Mr. Gold ŠTVRTÁ... 50. kapitola BIELA

ŠTVRTÁ

50. kapitola

Biela...

1.

   Pojem času prestával byť dôležitý a relevantný. Každý kúsok bolo čím vyplniť, aj keď šlo v konečnom dôsledku o rovnakú penovú náplň a čím menej konkrétnych prenikov sa vyskytovalo, tým lepšie to znášala. Problém robilo prezliekanie, umývanie, usínanie...

  Toto Emme sľúbila už pred Vianocami, tak so sebazaprením sa skotúľala z mäkkej postele. Zastavila pretáčanie filmu, počlovečila sa, vzala niekoľko vajíčok, cukor, starú maminu zdobičku a vykročila do nového rána.

  Teraz tu sedí už vyše hodiny, film znova beží dookola a ona sa len usmieva. Zdobí v duchu perníčky podobne ako nedávno stránky denníčka. Motív identický s filmom. Len všetko je biele. Sladké. Lepkavé. Pena.

  Dokonca aj tuší, kde je majiteľka bytu, o dvere ktorého sa vďačne opiera a nevadí jej to.

  Emma je kamarátka. Praje jej šťastie. Aj lásku.

  Zhlboka sa nadýchla a zaklonila hlavu, až z nej odpadla čiapka. Nič jej nevadí.

  Dolné vchodové dvere zavŕzgali, ale kroky počuť nebolo. Pretočiť. PLAY.

  - Decembrový piknik? – vyložil nohu na schod, kde sedela a oprel sa lakťom o koleno.

  Prekvapená namiesto odpovede nadvihla svoju tašku, z ktorej presvitali ingrediencie na zdobenie perníkov a zahľadela sa na tú jeho s logom miestnej lekárne.

  Podložil si kabát, rozopol ho,  rozviazal šál a usadil sa vedľa nej.

  - Bol som tým dvom dobrotníkom po „raňajky“. - zahrkal igelitkou. - Mám šumivé tabletky s vitamínmi a magistrou v lekárni odporučené prostriedky na hlavy bôle, lebo mojim receptom sa po reklame na infikovanú whisky pre zlodejov odmietli podriadiť. A ešte Tabletku PO...- žmurkol potmehúdsky...- Žartujem. Tabletku PO nemám...Apropó, tvoja cukrárka ti odkazuje, že jej ...skorodovala trúba a pečenie sa odkladá...najskôr k Veľkej noci. - usmial sa.

  - Ešteže pre vás sme včera medovníčky kúpili na trhoch. Vy sa máte...- odpovedala naoko sklamane.

  Asi by jej porozprával o smutnom osude jeho vianočného pečiva, ktoré zrejme v tomto momente Neal s nechuťou dávi s ostrou podporou Emminých výčitiek o jeho nenormálnej pažravosti, ale nechcel jej brať ilúzie. Skôr sa chytil formy jej vety... Iritovalo ho: VY.

  - Bella, ja by som ťa chcel o niečo požiadať. Poprosiť. – otočil sa k nej a pohladil ju po obvode tváre.

  Brušká prstov kopírovali jej pokožku a vysielali mu do hlavy súradnice miest, ktoré v tom momente túžil navštíviť a ovládnuť. Akoby sa mu v ryhách prstov objavili ostatné zmysly. Cítil vôňu, ktorá vychádzala z pórov, počul kĺzanie po bezchybnom povrchu, videl jemné chĺpky a marhuľový odtieň, len chuti zabrzdil virtuálnu simuláciu a odhodlal sa na osobný priamy kontakt.

  Pristál lícom na spánkoch a zhlboka sa nadýchol. Ovocná vôňa jej šampónu rozmazala mu videnie, zatvoril oči a posúval sa do vnútrozemia tváre už len po pamäti. Špičkou nosa zistil, že má viečka tiež sklopené, že nosné chlopne sa dvíhajú a klesajú rovnako rýchlo ako jej zrejme bije srdce. Zajal si vrchnú peru a cez ňu sa dostal k cieľu operácie.

  Odvážila sa na protiútok, presne kopírujúc jeho prstovú stratégiu.

  Lámala ho jej opatrnosť a strach, či nezájde priďaleko.

  Oprel si čelo o to jej a chvíľu iba krúžil prstami vo vlasoch vyludzujúc z nich ďalšiu a ďalšiu vôňu.

  - O niečo ste chceli žiadať...Prosiť znie naozaj lepšie. – prehovorila, keď sa jej podarilo zosynchronizovať dych s hlasom.

  - Prosím...prestaň mi už konečne vykať...V súkromí...- pritlačil čelom, akoby sa doň chcel prebyť.

  Ani zvyšok prosby už  romantický nebol.

  Hovoril o nich, ale tak nejak drsne objektívne. O vzťahu na verejnosti a v súkromí, o škole a ostatných, o všeličom, čo sa smie a patrí a neriskovaní...bla-bla-bla.

  Vynorila svoje dlane z jeho vlasov, odlepila čelo a vytiahla mu dlaň zo svojho vrkoča, obaliac mu ju svojimi prstami.

  - Ja sa na žiadnu striedačku v oslovovaní hrať nebudem, pán profesor. Ak vám nesmiem tykať vždy a všade, tak si počkám, než dozrieme a nepríde to ako samozrejmosť v našom živote. Dovtedy pre mňa budete: VY ! – odložila mu ruku na koleno a svoje stiahla, zaprúc sa o schod.

  - A potom, že ja som tvrďas, čo neuznáva kompromisy. – potľapkal si po stehnách a vstal. – Rozumiem...Ale rátaj s tým, že sa ťa v každom prípade pokúsim zlomiť. -

  - Dohodu beriem. Mám ten istý cieľ...- vstala tiež. – A pozdravte Emmu s Nealom. – vypoklonkovala  ho zo svojho vyhraného schodiska.

domiceli