OUAT - Deň "D"... 1. kapitola ALE, ALE...

OUAT – DEŇ „D“

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 1

Ale, ale...

       Pohodlne sa zošuchol až na okraj stoličky, natiahol ruky nad hlavu a prekrížiac ich na hrudi zahľadel sa na ňu. S hlavou mierne naklonenou, spodnou perou zacvaknutou o vrchnú, pedantne, pozorne, doslova maľovala písmenká na snehobiele obálky. Spokojná sa na každú usmiala a odložila na teraz už dosť vysokú kopu v strede stola.

  - Asi by bolo jednoduchšie dať vyrobiť transparent a vyvesiť ho na vežu knižnice, nemyslíš, drahá ? ...skúsil iróniu. – Aj tak pozývaš úplne všetkých z mestečka. – ukázal bradou na stoh vypísaných obálok s pozvánkami.

  - Po - zý - va - me !- opravila ho. - Len, aby sme náhodou na niekoho nezabudli...- nedala sa rušiť poznámkami a s perom medzi zubami preberala dom po dome v Storybrooku dôkladne ešte raz.

  Pousmial sa.

  - Pokiaľ viem, problémy boli vždy len s poslednou sudičkou, ale to sa týkalo aj tak krstu. Tam sme jej vytreli zrak, pretože sme žiadny neporiadali. – vysvetľoval sám  sebe, spokojný s riešením.

  - Veď práve. Niekedy mám pocit, že robíme všetko úplne naopak. Najprv spolu žijeme, potom sa zoznámime... Najprv ti porodím deti a potom ma požiadaš o ruku... – vyčítala, ale len mierne.

  - ...najprv vystupujeme ako manželia a potom si ťa konečne vezmem...- doložil a nečakane zaútočil na ňu odzadu, priesmykom ponad plecia, niekde dolu, do údolia pod obrusom.

  - Pozri sa, čo robíš! Pokazila som obálku akurát pre môjho otca! – ďobla ho perom do predlaktia.

  Využil to. Ani sa nepohol a zmeravel.

  - Prečo vypisuješ obálky chobotničím atramentom?! Teraz zostanem aspoň hodinu stuhnutý...S tým musíš niečo ihneď robiť!... šepkal jej naoko nešťastne do ucha.

  - Cha-cha-cha...keby si nepreháňal...tak maximálne päť, desať minút, drahý...- vrátila mu dvojzmyselnú poznámku.

  - Ty si už horšia, ako tvoje alterego  Lacey! Tá by po mne vyštartovala hneď...- napriamil sa a urazene zhŕňal rukávy  košele odhodlaný prehrať kontumačne a zaliezť do obývačky k telke.

  - Ješitný, vzťahovačný, domýšľavý....ty sa asi nikdy nezmeníš, láska. A tak veľmi sa snažím. Dovoľ, aby som dopovedala....Tak maximálne päť, desať minút, kým to dovypisujem a môžeš mi názorne predviesť, ako funguje ten chobotničkový atrament v praxi. – pozrela na neho spoza pleca.

  Tváril sa, že sa preľakol.

  - Veď vravím, že si horšia ako Lacey s Maleficent dohromady! - zamrmlal do stropu a pohrozil jej ukazovákom.

  - Už štartujem... Apropó, ako sa má Maleficent? Odkedy si ju na striedačku prevliekol hranicou s jej poníkovou dvojníčkou a dostali sa každá do svojej vlastnej kože, tuším zo stajní za mestom ani nevylieza. – zamyslela sa.

  Bude jej vešať na nos, že Maleficent zavalil povinnosťami ohľadom príprav prekvapení na svadbu? Všetko musí byť tip-top a spraviť capa záhradníkom, respektíve streštenú dračicu ceremonial majstrom bolo síce trochu riziko, ale naivne veril, že za návrat ľudskej podoby urobí všetko, čo jej sily budú stačiť. S obavami si však predstavoval, čo všetko to bude, pretože deň „D“ sa blížil a Maleficent zatĺkala a zatĺkala, vraj bude prekvapený...Vraj budú prekvapení...A toho sa oprávnene obával.

  Belle dovolila jedine vypísať pozvánky, ale až potom, keď prvú venovala jej osobne...aby sa na ňu  náhodou nezabudlo, ako pred pár storočiami. Vopred dôrazne oboch  vystríhala pred osudom Šípkovej Ruženky, ale dosť svojským spôsobom, rovno cez libidovú filozofiu pána Freunda.

  - Nad čím si sa tak urputne zamyslel ? – pomávala mu atramentom zašpinenou rukou pred očami.

  - Nad kliatbou Maleficent, čo kedysi uvalila na Auroru. Vieš si predstaviť, že by si na svoju prvú svadobnú noc, so všetkým, čo k tomu patrí, samozrejme, musela čakať ešte sto rokov?! – pokrútil záporne hlavou.

  - Už ani tých päť minút...- namierila pero presne určiac tie správne súradnice.

  - Nie, nie...pred svadbou nie ! Nie, nikdy ! ...– ohradil sa nadnesene a začal zo žartu cúvať.

  - Hláme nahánky? Supel...!– vrazili do kuchyne zraziac sa vo dverách s otcom budúce družičky s novými šatami kompletne vymaľovanými čokoládovým pudingom.

  Tentokrát stuhla  Bella, vidiac tú katastrofu.

  - Ako tak pozerám na mamičku, baby, hráme asi radšej na skrývačku. ..- vyhodnotil situáciu a nenápadne sa všetci traja vytratili z kuchyne.

domiceli