OUAT - Deň "D" 18. kapitola MALIČKÉ...

OUAT – DEŇ „D“

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 18

Maličké...

       Motali sa okolo jaskyne a začínalo ich to riadne nudiť. Ale Maleficent mala oči všade. Radšej by bola zaškúlila, ako jednu z nich stratiť z dohľadu čo i len na chvíľu. Mala však šťastie, že nemali tendenciu sa rozdvojovať a robiť niečo individuálne. A nemali ani toľko rozumu, aby jej takýmto pokusom prešli cez...rozum?

  - Nauč ma lobiť svetielka. – stala si Peu pred Peu a natrčila jej pred tvár hrsť suchého lístia.

  Dievčatko záporne pokývalo hlavou.

  - Zholel domček ple anjeliky. Zholeli...anjeliky. – odpovedala, keď Peu neprestávala kývať šuštiacim lístím pred jej nosom.

  - Mali klídla, odleteli, nezholeli. – vysvetľovala jej sestra, aby ju dajako obmäkčila, ale márne.

  Peu sa odula, šmarila lístie do stále záporne hlavou krútiacej dvojičky a po prvýkrát odkráčala ďalej od sestry.

  Maleficent spozornela.

  Aj Emma s Nealom, akoby len náhodou sa motajúci okolo, pritom každý mal svoju vlastnú úlohu.

  Dievčatká im začínali robiť starosti. Oboznámiť ich s plánom by bolo riskantné, ale, čo ak...Nezostávalo im nič iné, len veriť, že ON to premyslel do posledného detailu.

  Premyslel.

  - Tvár sa, že sa nič nedeje, ale nespúšťaj ju z očí. – nahol sa k Emme Neal a pokračoval v zbieraní raždia, pchajúc si ho pod pazuchu.

  - Je tu? – snažila sa Emma predsa len nenápadne obzerať sa po okolí a medzitým premŕvala náklad v košíku, kde jej práve Maleficent vložila pár hríbikov, ťahajúc za sebou Peu sklamanú z toho, že sklamala Peu.

  Neal si brnkol po uchu.

  - Počujem píšťalu...Zvoláva ňou stratené deti. – prelomil hrubší konár.

  Všetky sa z toho drsne praskajúceho zvuku strhli, ale odutá Peu nie. Vzdorovito kráčala preč od nich, dokonca zrýchľovala.

 - Ona ju počuje? – spýtala sa ticho Emma a pozrela na druhú z maličkých.

  Tá iba smutne stála. Ona nepočula nič. Ani  Maleficent. Iba Neal a Peu a...Pozrel sa na Emmu, akoby čosi očakával.

  Bezmyšlienkovite vyhadzovala hríbiky z košíka, zahľadená kdesi pred seba, smerom, kde pomaly mizla Peu. Ako posledné odhodila košík a vykročila.

  Maleficent si poťukala ukazovákom na stred čela. Pohyb po nej automaticky zopakovala maličká.

  Na Nealov pokyn nebadane vykročili po stopách odchádzajúcich žien, nechávajúc im dostatočný náskok.

- Ale, ale, človek chcel len prst a oni mu podávajú rovno celú ruku! ...Teda skoro celú.- pousmial sa  Peter Pan, odlepiac od úst píšťalu, keď videl, ako k nemu prichádzajú Emma s maličkou.

  Nahol sa k nej  a podvihol jej bradu.

  - Páčila sa ti moja hudba, dievčatko?... A sestričke nie, keď si ju nepriviedla? – začal líškavým hlasom podávajúc jej svoju píšťalku, aby si ju obzrela.

  Napriamil sa, preložil ruky na prsiach a stal si oproti Emmy.

  - Čakal som len teba, ale si lepšia, než som dúfal. Jednu z nich už teda máme...- zaškeril sa.

  Vyrazila proti nemu schytiac ho za košeľu pod krkom.

  - To som nie celkom dobre pochopila! – zhrozila sa jeho slov a vôbec nechápala, kde ju to zvuk píšťaly akoby v tranze priviedol.

  - Nehlá! Plečo už nehlá?! – hnevala sa Peu, márne fúkajúc do píšťaly, trasúc ňou aj mračiac sa na ňu.

  - Naučím ťa hrať na nej, chceš? Chceš zostať so mnou a naučiť sa hrať, dievčatko? – usmial sa, ale pozeral stále Emme do očí.

  - Vieš lobiť aj svetielka? – skúsila malá.

  - Peu, dávaj si pozor! Nerozprávaj sa s ním! Nepočúvaj ho! ...je to zlý človek, ublíži ti! – upozorňovala ju Emma a pozrela jej smerom.

  V tej chvíli sa jej Peter Pan stratil z očí aj zo zovretej dlane a objavil sa aj s Peu o kúsok vedľa.

  - Peu, nechoď s ním! – pokúsila sa k nej natiahnuť ruku, ale maličká si stala za neho.

  Ozval sa nepríjemný smiech.

domiceli