Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 96. kapitola HÁK...

ŠTVRTÁ

96. kapitola

Hák...

    Rýchlosť šírenia správ, najmä tých poplašnejších je priamo úmerná akútnemu nedostatku času. Oktáva  povyliezaná z ulít zaslizila chodby a čakala na rozhrešenie. Zrazu mali pocit, že „o nás – bez nás“ naberá konkrétne črty a v tomto veku by mali dostať možnosť vyjadriť svoju svojvôľu.

  Riaditeľka si to však nemyslela. Jej školský organizmus fungoval tak, ako si to jej centrála priala a nezniesla čo i len náznak choroboplodného zárodku vo forme hlasu z ľudu. A hlas si naozaj zatiaľ nedovoľoval, len očumoval situáciu.

  Dnes neroznášal desiatu, bol roztržitý a tváril sa, že je nad vecou, ale bol len pod dohľadom oddaných prívržencov, čo mu siahali od pása až k ramenám. Henry, Emma a Bella. Rytieri jednej chodbovej kachličky, čo ani nebola okrúhla.

  Zhovárali sa len pohľadmi a nenápadne sondovali Reginine tapacírované dvere. S každým možným otvorením sa však strhli a vypisovali si okamžité náhradné voľno a uvoľnenie z tajnej nekalej rozviedkovej činnosti.

  Mala takú krásnu blúzku... s chvejúcimi sa krajkami po obvode výstrihu. Môcť si tak vybrať dovolenku a navštíviť tú destináciu...

  Dvere sa sťažka odlepili z verají, akoby ich náročky držal prievan a nechcel pustiť. Riaditeľka vypoklonkovala Hooka, ale očividne bola nahnevaná. Niečo jej nevyšlo tak, ako zrejme chcela. Amputovať napadnutý článok nebolo momentálne možné.

  Dlhými krokmi meral rozostupujúcu sa chodbu, na ktorej zamŕzali úsmevy jeho bývalých žiakov. Nepristavil sa. Nezareagoval na úsmev. Neodzdravil. So skleneným pohľadom sa snažil udržať rovnú líniu svojho úteku z miesta činu. Snažil udržať, bol správny pojem...

  - Ale, koho to tu máme! Slovutný miestny casanova a jeho nevesty! – zdvihol ruku.

  Nie ruku. Rovnou plochou ukončený kýpeť obalený v látke telovej farby, vysúkaný spod pridlhého rukáva, ktorý ho doteraz skrýval.

 Chodba zašumela a zamrela.

  Bella drapla Golda za košeľu nad manžetou, akoby z plameňa odkladala vriacu vodu. Mala čo robiť, aby ho udržala a bola pri tom nenápadná. Nebola. Hook si to všimol veľmi pozorne.

  - Máš pocit, že vyhrávaš ďalšie kolo, krokodíl?! – neovládal sa Hook. – Je potešujúce vidieť, ako tvoje nevesty kvitnú spokojnosťou po tvojom drapľavom slizkom boku. Otázne je, len dokedy...Aj keď je zo mňa kripel, ešte ti ukážem, kto som ja!... Čas je na mojej strane. Tik-tak, krokodíl! Tik-tak! ...– trhane komolil a zo slov i gest bol cítiť alkohol.

  Našťastie väčšina pochopila jeho narážku o „nevestách“ v intenciách, ktoré nedávno pretriasali šepkanice  plechových dvierok na skrinkách. O tom, ako Bella prebrala Emme Goldovho syna Neala, aj ako sa mnohým zdá, že ten sa vrátil späť k Emme. Gold by z toho vyšiel ako dvojnásobný svokor čakateľ na koniec duelu, nebyť Henryho  a jeho výzve Hooka na súboj.

  - „Nevesty pána Golda“?! To je dobré...Budú svadby? - zasmial sa pobavene. - Hovoríte o mojej mame a babke, však, pán profesor? – nanešťastie ukázal jedným ukazovákom na Emmu a druhým na Bellu, vyčarujúc na tvári veselý úsmev.

  V tom momente bol však jediný, kto sa „veselo“ usmieval.

  Chodba nepochopila, ale bolo im jasné, že odteraz im neujde žiadna z indícií, čo sa budú týkať: pohľadov, pohybov, slov a gest  tejto prapodivnej trojky: Gold, Emma, Bella...

...že si to doteraz neuvedomili...?!

  Hook si stal  presne oproti Golda, ale nepovedal už ani slovo. Nenávidel ho. Nedokázal sa odosobniť a konať profesionálne, korektne ako kolega, ako pedagóg, ako bývalý priateľ, nepriateľ, sok...

  Chvíľu mlčky stáli, vraždiac sa pohľadmi. Hook to vzdal ako prvý. Zaťal pery a drgnúc do Golda aspoň plecom, mizol v chodbe smerom k východu.

  Emma, vypýtajúc si od Golda aspoň mimikou odobrenie, sa rozbehla rýchlo za ním.

  Chodba sa ponorila do svojej zvyčajnej hlučnej verzie hara-vari.

  Položil  dlaň na miesto, kde ho ešte stále kŕčovito zvierala za košeľu a snažil sa povoliť jej prsty. Dýchala trhane a v prvom okamihu sa trochu bránila, stále prísne hľadiac smerom, ktorým zmizol Hook.

   Podarilo sa mu uvoľniť jej ruku. Nepustil ju však zo svojej. Triasla sa.

  Chodbou sa ozvalo šu-šu-šu-šu.

domiceli