Odporúčaný príspevok

FANFICTION MENU 21

štvrtok 13. februára 2014

Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 91. kapitola ÚČET


ŠTVRTÁ
91. kapitola
Účet


    Dodupkala pred neho, zatlačila poštu na hrudi a zvrchu zhrnula dôvod svojej nečakanej skoro rannej prepadovky.
  - Mám taký pocit, že ani ty sa už nevieš dočkať nášho dnešného rande. Ani ja som skoro oči nezažmúrila Vlastne som ti prišla povedať, ako sa nesmierne naň teším. Niet nad udržiavanie starých dobrých rituálov. Zopakujeme si to minulé a mám pre teba aj jedno prekvapenie. – pridržala si papiere len jednou rukou a druhou mu napravila límec košele. – Nie, že budeš meškať, drahý...- potiahla z ramena dlhý hnedý vlas a znechutene sa naň zahľadela, ako na morovú nákazu.
  Odfrnkla ho rýchlo z prstov a utrela si ich s odporom o sivú klopu svojho elegantného saka.
  Stránka vybavená. Zvrtla sa a vykrúcajúc zadkom opustila kabinet, neunúvajúc sa zatvoriť za sebou dvere.
  Otvorené zostali aj jeho ústa.
  A mozog s prstami na klávesnici pripravený spísať najbližšie dejstvo. Zrejme sa bude ponášať na riadne ostré súdne pojednávanie...A to verejné. Chodby sa zapĺňali.
 Radšej ju ani nevyzýval, aby vyšla spoza závesu. Počkal, kým to urobí sama a premýšľal, ktoré líce jej dobrovoľne nastaví.
  Rozdýchala, čo počula, starostlivo ťažkú látku odhrnula a zas zatiahla, akoby naťahovala čas.
  - To nie je tak, ako to vyzerá...- zúfalo sa zmohol  na chabú preventívnu obranu.
  - Neviem, ako to vyzeralo, mne stačilo, čo som počula. – odpovedala vážne.
  - Ale...-
  Natrčila prst, pýtajúc si tým gestom okamžite späť slovo. Nenechala ho dohovoriť.
  - Predpokladala som, že ma za záves strkáte preto, aby ste mi touto rannou „náhodou“ dokázali, že medzi vami a Reginou naozaj nič nie je, teda  váš vzťah je na čisto  profesionálnej úrovni, však? – opakovala si indície. – Nevydalo, však?!... pán profesor...- položila básnickú otázku, nečakajúc na odpoveď. – Našťastie stojíte u mňa na dosť vysokom piedestály, čo sa prirodzeného sedliackeho rozumu týka, tak mi je jasné, že, ak by medzi vami dvoma niečo skutočne bolo, neriskovali by ste, že sa to takto dozviem. – dedukovala ďalej a on sa nezmohol na slovo, len vypleštil nechápavo oči a bol by ju objal za túto v jeho prospech definitívne vyznievajúcu obhajobnú reč.
  Nebol si však istý, či len nenaskočila na jeho sarkastický vlak a len si takto ďalej kruto uťahuje.
  Asi čakala to objatie, lebo čakala.
  Nič sa nedialo. Povzdychla a pristúpila o krok k nemu, stále však v patričnej vzdialenosti od akejkoľvek intímnej zóny. Napravila mu napravený límec košele.
  - Dovoľte, aby som vám vrátila vašu indiskrétnu otázku, pán profesor: "Červená alebo Sivá?" – nechala doznieť a spomalene si zapla  vrchný gombík na svojom žiarivo lososovom svetríku, upriamiac tým naň jeho pozornosť. 
  Zdvihla tašku spoza dverí a vykráčala von, rovnako ako jej „sokyňa“, bez zavretia dvier.
  Pohol sa za ňou, ale narazil do Emmy.
  - To ma podrž! Vy traja naraz v jednej miestnosti a nikto nevychádza s vyškriabanými očami? ...som videla vysmiatu Reginu...pred chvíľou... a teraz Bellu s tváričkou ako vyškerený vlašský oriešok... Len vy sa neusmievate, pán profesor. Nebodaj ste dostali práve dvojité kopačky?! Jasné! To vysvetľuje všetko!...A tak vám treba!... – opretá o veraje komentovala situáciu na celú chodbu.
  - Sklapni, láskavo. Náhodou som práve na najlepšej ceste k bigamii!- zadrel.
Pozrela jeho smerom zatiahnuc tvár ako korytnačka pod pancier a premerala si ho od hlavy k pätám.
- ...sa mám zabiť, keď som taký charizmaticky neodolateľný?! – zvrieskol roztvoriac náruč do strán a niekoľko malých sekundánok pri skrinkách sa najskôr vyplašilo a potom rozrehotalo do svojich peračníčkov s prepiskami načmáranými idolmi.
   V ich rebríčku sú najprv florbalisti, potom hokejisti, potom akýkoľvek -  isti, nasleduje One Direction, ...potom nejakí tí upíri a vlkodlaci...potom dlho, dlho nič a nakoniec ich otec, ak nejakého majú. Ak nie, tak dáky vysnívaný je o dve miesta vpredu.  Pre exota, ako je Gold, nemajú nijaké parametre na zaradenie...
  Ale niektoré z nich si zistia, čo je to byť „charizmatický“...Čo ak to súvisí s hokejom, alebo so svietivosťou pleti na slnku...vtedy by mal šancu zabodovať v niektorej z kategórií, aj so svojím dokrčeným, večne namosúreným ksichtom.

domiceli



2 komentáre:

  1. žeby sa naše slávne sekundánky dostali do Vášho fanfiku? :D aj ten peračník si viem živo predstaviť, jeden taký máme doma :D asi Ste mali na výtvarnej tú "česť" ich vidieť :) super Ste odhadli aj ten záver ohľadom tých popisiek a výrok: - ...sa mám zabiť, keď som taký charizmaticky neodolateľný?! – najlepší z celej časti :) super živá časť :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hehe, toto bola strašne dobrá kapitola :D :D :D ďalší plán, ktorý tak úplne nevyšiel, ale vlastne vyšiel :D Emma na záver musí byť, ale aj tak bol najlepší Goldov záder o ceste k bigamii, úplne som ho videla ako to hovorí a Emma naňho len kuká :D samozrejme aj ten zvyšok až do konca bol mega :D

    OdpovedaťOdstrániť