OUAT - Deň "D" 4. kapitola SVEDOK

OUAT – DEŇ „D“

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 4

Svedok...

       Díval sa celý  nesvoj na svoj odraz v zrkadle. Priznal si otvorene, aj keď iba v duchu, že nie je stotožnený s tým, čo sa chystá urobiť.

   Miluje Bellu, tak prečo sa mu kdesi vzadu v mozgu objavujú stále naliehavejšie nejaké nie celkom jasné otázniky kombinované s výkričníkmi?! ...a ešte dorazené apoziopézami.

  Našťastie ho neotravovali vízie. Už dlho nie. Ale namiesto toho, aby spozornel a pýtal sa prečo, tak sa s tým zmieril a nechal sa zmajkať a ukolísať príliš peknou realitou a jedinou víziou, ktorú bol ochotný prijať a akceptovať, bola tá, ktorá predstavovala ich spoločnú šťastnú budúcnosť tu, v Storybrooku a ktovie, možno neskôr, aj doma. Doma, kde bolo „doma“ skutočne! V Začarovanom lese. Obnovenom Začarovanom lese...

  Tieň za presklenými dverami ho vytrhol z neplodného filozofovania. Skôr, ako zašramotili kľúče, trhol vchodovými dverami radšej sám.

  Stála tam udýchaná Maleficent. Dnes lietala medzi jeho domom a bytom Emmy, kde si nevesta zvolila svoje stanovište, ignorujúc otca, ktorému  ani vo svadobný deň celkom neodpustila, lebo otvorene dával najavo, že nesúhlasí s dcériným výberom.

   Musel sa zmieriť a uspokojiť len s tým, že ju môže viesť pred oltár, na čom Maleficent trvala, lebo to videla vo všetkých troch filmoch so svadobnou tematikou, aké mali v miestnej požičovni DVD.Zvlášť preto, že každý bol z Disneyho produkcie a končil šťastným, dojímavým  slzy prelievaním.

   Aj to už bola výsada, ktorú si bolo treba vyslúžiť, len ešte nevedela, ako za ňu zaplatí. Zapísala si to na zoznam, kde okrem iného bolo napríklad, že  družičky budú rovnaké, v šatách vybratých ňou, inak nebudú, ...že hrať sa bude klasický svadobný pochod namiesto skladby Ave Mária, na ktorej trvala matka predstavená, inak bude odstavená, ...že trpaslíci budú robiť koridor, ktorý sa bude nenápadne posúvať smerom k oltáru, aby nebolo vidno, že ich je len sedem ...a plno podobných dôležitých detailov...

  - Vybavila som kvety! Svadobný otec má firmu a mne to nikto vopred nepovie? Keby to viem, tak ideš so starejším... ozaj, kedy mi ho konečne prestavíš?... ideš po nevestu nie k Emme, ale pekne k nim domov ako sa v slušných rodinách patrí a odpykáš si všetko, čo sa týka odobierky,  vrátane rodičovského požehnania... Vidieť ťa na kolenách by bol zážitok!... V miestnom kine by to premietali vždy ako predskokana ku každému  filmu. To by bola návštevnosť! – zasnívala sa. -...Bol taký dojatý a ochotný, len nechápal, prečo trvám na umelých...- mlela v kuse, prekladala veci bezmyšlienkovito z miesta na miesto, obzerala si ho medzitým od hlavy po päty v smokingu s motýlikom a mraštila nozdry, lebo svadobná kytica bola zo živých kvetov a hoci bola nadopovaná antihistaminikami kvôli alergii, živé jej boli už napohľad nesympatické.

  Neodpovedal. Takéto hlúposti ho neinteresovali, skôr iritovali. Všimla si to.

  - Tak sa mi zdá, že tvoje ego potrebuje resuscitovať! – pozrela sa mu zblízka do tváre a približovala sa hadovito  k jeho perám.

  Znechutene cúvol a zamračil sa, predstaviac si dýchanie z úst do úst.

  - To som chcela vidieť, drahý! – vyškerila sa ako čerstvo odpadnutý gaštan. – Spamätaj sa! Musíš si zachovať dekórum. Nechcem vidieť citlivku ani mäkkýša zmutovaného s ufňukanou padavkou. Si najmocnejší muž mesta! Máš rešpekt!...Tak ho ukáž! – snažila sa mu dodať guráž, ale videla, že to na neho dnes nejako nepôsobí.

