OUAT –
DEŇ „D“
voľné pokračovanie fanfikov...
Obchodné tajomstvá
kapitola 16
Pohľad...
Všetci vedeli, videli, cítili... že sa
niečo deje, ale každý zostal radšej vo svojej ulite. Na jednej strane
tápali, kde je vlastne ich miesto a čo sa od nich tým pádom očakáva a na
strane druhej, odvykli bojovať. Zvykli si skôr pasívne prijímať svoj osud
a uznať, že sú mocnosti, ktorým sa neoplatí priečiť sa, či vyzývať ich na
súboj...
Lenže teraz tu stál ON! ...a tváril sa
nebezpečne skepticky, odovzdane, skrátka ako obyčajný smrteľník. ON – slovutný Temný
pán...Toho sa zľakli viac, ako vlastnej bezmocnosti, apatickosti.
Hľadeli jeden na druhého a nemo sa
ponúkali, aby s ním niekto prehovoril. Kto pôjde?...Drzosť? Múdrosť? Vlastná krv? ...Zostalo
to na Emme.
Zastavil ju hneď, ako vstala od ohňa a chcela
pristúpiť. S natrčenou rukou záporne pokrútil sklonenou hlavou.
Neakceptovala jeho postoj. Jediná si to mohla
dovoliť.
- Ak dovolíte, nemienim skysnúť celý život
v dračej jaskyni. Rada by som opäť svoj svet vrátila do normálnych koľají,
prípadne vybudovala nejaké nové. – oprašovala si ruky a snažila sa, aby
tón jej reči bral vážne.
Aj Neal sa pri návrhu nových koľají pozrel
s nádejou jej smerom a v tom momente mal vybudovanú celú magistrálu aj so
železničnou stanicou, depom, staničným bufetom...tak pre začiatok.
On neodpovedal.
- Netuším, čo vám "rozbilo" odhodlanie
vybojovať si späť svoje šťastie, ale nechcete nám dúfam tvrdiť, že to vzdávate? –
spýtala sa rovno, zohla sa a zodvihla zo zeme jeden z úlomkov
zrkadielka.
Prekvapená
tým, čo vidí a že vôbec niečo vidí, iba od údivu pootvorila ústa. V miniatúrnej
črepinke sa odohrávala zvláštna scéna...
- ...čo robí Bella s Hookom na jeho
lodi?! – so zvrásneným čelom vzhliadla na jediného kompetentného súťažiaceho v jaskyni.
Založil ruky za chrbát, kýval sa z päty
na špičky a očami blúdil kdesi po strope. Chvíľu mu trvalo, kým sa
odhodlal prehovoriť.
- Keď som sa díval ja, práve sa vášnivo
bozkávali...- odpovedal jej, len ťažko prepúšťajúc slová pomedzi zaťaté zuby.
Emma vyhrnula spodnú peru a uznanlivo
prikývla. – Hmmm...tak „vášnivo“ to vážne vyzerá, ale podľa mňa sa skôr bijú a to dosť
surovo...- pozrela a čakala na Goldovu reakciu.
Zareagovala Maleficent.
- Jasné...! “Co se škádlívá, rádo se
mívááá...“ – zatiahla so zlým prízvukom a ako vždy v zlom načasovaní.
– Hups! ...asi zahraničné frazeologizmy nechám na pokoji. – stiahla chvost.
- A asi aj nás! – doplnil Gold. – Tam sú
dvere ! Respektíve roztomilá diera z tvojej smradľavej nory! ...Vezmi aj
dievčatká. Máte jedinú bojovú úlohu: nazbierať dostatok unavujúcich chvíľ.
Nerád by som na vás použil makový odvar.- naznačil svoje plány na dnešnú noc.
- Štrúdľu
radšej nemáš? – zaprovokovala.
Nestačili sa spamätať z toho, že sa
ocitli vonku z tesnej kamennej kobky a ona z jeho nečakaných
reakcií. Držala ruky napriamené, aby ho udržala od seba, ale sily jej nestačili...
- ...Konečne! Po toľkých nekonečných rokoch
samoty! Konečne si tu...zas so mnou! ...- akoby blúznil a pokúšal sa ju
objímať, darmo mu dávala najavo svoju nevôľu.
Kúsok od nich sa ozval potlesk.
- Shakespeare by z vás mal radosť!
Takáto srdcervúca scéna a určite už
má aj svojich vďačných divákov...- poobzeral sa
Peter Pan dosť nekoordinovane okolo seba, lebo netušil, odkiaľ ich pozoruje.
Vedel len, že už vie o tom, čo sa tu deje.
Bella s Hookom na moment zmeraveli,
prekvapení jeho prítomnosťou.
Teatrálne sa ako pravý principál poklonil
a prikročil k svojim dvom „hercom“.
- Úžasný prevlek, však, kapitán...? - naznačil
Pan rukou siluetu ženy pred sebou. -
Páči sa ti?....Uznaj, že ilúzia je úplne dokonalá. Podľa tvojich
zaslintaných reakcií priam stopercentná! Milah je späť...a predsa!...-
zdvihol prst. – Pozeráme sa na svet každý svojimi očami. Neviem, mám také
tušenie, že tvoja Milah, by tu namiesto teba radšej asi videla JEHO ! –
natiahol ruky a otočil sa okolo svojej osi čakajúc, že sa tu každú chvíľu
objaví.
Hook sa mračil. Jeho milovaná Milah stála pár
krokov od neho, krásna, presne taká, akú si ju pamätal, s dlhými
rozviatymi vlasmi, vysoká a štíhla...len prečo ho odmieta?! Prečo sa
bráni?! Prečo mračí?...Ničomu nerozumel.
A Peter Pan sa len smial. Hrdelne.
Jedovato.
-
Čas na druhé dejstvo! – skríkol
kdesi hore do neba.
Ozvena jeho hlasu sa niesla celou jaskyňou...
domiceli
konečne nejaká mierne usmievavá časť :) keď pomyslím na to že Goldovi možno došlo že to je len hra :) a keby aj nie! aspoň to je čierne na... neviem určiť presnú farbu pozadia Vášho blogu :D Maleficent zase nesklamala :) a vlastne ani ostatní :) len ten Hook sa buď tvári že nievie alebo asi fakt nevie :D ale asi to druhéééé :) krásna časť :)
OdpovedaťOdstrániť