Mr. Gold ŠTVRTÁ... 55. kapitola PREDNOSTA

ŠTVRTÁ

55. kapitola

Prednosta...

1.

   Keď vedľa seba postavíte stovky náhodne vybraných smrteľníkov zozbieraných z ulice, úplne spoľahlivo v nich dešifrujete učiteľov. Všetkých. Neomylne.  Hlavne ich prechýlené podoby v čudne elegantných odevoch s mrazivými profesionálnymi úsmevmi pod prefarbenými vlasmi, o ktorých sa domnievajú, že ich omladzujú minimálne na úroveň ich zverencov.

  Komplex krajského úradu bol sivý, ako aj všetci jeho obyvatelia. Chodbové pavúky.

  Obe tu pôsobili ako päsť na oko. Dve päste.

  Mal sto chutí narvať ich do úzkych chodbičiek miestnych toaliet, aby zo seba opäť spravili vyplašené študentky. Ale v  tomto veku to už nebolo také jednoznačné a jednoduché, ani bez make-upu, v ošumtelom babkinom svetri a nemodernej plisovanej sukni po zem.

  Zúfalo sa vytiahol po Belliných nohách do výšky s otázkou, kde zmizla jej sukňa. Ešte na stanici sa mu zdala dostatočne dlhá, aby dovolil prekročiť jej v nej prah kancelárie pána Nottinghama, hoci pôvodne ju mienil nechať kdesi v McDonalde na periférii strážiť topánky deťom v domčeku na šmýkanie.  Aj to sa mu zdalo priblízko pre toho magora, ku ktorému mali s Emmou namierené.

  - Vravel som ti, Emma, že si máš dať čaj s citrónom a ten si vyžmýkať do úst až tu...nech ti zmizne ten sladký výraz z tváre! – neustále dobiedzal aspoň do nej, lebo odmietala vzdať sa make-upu a zapnúť si bundu až po krk.

  - Pán Nottingham vás prijme hneď, ako sa vráti z porady zástupcov okresných odborových organizácií... na štvrtom podlaží, číslo 208... – vyšplechla nezúčastnene znudená sekretárka so slúchadlom medzi uchom a plecom.

  - Bella, ty zostaneš sedieť tu... Nezostaneš... tadiaľto bude prechádzať...- bol zrazu roztržitý a nemožný.

  - ...ste objednaní? Nie ste. Tak vás neprijme vôbec...- pokračovala rovnakým tónom stará pani prechádzajúca s fasciklami okolo, ani neotočená ich smerom, ako dokonalý klon slečny s telefónom prirasteným k uchu.

  Dvere sa otvárali a zatvárali. Prievan búchal a búchal. Slečna telefonovala a telefonovala, fascikle prichádzali a odchádzali a Gold škrípal zubami. A škrípal nechtom po nechte, nešetrne zadierajúc do kože, až sa začínala farbiť do červena.

 Položila mu ruku na jeho nechtom utýranú.

  Trhlo ním, ale prineskoro na to, aby si ten pohyb nevšimol muž, ktorého práve vpustili tapacírované dvere.

  „Ale, ale, krokodíl, čo to nevidím. Takéto samice s tebou, starým hrubokožcom, nehodným už ani na podrážky topánok do záhrady?!“...- preblesklo elegánovi hlavou a automaticky si posunul bezchybný uzol na kravate.

  - Pán profesor Gold, čomu vďačíme za vašu návštevu? A ako sa vám páči na novom mieste.? Regina bola veľmi neústupčivá a vyslovene si vás vyžiadala, keď jej z rozbehnutého školského roka vypadol jeden pedagóg...- rozprával rýchlo, oblapiac vystreleného Golda okolo ramien, tlačil ho do svojej kancelárie a nebadane kmitočtom prstov druhej ruky, ako šifrou dával presné signály svojej sekretárke, čo má urobiť.

  Má ju vycvičenú.

  Voviesť aj ženy dnu, tri kávy, minerálka, odpojiť telefón, ale zabezpečiť prísun papierov na podpis, aby vyzeral zaneprázdnený.

  - Rád ťa zas vidím, krokodíl. Čo pre teba môžem urobiť? – odložil formálnosť, len čo sa dvere zatvorili a zmizla za nimi sekretárka, špeciálne nohy ktorej boli vyprevádzané jeho veľavravným pohľadom, namiesto prvej várky „dôležitých“ papierov, ktoré radšej preventívne obratom zrušil.

  Potom pohľad presunul na iné nohy, boky, hrude, tváre...len jedným uchom počúvajúc žiadosť.

  Nahol sa bližšie k nemu.

  - Čo tak jedna noc s jedným z tvojich dievčat?  Ako za starých študentských čias...- zatiahol ruky do elegantne vystrihaných prešedivelých vlasov, ako Travolta v Pomáde a pohodlne sa oprel majúc v merku obe „študentky“.

  - A nevadí ti, že nie sú celkom plnoleté? – žmurkol Gold obzrúc sa, v akých pózach to zas vzadu sedia tie dve, keď ho vyprovokovali takto rýchlo.

 Býval zdržanlivejší...Aspoň o pár minút.

  - Ty môžeš a mne nedopraješ? Videl som, ako ťa tá malá hladkala...To si kamarát...- oblizol si prednosta spodnú peru.

  - Ako môže  pedofil robiť na školstve?! – rypol Gold.

  - Nie som jediný cap záhradníkom v tomto štátnom...bordeli... Prišlo na teba zopár nechutných anonymov...Ale... ako tak pozerám, tie anonymy sú dosť chutné... Čo si to vlastne chcel?! – narovnal sa, lebo dnu vplávala zas sekretárka s druhou várkou „dôležitých“ papierov, ktoré prijal, aby hormóny dostal do normálu, kým mu nepadne záverečná.

  Vysvetlil mu žiadosť, strpiac jeho chlípny pohľad dozadu a už oľutoval, že Nealovi zakázal osloviť svojich kumpánov...

  - Nechaj tu papiere, pozriem sa ti na to...A večerička vo štvorici mi bude ako odmena. Berieš? – široko sa usmial novými štátnymi zubami.

  - Mám inú možnosť? – precedil Gold cez tie svoje. Svoje.

  Dievčence sa poslušne postavili. Aj Nottingham. Aj keď zostal sedieť.

  Prepleskli ich už najmenej štrnáste dvere smerom k východu a on stále mlčal.

  - Vyjde to? – spýtala sa nedočkavo Emma pridržiac pätnáste zatvorené.

  Zastal, niekoľkokrát sa nadýchol a otočil sa k nim.

  - Ak sa s ním minimálne jedna z vás dnes vyspí, tak hej. -  odpovedal svojsky pokojne, ale vnútri to bublalo.

domiceli