RUMBELLE ...Si, kde si... 6. kapitola PEKELNÁ

RUMBELLE  5

...si, kde si...

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 6

Pekelná...

       Chvíľu nerozoznával, či mu zvoní v hlave, pri dverách, či mobil, či všetko preventívne ako neobjednaný budíček, naraz.

  Na reprízu včerajšieho večera ešte iste sviňa mozog nezakúpil potrebnú licenciu od pamäte  a tým pádom ju ani nezaradil do dnešného vysielania, to si mohol byť istý a aj rád, čo si bude navrávať, ale bez nej netušil  aký je deň, čas a vôbec. Okno.

  Spoza prižmúrených viečok si všimol, že vetrák na ňom je pootvorený. Prekvapilo ho to. Ešte väčší šok mu spôsobilo pyžamo a umyté vlasy a neovracaná posteľ...A nikde nevidel ani porozhadzované včerajšie oblečenie, prípadne prekotené kusy nábytku.

  Jediná, na ktorú to všetko mohol zvaliť, by bola Maleficent, čo mu spôsobilo okamžité polovičné vytriezvenie, nebyť záchranného kolesa, že dotýkať sa ho mala, pod trestom smrti, zakázané...ale to, že tu nie je, ani zdola ju nepočuť, ako inokedy, mohlo zas znamenať, že ju za to aj zabil...To by mu odľahlo, a iste by to bola aj na súde poľahčujúca okolnosť, pomysliac si na to, ako ho sprchuje a oblieka do pyžama...

  Z katastrofických konšpiračných teórií ho vytrhlo opätovné zvonenie. Príšerné! Bubienky trhajúce...nechutné zvonenie...mobilu.

  Pokúšal sa po ňom chňapnúť na nočnom stolíku a zvalil pri tom na zem pripravený pohár s vodou. Aká to pozornosť...Od...?

  Pozorujúc mokrú škvrnu vpíjajúcu sa do koberca, čo  ako bojová línia nepriateľa rozťahujúca svoje siete na dobýjané územie postupovala pomaly, ale iste vpred, skúšal spojazdniť mobil.

  Postláčal kadečo, našťastie spojenie nadviazal a do ucha sa mu zahryzol lahodný tón barmana z Králičej nory oboznamujúci ho so spojlermi týkajúcimi sa včerajšieho večera.

  -...viete, pán Gold...nerád vás takto...okolo obeda... ruším...ale vaša spoločníčka zo včerajšieho záťahu...slečna Maleficent sa mi zobudiť akosi nedá...a my potrebujeme vyvetrať a upratať a pripraviť lokál na dnešný večer...keby ste boli taký láskavý, aj uhradiť včerajšiu útratu, nechcem na vás naliehať, ale...- takmer sa usmieval na displej a venoval mu aj zopár bozkov, čo druhá strana nie celkom správne vyhodnotila a radšej stíchla v obave, že práve vytočili samotného pána Golda.

  - Ani netušíte, akú ohromnú radosť ste mi urobili! Odpúšťam vám týmto nájom na ďalšieho...povedzme...no...jeden mesiac! – ozval sa v Rumplovi napriek stavu,  obchodný duch.

  - Ó, ste veľmi štedrý, pán Gold a...čo so slečnou...Maleficent? – skúsil opatrne majiteľ podniku.

  - A ja viem?! Čo ma s tým otravujete?!... Zavolajte do útulku, alebo Slobodu zvierat...mne je to jedno!...Nech príde aj šarha a zapne si ju na to laso, ktorým odchytáva túlavé psy! – zarehotal sa cynicky do aparátu, kým mu vypadol z ruky a v mláke sa rozpadol na tri kusy.

  Neriešil ho.

  Spokojný, že sa o neho nestarala, v poslednom čase priveľmi priateľsky naštelovaná, dračica, spokojne sa rozvalil a pritiahol si prikrývku až ku krku.

  Hneď však zas vystrelil do polosedu.

  „Kto teda...?!“

  Zmätený sa rozhliadol okolo. S nádejou...

  Nie, Bella tu nie je, ale...

  Na nočnom stolíku zachytený  lampičkou nadvihoval sa v prievane zdrap papiera. Zažltnutého, takmer nečitateľného, starého papiera.

  S trasúcou rukou sa za ním načiahol a opatrne, aby ho neroztrhol, vytiahol ho spod lampy.

  Bol to on...

                ...je nepochopiteľné, ako vám môže niekto zlomiť srdce

             a vy ho stále budete milovať všetkými tými malými kúskami...

  Už sa mu netriasli len ruky. Rozochveli sa mu pery, aj celé telo. Siahol si na hruď. Aj tam sa všetko triaslo...a bolelo.

  Bella bola tu...a...

  Vyštartoval z postele, zahmlilo sa mu pred očami a dostal sa iba po ďalšiu spŕšku sprostých nadávok. Jedna noha skončila totiž vo vode a druhá na hranách vonkajšieho krytu mobilu.

  Takže sprchu má za sebou...

  Tak rýchlo to zas nepôjde.

  Zastal. Vrátil sa. Sadol si na pelesť postele a párkrát potiahol roztvorenou dlaňou po priestore pred sebou. Repríza začala...a každým ďalším záberom na včerajšie stretnutie s anjelom, odvíjaným v hmlovom opare, mu bolo ťažšie a ťažšie na svedomí...na duši a hlavne na srdci.

  A nadávok, paradoxne, ani nepoznal dosť...

domiceli