OUAT - Deň "D" 8. kapitola NA ŤAHU...

OUAT – DEŇ „D“

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 8

Na ťahu...

       V chaose a tlačenici, ktorá sa strhla ako davová psychóza po zmiznutí mladej nevesty, nestíhal spracovávať obrazy, ktoré sa mu menili pred stále zhrozením prekvapenou tvárou.

    Len čo sa mu do zorného uhla dostala tvár Maleficent, vzozrel do nej s nádejou, že ide iba o nejaké divadielko na spestrenie svadby. Maleficent však stála rovnako zúfalá a nezmohla sa ani na žmurknutie okom.

  Prehlušujúc šum tlačiacich sa von z kaplnky, ozýval sa hrdelný smiech mladého muža, ktorý sa až za brucho chytal, čo mu od spokojnosti zabiehalo.

  Po ľavici mu stála elegantná žena a z druhej strany Zoso, mrviac sa znudene  vo svojom šáliku. Nestarali sa, že ľudia do nich sáču, ustáli svoju pozíciu, vyžívajúc sa v tejto úchvatnej,  nimi nastolenej, anarchii.

  - Dosť! – skríkol Rumpel a vyštartoval po Petrovi Panovi.

  Ten ho však zastavil kúsok pred svojou hruďou, na ktorú mal skrčenými prstami namierené.

  - O tom rozhodnem ja! – odvrkol mu a prekrížil ruky na hrudi.

  Rumpel blízko vedľa trojice behal pohľadom po všetkých troch a nedokázal zosnovať ani myšlienku, nieto vetu alebo plán.

  - Ste predsa mŕtvi!... Obaja ste už dávno mŕtvi! – skríkol bezmocne vidiac ich však na vlastné oči stáť s pritajenými úsmevmi na svojich priveľmi životom žiariacich tvárach. – Sám som ich zabil! ...Ja sám!...Oboch...Vlastnými rukami! ...som ich zabil!...- kričal a napodobňoval dlaňou ako zviera srdce Milah a mení ho na popol.

  Zhrozený Tuck všetko doteraz pozorujúci a počúvajúci sa niekoľkokrát prežehnal, lapol bibliu zo stola, pritúliac si ju na hrudi, pridal sa k ostatným prchajúcim, tlačiacim sa  neveľkými dverami von z tohto strašidelného predstavenia.

  - A vieš, že máš pravdu? Sú mŕtvi... - pritakal mu po chvíli Peter Pan.

  Rumpel sa zhrozil a s hrôzou pozoroval, ako chlapec lusknutím sa sotva dotkol ramena Milah a potom Zosa a obaja sa vyparili, ako keď sčeríš hladinu vody. Nezostalo po nich nič.

  Zopár okolo stojacich, čo to videli, skríklo a pridalo do kroku, aby nebodaj neskončili podobne.

  - Čo...čo to má všetko znamenať?!...- zakvílil nešťastný Rumpel pochopiac, že sa stal obeťou odporného podvodu, ktorý mu zničil nielen svadobný deň, ale možno aj celý život...

  - Nevidíš?! To bol len taký malý nevinný žartík.... ale že sa vydaril! – pochválil sa Peter Pan sám sebe. - Hoci som mal ešte jeden tromf v rukáve...- ukázal dozadu, kde s červenou ružou v rukách stál Gaston, bývalý Bellin snúbenec. – Postačilo ukázať ti manželku a Belle skutočného otca, aby som rozbil tento romantikou sršiaci,  idylický obrázok spokojného manželského páru...Bŕŕŕ...nechutnééé...- pokýval rukou, akoby odháňal roj múch.

  - Prečo?! – pýtal sa Rumpel chvíľu pred zrútením.

  - Prečo, nie?! Ty si asi zabudol, že máš u mňa ešte nesplatené účty, Temný pán!...Ale ja nezabúdam! Nikdy, nezabúdam... – pokojne odpovedal.

  Kaplnkou sa náhle zablyslo.

  - Peu nemá lada tmu! – naťahovalo dievčatko prsty, ako to videlo pred chvíľou u mamy, lenže ona sviece nezhasínala, ale naopak, zažínala ich a s nimi sa rozhorelo všetko, čo neopatrnosťou a tým, že svoju moc nemala ešte patrične pod kontrolou, zasiahla. Drevené rámy, sošky svätcov, obrusy aj umelé kvety.

  Miestnosť začal napĺňať štipľavý jedovatý dym.

  - To je...Tak predsa je to pravda! – skríkol uveličený Peter Pan vidiac schopnosti dievčatka.

  Nebol však čas na obdiv, všetci museli urýchlene opustiť kaplnku, ktorú čochvíľa zachváti požiar.

  Zahasili ju kúzlami pomerne rýchlo, ale zlovestný čierny kúdol sa ešte hodiny vznášal nad Storybrookom.

  - Tej kaplnky je mi úprimne ľúto. Kde budete teraz odbavovať toľké pohreby, čo vás v najbližšom čase čakajú?...- ozvalo sa zlomenému Rumplovi za chrbtom. – Ostatne veď aj tá svadba mohla pokračovať...po mojom žartíku... pokojne ďalej...Stačí len nájsť nevestičku... – zaškeril sa Peter Pan.

  Rumpel ho prebodol pohľadom. Na nič viac sa nezmohol.

  - Si na ťahu, Temný Pán!... namieril na neho mladík ešte prst a vyparil sa tiež.

  Len hrozitánsky štipľavý smiech sa miešal s dymom a niesol sa nad mestečkom, čo sa zahaľovalo do tmy. Nie klasickej, do oveľa horšej tmy. Rovno do temnoty.

domiceli