Mr. Gold ŠTVRTÁ ... 68. kapitola STRANY

ŠTVRTÁ...

68. kapitola

Strany...

1.

   Ticho ho znepokojilo. Suseda dnes zavčas rána nepovažuje za potrebné utrieť prach na čiapke sadrového trpaslíka ani skontrolovať pevnosť okeníc okolo celého spodného podlažia?... Nejde zavčasu? Neskoro?
   Preventívne vydoloval mobil z vrecka. Pohodlnejšie, ako odčítavať z klasických hodiniek. Aj keď dosť drahých, aby si zaslúžili patričnú úctu.

  Zopár prijatých správ, dva zmeškané hovory, prst na zmazať. Posledný záblesk odosielateľa. Navždy v sieťových splaškoch !

  - Do riti! Boh, šípy, slová a eSeMeSky ! – zavyl.

  Neskoro. Posledné, čo videl na displeji, bola lakonická otázka : „Zmazať prijaté správy od odosielateľa BELLA?“ Prst bol rýchlejší ako myšlienky. Mozog si plieskal po stehnách od škodoradosti.

  Keď sa darí, tak sa darí.

  Zavolať späť? Nie, dohoda o začiatku...

  Ani netušil, koľko nadávok hodiacich sa na vlastnú osobu pozná. A akých šťavnatých.

  - Aj vám dobrý deň susedko...- ozvalo sa predsa len spoza plota.

  Pomaly, ako praveký jašter pred odgrgnutím, k nej natočil tvár.

  - Ak ma bude zaujímať predpoveď počasia, zavolám hydrometeorologický ústav, alebo si kúpim v chovprodukte vlastnú žabu! – precedil pomedzi zuby.

  - ...alebo sa môžete spýtať tej žaby, čo tu včera po tme dobrú hodinu postávala pred vašou bránkou a hrala sa s mobilom. – zadrela vycvičená susedka, ktorú komunikácia s týmto zjavom síce iritovala rovnako ako ten zjav, ale na druhej strane, bolo to jej jediné potešenie.

  Vytáčať ho. Do nepríčetnosti.

  Vedie.

2.

  Archie ho už čakal.

  Neveriacky pokrútil hlavou. Miestne tamtamy sú rýchlejšie ako svetlo. Cvokár je IN.

  - Áno, priznávam, som najväčší idiot, s akým ste mali tú česť. Som nevychovateľný, nevzdelávateľný, skrátka adept na úplnú izoláciu. Stačí?! Dáte mi teraz láskavo pokoj?! Kde vám to mám podpísať?! ... – nesnažil sa o formu a nekontroloval ani obsah.

  Horúčkovito sa snažil odomknúť dvere kabinetu. Ani to mu nešlo.

  - Cholerické reakcie môžu byť sprievodnými reakciami idiotizmu, ale vaša nervozita vypovedá skôr o citovej vyprahnutosti a ...- schválne sa snažil odľahčiť situáciu psychológ.

  - Stop! Tak a dosť !... Ja som vás o vypracovanie osobnostného profilu predsa nežiadal! – tľapkal mu s očami v strope po pleci dnes už riadne vytočený Gold.

  - Vy nie, ale pani riaditeľka to považuje za potrebné. Jeden z dokladov k správe na...ten anonym. – pokojne pozoroval jeho pohyby a snažil sa z nich vydedukovť ďalšie adjektíva do správy.

  - Roztrhnem ju ako...- nepoužil to slovo.

  Od rána sa mu totiž spojilo s inou asociáciou. Bože...a opäť dvojzmyselnosť. „Vieš ty vôbec rozmýšľať v intenciách trochu menej nadržaných?“  spýtal sa  mozog rovno.

  Básnická otázka. Nevyžaduje odpoveď. Vyplýva z podstaty...

  Potľapkal ešte párkrát Hoppera s prstami natiahnutými, už len strieľať nechty. Alebo pavučinu. Toľko kokonov by dokázal za dnešok vytvoriť a nechať v ich útrobách tráviť zvyšky obetí niekde vo výške zavesených dolu hlavou na tenkej nitke. Akty X - stredná škola.

3.

  Nenamáhal sa klopať.

-         Chcete vojnu? Naozaj?! – zaprel sa o jej stôl.

  Mykla sa raz sem a raz tam, na točiacom kresle, skúšajúc ohnúť pero v rukách pred úsmevom.

  – Vy viete veľmi dobre, že celé je to len vykonštruované svinstvo a pravda aj tak vyjde najavo ! – pokračoval, aj keď neveril celkom, čo vraví, ale potreboval to dostať zo seba.

 - Tak sa na to, jednoducho,  spoliehajte. – zabodla pohľad. – Môžete mi to tu podpísať? ...že sme sa o tom incidente bavili a ste oboznámený s prípadnými sankciami, ktoré z toho vyvodím. Prípadne. – posunula mu vopred pripravený elaborát.

 - Mŕtvoly smrdia na oboch stranách barikád rovnako...Aj nepriateľ má, drahá, svojho Boha...Prídeš na to...- prešiel na tykanie a ostentatívne opustil kanceláriu. Bez podpisu.

  Pero poddalo.

  Čakal ho let do kúta..

  

domiceli