetky prípadné
gramatické kategórie, preložili ho preventívne do cudzieho jazyka
a vypočítali pravdepodobnosť a štatistickú odchýlku jeho dnešného
niekoľkonásobného použitia. Len tak,
preventívne, aby nevyšli z cviku, ktorým sa snažili dnes v noci vtĺcť
si do hláv štvorročné učivo. Kompletné. Z nosných predmetov.
Nikto by s nimi
nemenil a veľa, veľa ľudí si spokojne mädlilo ruky, ako veľmi im to
kúpanie sa vo vlastnom pote i prípadných slzách praje...
On si zase prial byť
s ňou. Niekde osamote. Len on a tie dnešné krátke krajkové modré šaty
bez výstrihu s decentným sakom. Len on a jej nervózne prsty
s kľúčikom od skrinky, kde ráno napchala všetky knihy, zošity, poznámky
a bloky a ktorý nebolo zrazu kde vložiť. On a vlasy natočené do
mäkkých vĺn. On a vyplašený pohľad...
Rád by ju objal.
Upokojil, utíšil jej strach z dôležitej skúšky.
Mohol len vážny stáť
pred tabuľou s načmáranými údajmi o čase, kóde školy, dátume...desiatky
čísiel, ktoré sa motali a dodávali celej akcii patričnú hrôzostrašnosť.
- ...sím, sím...mám
tu štvorčeky, kde treba zakrížikovať, či som „D“ alebo som „CH“. – ozvala sa
Ruby s perom v ústach. – Tak som ja to „D“ či „CH“, pán profesor?! –
znelo už takmer ako posledná štácia zúfalstva. – Viete, keby tam je „Ž-ako
ženská“ a „M-ako mužský“ je mi to úplne jasné, ale...- skúšala použiť logiku.
- Údaje si
kontrolujeme podľa občianskeho preukazu. – snažil sa zachovať oficiálnosť, ale
nevydržal to dlho. – Vezmi si občianku. Čo máš napísané v kolonke pohlavie,
Ruby? – zamračil sa.
- ...mám tu:
POHLAVIE, lomené SEX, mňa picne, to čo mi tu napísali?! To som si vôbec doteraz
ani nevšimla, že „SEX“ ...a hneď za tým mám... „F“ ! – dočítala sklamaná Ruby.
- Podľa fotky to
bude „F“ ako: Fuj, ale som sa zľakol! – nahol sa z lavice za ňou Gaston svojsky
dešifrujúc údaje z jej preukazu. – Zaškrtni v teste to „D“ ako debil,
moja. To tomu zodpovedá. – zabil.
- Nie som debil! -
oborila sa -
- Nie si, dievča...
– nemyslel ani Gold síce vážne, a skúsil tú istú vetu s novo zvolenou
intonáciou. – Nie, si dievča !-
- ...jááááj...ja
debil, už som to pochopila! – došlo „dievčaťu“ Ruby.
Asi pôsobil skôr
kontraproduktívne. Bol si toho vedomý, ale nemohol robiť nič viac.
Len sa tváriť
dôležito. Priveľmi dôležito.
Dopísal posledný
údaj na tabuľu, umyl si ruky a zúfalo na ne pozrel.
Zdvihla ruku
s vreckovkou jeho smerom.
- Ospravedlňujem
sa...ďakujem. – vzal si ju, jemne jej prejdúc po posledných článkoch prstov.
Nepoužil ju.
Bolo na nej nakreslené srdiečko. Pod ním
miniatúrny nápis: Ľúbim Ťa...Podpísala
ho úsmevom. Dodatočne, keď sa prekvapený obzrel a neveriacky sa zahľadel
do jej pokojných dúhových očí.
Ona sa nebála. Už jeho prítomnosť jej dodala
viac energie ako všetky okolo narozkladané čokolády. Bol tam. Bol tam
s ňou...Iba ona a on ...a jedenásť komparzistov.
Zvyšok ich tlupy sa trápil v iných
skupinách. To bola Reginina robota, že sa ušiel práve sem...Len si nebol istý,
či naschvál, alebo za odmenu...
Predseda maturitnej komisie z cudzej
školy s nacvičeným úsmevom prešiel ráno po triedach. Dodal maturantom
odvahu sileným entuziazmom a neúprimne odohraným predpokladom úspešného
zvládnutia externej i internej časti, čo v preklade znamenalo: ... „dúfam, že napíšu horšie ako moji vlastní
žiaci, teraz pod dohľadom cudzieho predsedu, chudáčikovia...“
Potom bolo ticho.
Díval sa na jej dokonalý profil, oblé ramená,
čo sa radšej vzdali saka a mierne sa písaním pohybujúce vlny vlasov, čo
tiekli raz cez jedno plece, raz cez druhé.
Hrýzla si občas spodnú peru, žmúrila do okna,
mykala perom hľadajúc to správne slovo do testu a poobede do slohu, ale
stačilo pozrieť za katedru a zachytiť jeho pozorný pohľad
a zahryznutá pera sa vytiahla spod zubov a po našpúlení s vrchnou
vyčarili nepatrný úsmev.
Iba pre neho.
Švácal pohľad o stôl ako pubertiak.
Cítil sa, akoby maturoval on, nie ona.
Skončila skôr, mohla odísť. Neurobila to.
Oprela sa. Všetko z nej opadlo
a svet predmetu aj celej jeho teórie sa vyparil. Zostal jeden jediný
hmotný bod. V tmavej košeli, elegantnej kravate, ktorú mala možnosť
zvoliť, s prstami prechádzajúcimi po hygienickej vreckovke, ktorú
schovával a znova nenápadne vyťahoval. S ustaranými vráskami, ktoré mala
mať sama.
Vďaka nim zrazu videla, že už nie je on
a ona...už sú oni.
domiceli
vidno že ste opisovali situáciu ktorú poznáte :) klasicky Ruby na preveselenie kapitolky :) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťMaturityy.:D Nechápavá Ruby, ktorá mi opäť vyčarila úsmev na tvári, táto sa Vám vydarila!!:))
OdpovedaťOdstrániťou, dobre, po zvláštnom výlete sme späť :D túto už cítim :D aj keď...lepiť sa na maturitách asi nie je dobrý nápad :D v každom prípade Ruby tomu opäť dodala tú správnu školskú a svojskú atmosféru :)
OdpovedaťOdstrániť