ŠTVRTÁ
54.
kapitola
Scestná...
1.
Autobusová stanica vykrikuje
rozbesnenými pubertiakmi, smrdí vyvráteným pivom. Krčma s honosným názvom
Staničné minútky ŽLTÝ BALÓNIK je už vysvietená, normálne počuť prskanie
včerajšieho oleja na vysmážanie.
Zo staničného
ampliónu sa medzi chrsss, prsss tlačí monotónne ranné zamyslenie sa, či dokonca
kázeň, lebo ktosi kompetentný zabudol preladiť stanicu na nič nehovoriacu
hudbu. Mladý kňaz s umelo nacvičeným pátosom nerušene chrsss, prsss
rozjíma nad akýmsi putovaním.
Do stávkovej
kancelárie zalieza dlhovlasý chlap, kým jeho komplic ohrieva tvrdým chlastom
zasmažené pivo.
Dedko o paličke
s bielym fľakom cez celý lakeť meria stanicu sem a tam. Motá sa. Chvíľu
vonku, chvíľu vnútri.
Dispečeri občas
vylezú na WC a zalezú späť do svojej kancelárie.
Pani pri záchodoch
štrikuje.
A nikto nemá
najmenší záujem o to, čo robí.
- Emma ! – vyslovil nehnevane, keď ju uvidel vyparádenú
postávať pred stánkom s časopismi. – Dúfam, že to po pár minútach
samovoľne opadne... inak ti odtrhnem tú tvoju peknú kučeravú hlavu! Čo to má
znamenať ?! ...Nejdeme na módnu prehliadku, máš pôsobiť ako vzorná študentka.
Očakáva sa maximálne vojenský vrkoč, poblednutá tvár a tie tvoje hnusné
okuliare s čiernym rámom! Asi som mal zvoliť vlak, tam sú aspoň toalety,
kde by si mohla zlízať tú krikľavú patlaninu z tváre! Takto chceš
zapôsobiť na prednostu krajského školského úradu?...- rozčuľoval sa očividne niečím
vytočený už od rána.
- Prepáčte, na ktorú
z tých otázok mám odpovedať najskôr?..nejako som sa stratila...-
pretierala si peru o peru a v bočnom tónovanom skle autobusu
kontrolovala, či je to ozaj také hrozné.
- Ja teba
stratím!...alebo napchám rovno do batožinového priestoru, aby som sa za tie dve
hodiny cesty stihol trochu upokojiť! – tlačil prsty do dlaní pripravený vraziť
päsť do plechu vedľa seba.
- Tak to mám pre vás
tabletku na ukľudnenie. Dokonale antistresovú. – mykla hlavou smerom dozadu. –
Budete celú cestu krotký ako baránok, pán Gold. Beriem ju len kvôli tomuto
prípadu....Viem, aké má na vás účinky...– zaškerila sa s naozaj trochu
priodvážne namaľovanými ústami.
Gong, čo práve
zaznel, aby oznámil príchod ďalšej medzimestskej
linky, akoby ho udrel rovno do hlavy.
- Povedz, prosím, že ťa len prišla vyprevadiť...- pozeral zúfalo
na v minisukni natiahnutú Bellu s hlavou v okienku trafiky márne
presviedčajúcu predavačku, že ten a ten časopis ešte má.
- Nie, ide
s vami... Teda s nami. – žmurkla odvážne.
- Prestaň mi, láskavo, organizovať môj súkromný život. – precedil
nespúšťajúc rozvlnené volány z očí.
- Ja ho neorganizujem vám, ja ho vypĺňam
svojej najlepšej priateľke. Ideme na povianočné výpredaje...aby sme sa vám
páčili...počas písomných, aj počas ústnych...- našpúlila pery a medzi
prstami pošúchala o klopu bundy pripnutú zelenú stužku.
- ...len aby si sa k tým skúškam vôbec
dopracovalo, dievča. – vzdychol a ešte raz prešiel po celom obvode stále
z vnútra okienka trčiacej sukne nakloniac hlavu do strany, či neuvidí aj
pod ňu.
- Pán profesor,
sústreďte sa! ..sotila do neho Emma, že je na rade pýtať si od šoféra lístok.
- Sústreďujem sa, sústreďujem...- vchádzal dnu
so stále vyvrátenou hlavou.
2.
Stromy so
zdvihnutými kostrami krinolín s jednou nohou v priekopách
a telom nahnutým do polí, aby sa chránili pred priodvážnymi dotykmi
nákladiakov a kamiónov kývali cestujúcim zasrienenými prstami
a mihali sa šialene pred očami, ktoré už nudili beznádejne biele lány v pozadí,
opticky sa pohybujúce naopak mľandravo a ležérne.
Z konca sveta
je aj cesta nudná a monotónna.
Zdala sa jej
dvojnásobne.
Sedela sama
a tí dvaja rozoberali nejaké hlúpe
formality a časové údaje a vôbec.
Nezačína to vôbec
dobre.
3.
Stromy vystriedali
priemyselné parky a ošumelé predmestia vo farbách čľapkanice pod nohami
a jej nálady. Autobus zapískal, zasyčal, spomalene otvoril predné dvere
a vypľúval dokrčených pasažierov.
Nestúpila ešte ani
na prvý schodík, natiahla sa k nej zdola ruka a jeho pohľad.
Lačno schytil bojazlivo podávanú dlaň a viac nepustil.
Drží ju za ruku.
On ju normálne drží za ruku! Idú spolu. Ako pár...
Vytlačili sa zo stanice. Jednou rukou zvládol
z automatu kúpiť lístky na MHD, aj vysvetliť Emme dnešnú predbežnú trasu
na plexisklovej mape zastávky.
S ňou sa
rozprával len nenápadnými dotykmi prstov, čo zvierali jej zvlhnutú dlaň.
- Dáme raňajky alebo
chcete najskôr zrujnovať svoje vreckové v nejakom nákupnom centre? -
preskakoval pohľadom z mapy na hodinky.
- Raňajky. – skúsila
Bella.
- Centrum. –
rozhodla Emma.
- Ok, raňajky
v centre. Ide nám bus, dámy. Pozývam vás. – zrušil ich obe a pozeral len
na Bellu rozprávajúc ďalej svojimi
prstami.
domiceli
zaujímavý začiatok :) ale koniec zase najlepší z celej časti :) a.... asi ste sa naučili písať konce :)) krása :)
OdpovedaťOdstrániťzačiatok bol super, aj pobavil :D koniec totálne polcólový zo všetkých strán, ale tiež pobavil :D
OdpovedaťOdstrániť