    Ozval sa zvonček.

  Vonku stál Neal a vedľa neho starý známy opravár, ktorého bol vyzdvihnúť na hraniciach a ich prekročením obrátil mu život o stoosemdesiat stupňov, čo ten chudák o chvíľu zistí.

  - Á, môj starý známy nájomník, pán Gold. Je pre mňa cťou, že ste ma pozvali na vašu svadbu so svojou... manželkou?!...- zneistel, ale neriešil to. - Potrebujem sa len niekde prezliecť, ak dovolíte. – usmial sa bezprostredný automechanik a vytasil ruku na pozdrav.

  Goldova bola spotená a chladná.

  Potľapkal ho súcitne po pleci a radšej jeho stav ani nekomentoval, pretože mu do oka padla práve z kúpeľne prášiaca Maleficent so sukňou na pol žrde, upravujúca sa cestou po schodoch, akoby tu bola sama. Akoby tu bola doma.

  - Šľak aby ťa trafil, Rumpel! Nevieš zahučať, že máme návštevu?! – fľochla na ženícha nevraživý pohľad a utierajúc mokré ruky o skoro holý zadok, mračila sa aj na Neala s neznámym mužom, hoci jej bol na prvý pohľad sympatický. Viac ako sympatický...

  - Nerob si nádeje, drahá! Tento už je vypredaný!... Je to môj svedok...starejší, keď si na tom trvala, ty tradicionalistka!...- ochladil jej vášnivý pohľad majiteľ domu. – Láskavo zabehni do kuchyne a prines z chladničky tú  maličkú fľašku s modrou tekutinou... Drahá...- zamával jej ešte pred očami, lebo zabudla aj klipkať viečkami.

  S očami nadržane prilepenými o muža odcúvala.

  - Ona už nie je nemá? – naklonil sa k nemu „starejší“.

  - Aj ty si sklamaný, kámo, však?!...Žiaľ, nie je. Nikdy nebola. Dokonca aj ako jednorožec mala kopu hlúpych poznámok, radšej som za ňou do stajní ani nechodil, napriek tomu, že ako aupairka mojich dievčatiek bola skvelá...- tľapkal ho, zmäteného, tentokrát po pleciach Rumpel konečne spokojný a uvoľnený, že prestal byť stredobodom záujmu.

Maleficent sa vrátila znechutene si obzerajúc malú nádobu s neznámou tekutinou. Vytrhol jej ju z rúk a podal opravárovi.

  - Vitaj v Storybrooku, Dedko Vševedko! –

  - Jáj, tie vaše poznámky, pán Gold. Už mi normálne chýbali. Iný by si myslel, že vám nadobro preskočilo, ale ste fajn chlapík, len ten váš zmysel pre humor, nie každý chápe. – pousmial sa muž a hanbil sa priznať si, že je jedným z tých, pre ktorých sú Goldove slovné hračky nedešifrovateľné a tiež si myslí, že mu občas prepína.

  Prečítal si jeho myšlienkové pochody a pobavili ho.

  - Vypi to. Na moje zdravie a na zdravie nevesty, prosím. A potom sa už nebudeš musieť obávať, že by si niečomu niekedy nerozumel. Budeš najmúdrejším na celom svete! To ti garantujem...– robil reklamu na nevábnu tekutinu, do ktorej sa opravárovi veľmi nechcelo.

  Ale ixol ju, aby „mladý pár“ nebodaj neurazil.

  Keď opadlo modré svetlo, spadli Nealovi s Maleficent sánky. Pred nimi stál solídny starší pán s tvárou poznačenou vrstevnicami vrások, s úplne bielou hlavou aj dlhou bradou a vysokým čelom, ako znakom inteligencie. Len rifle a čierna mikina s krikľavožltým nápisom H16 kazili trochu dojem budúceho starejšieho. Ale mohli byť radi, že si dnes nevzal "SEPARove tepláky", bol jeho skalným fanúšikom...

  - Prezlečte sa, Dedko Vševedko a môžeme vyraziť. Nevesta už čaká. – usmial sa na neho maximálne spokojný pán Gold.

domiceli