ŠTVRTÁ
91. kapitola
Účet
Dodupkala pred neho, zatlačila poštu na
hrudi a zvrchu zhrnula dôvod svojej nečakanej skoro rannej prepadovky.
- Mám taký pocit, že ani ty sa už nevieš
dočkať nášho dnešného rande. Ani ja som skoro oči nezažmúrila Vlastne som ti
prišla povedať, ako sa nesmierne naň teším. Niet nad udržiavanie starých
dobrých rituálov. Zopakujeme si to minulé a mám pre teba aj jedno
prekvapenie. – pridržala si papiere len jednou rukou a druhou mu napravila
límec košele. – Nie, že budeš meškať, drahý...- potiahla z ramena dlhý
hnedý vlas a znechutene sa naň zahľadela, ako na morovú nákazu.
Odfrnkla ho rýchlo z prstov
a utrela si ich s odporom o sivú klopu svojho elegantného saka.
Stránka vybavená. Zvrtla sa a vykrúcajúc
zadkom opustila kabinet, neunúvajúc sa zatvoriť za sebou dvere.
Otvorené zostali aj jeho ústa.
A mozog s prstami na klávesnici
pripravený spísať najbližšie dejstvo. Zrejme sa bude ponášať na riadne ostré súdne
pojednávanie...A to verejné. Chodby sa zapĺňali.
Radšej ju ani nevyzýval, aby vyšla spoza
závesu. Počkal, kým to urobí sama a premýšľal, ktoré líce jej dobrovoľne nastaví.
Rozdýchala, čo počula, starostlivo ťažkú látku
odhrnula a zas zatiahla, akoby naťahovala čas.
- To nie je tak, ako to vyzerá...- zúfalo sa
zmohol na chabú preventívnu obranu.
- Neviem, ako to vyzeralo, mne stačilo, čo
som počula. – odpovedala vážne.
- Ale...-
Natrčila prst, pýtajúc si tým gestom okamžite
späť slovo. Nenechala ho dohovoriť.
- Predpokladala som, že ma za záves strkáte
preto, aby ste mi touto rannou „náhodou“ dokázali, že medzi vami a Reginou naozaj
nič nie je, teda váš vzťah je na čisto
profesionálnej úrovni, však? – opakovala si indície. – Nevydalo,
však?!... pán profesor...- položila básnickú otázku, nečakajúc na odpoveď. –
Našťastie stojíte u mňa na dosť vysokom piedestály, čo sa prirodzeného
sedliackeho rozumu týka, tak mi je jasné, že, ak by medzi vami dvoma niečo
skutočne bolo, neriskovali by ste, že sa to takto dozviem. – dedukovala ďalej
a on sa nezmohol na slovo, len vypleštil nechápavo oči a bol by ju
objal za túto v jeho prospech definitívne vyznievajúcu obhajobnú reč.
Nebol si však istý, či len nenaskočila na
jeho sarkastický vlak a len si takto ďalej kruto uťahuje.
Asi čakala to objatie, lebo čakala.
Nič sa nedialo. Povzdychla a pristúpila
o krok k nemu, stále však v patričnej vzdialenosti od akejkoľvek
intímnej zóny. Napravila mu napravený límec košele.
- Dovoľte, aby som vám vrátila vašu
indiskrétnu otázku, pán profesor: "Červená alebo Sivá?" – nechala doznieť
a spomalene si zapla vrchný gombík na svojom žiarivo lososovom svetríku, upriamiac
tým naň jeho pozornosť.
Zdvihla tašku spoza dverí a vykráčala von, rovnako
ako jej „sokyňa“, bez zavretia dvier.
Pohol sa za ňou, ale narazil do Emmy.
- To ma podrž! Vy traja naraz v jednej
miestnosti a nikto nevychádza s vyškriabanými očami? ...som videla
vysmiatu Reginu...pred chvíľou... a teraz Bellu s tváričkou ako
vyškerený vlašský oriešok... Len vy sa neusmievate, pán profesor. Nebodaj ste
dostali práve dvojité kopačky?! Jasné! To vysvetľuje všetko!...A tak vám
treba!... – opretá o veraje komentovala situáciu na celú chodbu.
- Sklapni, láskavo. Náhodou som práve na
najlepšej ceste k bigamii!- zadrel.
Pozrela jeho smerom
zatiahnuc tvár ako korytnačka pod pancier a premerala si ho od hlavy
k pätám.
- ...sa mám zabiť,
keď som taký charizmaticky neodolateľný?! – zvrieskol roztvoriac náruč do strán
a niekoľko malých sekundánok pri skrinkách sa najskôr vyplašilo
a potom rozrehotalo do svojich peračníčkov s prepiskami načmáranými
idolmi.
V ich rebríčku sú najprv florbalisti,
potom hokejisti, potom akýkoľvek - isti,
nasleduje One Direction, ...potom nejakí tí upíri a vlkodlaci...potom
dlho, dlho nič a nakoniec ich otec, ak nejakého majú. Ak nie, tak dáky vysnívaný
je o dve miesta vpredu. Pre exota,
ako je Gold, nemajú nijaké parametre na zaradenie...
Ale niektoré z nich si zistia, čo je to byť
„charizmatický“...Čo ak to súvisí s hokejom, alebo so svietivosťou pleti
na slnku...vtedy by mal šancu zabodovať v niektorej z kategórií, aj
so svojím dokrčeným, večne namosúreným ksichtom.
domiceli
žeby sa naše slávne sekundánky dostali do Vášho fanfiku? :D aj ten peračník si viem živo predstaviť, jeden taký máme doma :D asi Ste mali na výtvarnej tú "česť" ich vidieť :) super Ste odhadli aj ten záver ohľadom tých popisiek a výrok: - ...sa mám zabiť, keď som taký charizmaticky neodolateľný?! – najlepší z celej časti :) super živá časť :))
OdpovedaťOdstrániťhehe, toto bola strašne dobrá kapitola :D :D :D ďalší plán, ktorý tak úplne nevyšiel, ale vlastne vyšiel :D Emma na záver musí byť, ale aj tak bol najlepší Goldov záder o ceste k bigamii, úplne som ho videla ako to hovorí a Emma naňho len kuká :D samozrejme aj ten zvyšok až do konca bol mega :D
OdpovedaťOdstrániť