Mr. Gold ŠTVRTÁ ... 58. kapitola IDENTICKÁ

ŠTVRTÁ...

58. kapitola

Identická ...

1.

   Počula klopkanie. Nech. O to rýchlejšie krkvala košieľku a napchávala do papierovej tašky, hoci najradšej by ju oblúkom prehodila rovno do odpadkového koša v kúpeľni.

  A keď spoza dverí začula Emmin hlas, vzdychla ešte nešťastnejšie. Takže ani teraz to nie je on. Zbytočný truc.

  Vytiahla si rifle trochu vyššie a ledva zatlačila vnútorné vrecká, aby netrčali von...Vianočné koláčiky. ..zaprotestoval gombík s gumičkou, čo pridŕžala zips, aby sa nerozopínal.

  - Konečne, tá pohovka vo vestibule je príšerne nepohodlná. – pokrútila hlavou a čakala, že niečo zapraská, popuká. Nič. Mladé telo, je mladé telo.

  - Uleteli ti včely, Bella? – pozrela jej zblízka do očí.

  Uplakané.

  „Tak z ktorého konca začať. Rovno, obkľukou, dobrými správami, s humorom....“ váhala Emma. Medzitým ju predbehla.

  - ...ani sa ma neopýtaš...ako bolo?! – atakovala ju protiotázkou, ale takmer ju nebolo počuť.

  Takže s humorom...

  - To viem celkom presne.- priložila si dlaň na čelo, ako pokútna veštica. – Vidím...vidím...Natiahla si sa večer cez celé posteľové letisko. Zvonka dopadal svit mesiaca a bielil ti pokožku, odhodlane preskakujúc kopčeky husej kože...- prednášala pateticky so zažmúrenými očami plavne tancujúc po izbe. - ...noc sa prevaľovala s tebou, kým ti pán Morfeus, či ako sa ten tĺk z mytológie volá, čo má v kompetencii spánok... –

   - Hypnos. Morfeus bol až jeho syn... – opravila ju.

  Zbytočne. Meno, nemeno, koncepciu mala jasnú.

   - ...nepritlačil svojimi bozkami viečka a ty si sa ponorila do hladiny alfa, alebo beta, alebo do inej, kde vysielali erotický thriller v hlavných úlohách tipujem s Carlyle a De Ravinovou...Mýlim sa?! – objala kamarátku, ktorá jej ódu na blbú noc ledva ustála. – Prepáč, Bella. Viem, že tu nebol... – pohladila ju po vlasoch.

  - Vieš? ...Odkiaľ?...A vieš aj o tom...že bol s nejakou ženou?...Celú noc... Ráno som ho videla...na balkóne, polonahého... mal červený rúž stále odtlačený na líci... – takmer fňukala.

  - Viem, som predsa jasnovidka....Bola to fakt krásna žena, blondínka, s jasnými očami, asi tridsiatnička, štýlovo nahodená a ešte ráno boli spolu ruka v ruke pred recepciou.... Recepčná ti to môže  dosvedčiť, ak si myslíš, že si z teba strieľam....- trochu nemiestne žartovala a kútikmi úst jej kmitalo, hoci v Belle sa už zrútili všetky vrchné poschodia jej romantického iluzórneho ružového mrakodrapu.

  Odtiahla sa, utrela oči.

  - Verím ti...Ty...si to videla, keď si sa vracala?...- pýtala sa smutne.

  - Na vlastné oči! Prisahám. Takto sa mu hodila okolo krkov a takto ho bozkala na líce, až to cmuklo a čašníkovi skoro vypadla káva, čo im niesol ! – vrhla sa na Bellu a nacapila aj jej svoj, podľa predavačky nezboskateľný rúž, čo už mala pootláčaný všade po oblečení,  na líce a pritiahla ju k zrkadlu, aby sa videla.

  - No, asi takto vyzeral ráno na tom balkóne...- stále nedochádzalo úbohej Belle.

  - Dievča, dievča...z teba je normálna polcolová trubka, sa mi tak vidí. Asi ti Golda zatrhnem, lebo zdementievaš zo dňa na deň viac. – krútila nad jej zúfalým ksichtom s doplaču vykrútenými kútikmi  rozjašená Emma.

  - Myslíš si , že som trápna? – žmurkala oboma očami naraz a snažila sa zotrieť si značku z líca. Dosť márne...

  Emma bola na rozpakoch. Snáď ju priveľmi nezranila...To by ju mrzelo.

  - Zabijem ťa ! – vyrazila náhle so smiechom Bella s nastraženými nechtami a zvalila Emmu cez  sedačku, zahádžuc ju vankúšmi.. – Strieľať si z najlepšej priateľky... – šteklila ju, kde zasiahla.

  - Milosť ! Priznávam sa dobrovoľne, neodolala som!... Musela som to urobiť...Bol božský...úžasný...neodolateľný...- skúšala sa Emma slovne brániť medzi salvami výskotu a smiechu.

  Buchot a dosť nejasné výkriky spoza steny  doliehali k jeho ušiam a zneisteli ho.

  Bijú sa?! Vážne?!...

  Cez vlastný hurhaj, čo spôsobovali, počuli búchanie na dvere,  až keď sa ozvalo po tretíkrát a nástojčivejšie.

  Zmeraveli.

  -  Susedia ! ...Je pol siedmej ráno... – zašepkala  Bella.

  - Sused... – zmenila Emma číslo. – Zrejme pochopil, že ti vysvetľujem tú jeho pečiatku na líci...- zasmiala sa ešte do vankúša.

  - Budeme za trafené obidve. – skonštatovala  aj Bella.

  - Mne je to fuk, ja s ním nespávam a ani nemienim. Stačil mi ten jeden bozk, za tie papiere od Nottinghama... a ty si to s ním vyžehľuj, ako chceš...- mykla Emma plecom.

  A schytala ďalšiu dávku vankúšov  do hlavy.

  Zastavil ich až prevrhnutý stolík, keď sa doň obe z úzkej pohovky skotúľali, zmetúc z neho všetko, čo na ňom bolo. 

  Klopkanie sa ozvalo ešte zúrivejšie.

- Stalo sa niečo?! - skúsil Gold potrmácať kľučkou.

  - Všetko v poriadku,  pán profesor. To len Emme práve odpadol kameň zo srdca, že ste to všetko tak dobre pre ňu vybavili. – zavolala do ticha Bella, vyberajúc si pout-pouri pôvodne hovejúce si v miske na stole,  z vlasov.

  - A Belle tiež jeden, že ste jej láskavo dovolili zostať ďalšie týždne a možno aj mesiace pannou ! – vybľafla Emma.

  - To si nemusela. – povedala Bella vážne.

  - Prepáč...slová, šípy, Boh...- zamrzelo Emmu. – Ale, na druhej strane. Ty si nespala túto noc a on tak ľahko nezaspí tie ďalšie...To ti ručím...- prikyvovala si svetaznalecky.

  - ...keď myslíš... – zdvihla Bella hrdo bradu smerom k dverám.

  Chyžná,  čo práve prechádzala s kopou prádla okolo a náhodne, ale dobre, počula Emminu poslednú vetu, si ho premerala od hlavy k pätám a radšej sa poponáhľala zmiznúť z chodby.

domiceli