OUAT - Deň "D" 2. kapitola CHRÁM...

OUAT – DEŇ „D“

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 2

Chrám...

    Rovno v strede námestia sa týčilo čosi monštruózne. Nazvať to stavbou, by bola odvaha a do neba volajúca nehoráznosť, napriek tomu, že ono čudo malo vežu, na veži ešte vyššiu vežu, na nej vežičku a na samom jej konci čosi, čo matne pripomínalo symbol kresťanstva...

  - Pôvodne to bol kohút, drahý, ale keď sa pristrihli krídla a perie na chvoste, odstrihol zobák a to ostatné, čo pod ním mal, tak to takto z diaľky vypadá ako kríž, nie?! – skúsila obhajovať svoju bohorúhačskú prácu vidiac, že sa mračí. – Uvedom si, že je to mučiaci prostriedok, to by ťa mohlo potešiť...-

 ...poriadne mračí.

  - To bol tvoj nápad, drahá, postaviť svätostánok celý z vlnitého plechu? – otočil sa neveriacky na ňu a mal čo robiť, aby hrot palice udržal vrazený do štrkového povrchu okraja cesty.

  - A čo má byť? Efektívne, lacné, rozoberateľné. Pôvodne to bola strecha tribúny zo štadióna na kohútie zápasy. Lenže na Filipínach  je teplo a nevieš si ani predstaviť, ako chudákom fanúšikom bolo, keď sa slnko oprelo...nahradili ju tam trstinou...A navyše toho kohúta z vrchu k tomu dávali ako bonus. Výhodná ponuka... -

  Mal na jazyku poznámku, že v Storybrooku momentálne tiež nemrzne, aj ďalšiu, ktorá súvisela s financovaním a hľadaním najlacnejšieho variantu, čo by pri konzultácii radikálne zavrhol. Ale na druhej strane, mohol byť vlastne rád, že nepoužila bambus či onú trstinu, ženiť sa v žalúziách si nevedel predstaviť ani omylom. A navyše Maleficent nečakala a zavalila ho ďalšími prekvapivými detailami.

  - Toto je len sprostá fasáda, tú si nikto aj tak nevšimne, ale zlatý klinec programu je vo vnútri. Zatvor oči a nepodvádzaj! – štuchla do neho a posúrila ho dopredu.

  Zhlboka sa nadýchol a rýchlo vykročil, bez ohľadu na jej prianie.

  Keď so škripotom odsunula jeden z plechov, naskytol sa mu bizarný obraz. Vo svetle  škár zle priliehajúceho plechu, do výšky skoro dvadsiatich metrov, sa týčil skvost gotickej sakrálnej interiérovej architektúry.

  Zalapal po vzduchu.

  - ...nechceš mi tvrdiť, že to, čo vidím, že naozaj oltár zo 16. storočia, z  Chrámu Svätého Jakuba z dielne majstra Pavla z Levoče, však?! Dúfam, že ide iba o repliku, aby si mi urobila radosť....že ty si niekde vysnorila, že mám preň slabosť a už niekoľko storočí po ňom pasiem... -

  - Replika? Plagiát? Chceš ma uraziť?! To by som si nikdy nebola dovolila! Navyše s tvojou zlatou kreditkou som si mohla dovoliť toho dosť...konkrétne prenajať si ho od...počkaj, nejakej vraj populárnej kapely, ako vravel ich manažér...takí sladkí chrumkaví chlapci sú to. Jáj ! One Direction ! Vieš, vozia ho na koncerty v siedmich kamiónoch, ale na dvadsaťštyri hodín ho pokojne oľutovali, vraj im stačí svetelná show...Inak, poviem ti, tá sa aj mne páčila viac, ako táto kopa dreva, ale velebnosť by asi prskala, keby mu tu počas obradu vysvecujú stroboskopy a tie ostatné hovadiny po tomto štýlovom kostolíku... – komentovala dračica a Rumpel sa slovo od slova nezmohol na tie vlastné...

  - ...velebnosť? – zachytil len poslednú informáciu a tušil katastrofu.

  - Tak s tým bol väčší problém. Som si pozrela nejaké staré filmy a jediný, kto prichádzal do úvahy, bol nejaký Mr. Bean...Počuješ, ako krásne to znie.? ...tak prenesene...vizionársky...medziportálovo...Mr. Bean! Bean! Bean...Bean...– vyslovovala nahlas, niekoľkokrát za sebou...

   „Bean...bean...bean...“

  Strhol sa a celý spotený posadil sa posteli.

  Žena vedľa neho sa tiež pomrvila.

  - Som ti stokrát vravela, že nemáš chodievať spať hladný! Potom sa ti sníva o žrádle, vykrikuješ zo sna, ale vyhoď si z hlavy, že teraz sa vykydám z teplého pelecha a pôjdem ti otvárať konzervu s fazuľovicou. Natlač sa chipsami z baru a zaľahni...- zamrmlala Lacey nevrelo, potiahla na seba aj jeho časť prikrývky, zachumlala sa do nej a o chvíľu už spokojne odfukovala ďalej.

  Vstal, podišiel k oknu, cez ktoré bolo trochu vidno na námestie a s uspokojením sa utvrdil, že žiadna čierna stavba zo sivého vlnitého plechu s kohútom s odstrihnutými krídlami na kupole a skvostom prenajatým od One Direction vo svojich prehriatych útrobách, námestie Storybrooku nehyzdí.

  Pozrel na pokojne spiacu ženu a uvedomil si ďalšiu, nemenej podstatnú vec. Keď sa teraz na pár sekúnd prebudila ako Lacey, a znova zaspala, tak zajtra nevstane ako Lacey, ale ako Bella.

   Z čoho vyplýva, že bude stačiť, aby ju zakaždým v noci prebudil a ďalšie ráno bude mať stále svoju krehkú sladkú Bellu na celý zvyšok dňa...To je fascinujúce! ...A v noci prebudená Lacey, tiež nie je na zahodenie, aké...Magické! ...je génius...
   Lenže, to zas znamená, že teraz, napriek tomu, že sa mu nechce spať a má chuť...veľkú chuť...musí si ju nechať zájsť...lebo už zaspala.

  Nuž, každá mágia prichádza s cenou.

domiceli