RUMBELLE 5
...si, kde
si...
voľné pokračovanie fanfikov...
Obchodné tajomstvá
kapitola 7
Očistec...
Vidieť budúcnosť, nie je výhra. Je to
ako vyťahovať náhodné karty z balíčka. Poznáš dobre všetky, ktoré tam sú.
Úplne do detailov... ale poradie neovplyvníš, ani kombináciu, ani reakciu na
predchádzajúcu kartu hodenú na kope...
Vyťahoval a vykladal.
...mohol by sa zjaviť pred ňou len tak
a požiadať o rozhovor...mohol by požiadať o rozhovor niekde, kde
spoločné krásne spomienky nahrajú mu body vopred...mohol by navodiť onú nezabudnuteľnú
chvíľku, za tie roky ktorúkoľvek z mnohých, kedy dýchali v jednom
tele dve spriaznené duše v tichom splynutí, tú zakaždým jedinečnú chvíľu a začať
rozhovor...mohol by ich premiestniť kdekoľvek a pripraviť vopred tisíce
milých drobných prekvapení...mohol by...ALE!
Musel by použiť mágiu.
A vedel, ako veľmi ju nenávidí. Bytostne
nenávidí...Dokonca sa mu zdalo, oprávnene, že zo dňa na deň viac, akoby to
vyplývalo z jej ľudskej podstaty, ktorá v nej aj po premene zostala
a snažila sa vystrnadiť mágiu aj sama zo seba a nepodliehať jej ani
sekundou, ani milimetrom ani štipkou svojho prapôvodného človečieho JA!
A on?!
...musel by priznať, že jedine pomocou nej,
je schopný niečo vymyslieť, vykonať, uzmieriť ich a vrátiť tam, kde boli
ešte spolu šťastní...a samozrejme, druhá strana karty - musel by za ňu zaplatiť...a
cena nebola stanovená...a cena je vždy cena...
Ale...
...mohol by to skúsiť aj bez mágie
a požiadať o stretnutie. Zaklopkať na dvere Marry Margaret
a trvať na rozhovore. Pozvať ju trebárs na prechádzku, do bistra
U babičky, len tak pomotať sa ulicami Storybrooku...mohol by...ALE!
Musel by rátať aj s prehrou.
S neúspechom, s porážkou, so stratou, ktorá bude bolieť. A bude
to zrejme tá cena, ktorej sa tak bál...cena je vždy cena.
Pochopil. Je čas platiť.
Prižmúril oči a naivne čakal ďalší obraz.
Bál sa. Priznal si to.
...mohol by vrátiť čas...
...mohol by primäť niekoho, aby ustanovili
novú kliatbu a začať úplne od začiatku. S čistým štítom...
...mohol by sám vymazať pamäť všetkým aj jej
a ...
- Tak veľmi som dúfala...- ozvalo sa mu za
chrbtom.
Ustrnul.
Nemal odvahu otočiť sa a pozrieť sa jej
do očí.
- Vedel si, že tvoje myšlienky, bez toho, aby
som to sama chcela, sa mi akosi automaticky vynárajú v hlave?... Všetky!
Do jednej...Vyslovené, potláčané, tajné...všetky...Zaujímavý program, ver mi...
– pokračovala v preslove. – Nechcem
ti klamať, zavádzať ťa a predstierať, že tomu tak nie je. Počúvam ťa už
niekoľko dní a dúfam...Vlastne...Dobre. Teraz to vieš a môžeš konečne
začať svoj vysnívaný „rozhovor“.... Mne postačí táto izba, alebo vyjdeme radšej
do záhrady pozalievať trávnik? – zadrela narážajúc na niektoré z jeho
plánov.
Po chrbte mu prešli zimomriavky od vzrušenia.
Aj to si prečítala a mala čo robiť, aby
nepobehla k nemu a neobjala ho a nevrhla sa mu do náručia,
stúliac sa v ňom odovzdane, aby si bral, čo chce...
Teraz sa s badateľným úsmevom otočil zas
on.
- Vedela si, že v mojej hlave sa deje to
isté? – spýtal sa, ale popravde, bol týmto poznaním prekvapený, lebo doteraz si to neuvedomil,
respektíve netušil, že toto ako Temný pán môže a nerobil to...
Zapýrila sa a sklopila oči.
Mal čo robiť, aby nepobehol k nej
a neobjal ju mocne a náruživo, zajmúc vo svojom náručí jej teplo a dych vysal perami až po okamih spoločnej závrate...
- Prečo sa navzájom trápime? – zašepkala
a zdvihla oči ponoriac pohľad do toho jeho.
Mlčal
a nechal ju splaviť sa až k jeho srdcu a pochopiť, že bije len
pre ňu a...
- Ale, máme nebodaj návštevu?! – vykríkla vo
verajách vovalená Maleficent v jednej lodičke, odkopnúc ju zúrivo smerom
k Rumplovi.
- Šarha mal dovolenku?!
Čert aby ho bral!– zahromžil a zaťal nechty do dlane.
domiceli
Vidieť budúcnosť... skopírované :) možno niekedy vykradnem :) ak teda nevadí :)) kde Vy na tie výroky chodíte? :)
OdpovedaťOdstrániťvnútorný Goldov rozpor a myšlienky veľmi krásne opísané :) a rozhovor.... bol tak krásny kym nedošla Maleficent! čakala som že sa to vyrieši a zrazu došla :) Čert aby ju bral! :D :D