OUAT - Deň "D" 5. kapitola ODOBIERKA...

OUAT – DEŇ „D“

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 5

Odobierka...

  - Kto je tá krásna dáma s tou prikrátkou sukňou? – otočil sa starec na Golda opatrne nasadajúceho do auta, kým na kapote rozvalená Maleficent ešte dopriväzovávala biele saténové stužky o stierače.

  - Mali by ste byť Ded Vševed a pýtate sa ma?! – neveriacky na neho pozrel ženích a potom sa s nevôľou zahľadel do o sklo rozplesknutého výstrihu svojej aupairky, ktorá namiesto toho, aby auto logicky obišla, naťahovala sa k vzdialenejšiemu stieraču cez celý predný kufor s nohami hompáľajúcimi nad ním, ako pri lúštení krížovky doma na gauči.

  Keď skončila, pozorne si obzrela v slnku žiariace, pod stužkami zachumlené auto a po druhom okruhu okolo neho, nasadla dozadu.

  - Tak, starúšikovia moji, autíčko sa nám leskne ako psove gule,  môžeme ísť na to! – pleskla si po stehnách, ale vidiac, ako nevraživo obaja muži ku nej vzhliadli, odpustila si ďalšie preslovy a so zdvihnutou hlavou sa nevinne radšej  zahľadela von oknom, akoby nič nebola ani povedala.

  - Je to dračica! – usmial sa ako prvý spamätaný Dedko Vševedko a žmurkol veľavýznamne najprv na blondínku a potom aj na Rumpla.

  - No, konečne! Už som začínal o tebe pochybovať...- zamrmlal si ten pod nos, stále neprežrejúc jej poznámku a zúrivo zaradil a naštartoval svoje auto, ktoré mu bývalý automechanik, teraz Dedko Vševedko, jeho svedok aj starejší v jednom, priniesol kompletne opravené, naleštené, teraz aj vymašľované...

  Ulicou sa ozval hrmot plechoviek ťahaný za nimi, jedno z Maleficentiných prekvapení, aby všetci vedeli, že sa niečo deje. Všetci to beztak vedeli, ale onen moment bol vo filme...musel byť dodržaný aj v realite.

  Už teraz mu bolo jasné, prečo posledné týždne do neho a celej rodiny tlačila polotovary z konzerv...

  Účel svätí prostriedky.

  Pred nevestiným domom síce nehrala kapela, ale očumovačov sa zišlo neúrekom. Bolo potrebné ohovoriť auto, výzdobu, svadobnú kyticu aj výzor ženícha, potom následne aj maduchu, jej šaty a odobriť prípadné tehotenstvo podľa jej bledosti a povolenej šnurovačke na chrbte...neklamného dôkazu budúceho vzdúvajúceho sa vandla vpredu

  Vystúpil.

  Pozeral chvíľu do kytice, potom hore k oknám Emminho bytu. Počkal, kým sa za ním zoradia starejší s Maleficent, dohadujúci sa o stranách a krúžiaci okolo seba, ako zmagnetizované satelity.

  Sydney medzitým cvaká a cvaká, aby mal čo dať na titulku miestneho plátku.

  Ruby ponúka zákusky nerozpakujúc sa mať v nich strčené svoje dlhé nechty a po každom a pred každým ich slastne oblizovať skôr, než ich opäť ponorí do najbližšieho krémeša či laskonky.

   Ženy podľa tradície nazabudli po ruke stojacim susedkám zreferovať, že aj tak sú margarínové, a že na tej ich svadbe boli, prípadne budú, lepšie. A padnú dajaké tie mená vychytených cukrárok, receptov a mŕtvych. „Tá keby sa dožila... a tá keby nebola bývala umrela“...obľúbené “rakvičkové témy“, ako sa na poriadnu veselú svadbu patrí.

   Družbovia vo  vchode preventívne koštujú alkohol, či náhodou neublíži publiku, nesebecky najskôr na sebe. A nie sú si istí výsledkom testovania. Pokus niekoľkokrát opakujú...

  Nádych-výdych, ide sa.

  Dedko Všešvedko si rýchlo pospomínal na rôzne frázy, pesničky, odrhovačky a veršíky, pozabával okolostojacich a bol by ich zabával ďalej, pretože ho žrali, ale Gold už kráčal po schodisku smerom k Emminmu bytu, ignorujúc jeho nemožné, trápne výstupy.

  Podľa tradície ju hľadal.

  Stála rozochvená v kúte šatníka žmoliac v rukách svadobné pierko pre neho a zdráhajúca sa zodvihnúť aj zrak. Bola taká krásna a nežná so spustenými lesklými vlasmi v snehobielych, voľne splývajúcich šatách, bez rukávov. Najradšej by ju bol objal a v náručí s ňou sa vyparil kdesi, kde by boli úplne sami...

   Vedel však, ako veľa pre ňu tento deň znamená a bol ochotný, kvôli jej šťastiu urobiť čokoľvek. Dokonca sa aj strápňovať pri starejšieho primitívnych dvojzmyselných veršíkoch šťavnato komentovaných všadeprítomnou Maleficent.

   ...Otvárajte vráta, vráta na svetlici, nech jej neuvädnú lupienky v kytici. Lebo keď uvädne, len jeden lupienok, nedostaneš veru jej zelený vienok...

  - Ti mäkne mozog?! – zachrčala Maleficent Vševedkovi do ucha, nestarajúc sa, že tým ruší slávnostnú chvíľu, kedy obaja stoja oproti sebe zoči-voči a odovzdávajú si vzájomne symbolické dary: kyticu kvetov a pierko zelené. - ...Aký panenský zelený veniec to tu spomínaš? Veď majú spolu už dve decká!... Tí dvaja môžu „venčiť“ akurát tak psa...- mrmlala si už len pre seba, lebo ju Gold spacifikoval len „letmým“ pohľadom.

  ...Otvárajte bránu, bránu maľovanú, nech mi neuvädne pierko z rozmarínu...

  Gold preventívne zazrel na Maleficent, či ju nenapadne nastoľovať hypotézy a následne ich rozoberať o jeho „zvädnutom pierku“, čo bol právom očakával. Tá však mlčala a neriskovala ani úškrn.

  Ale to len preto, že mala trošku dlhšie vedenie...

   ...bo keď sa mi zláme len jedna chvojočka, veru ťa ja vrátim dievčatko do rôčka...

  - ...no, len aby ona teba nevrátila, s tým „zvädnutým pierkom“...- neodpustila si na záver prebratá žena a Belle vypadol špendlík, ktorým mu chcela prichytiť pierko o klopu smokingu.

  - Skús to kladivom a klincom! To vraj drží najlepšie...- snažila sa jej poradiť Maleficent.

  - Jéj, ako pekne mu stojí! – zalomila rukami, ale hneď aj po ďalšom Goldovom  „letmom pohľade“ rýchlo pokračovala. -...pierko na kabáte!...som myslela...predsa...-

Dedko Vševedko radšej pokračoval „komentárom“, ktorý sa im pozdával viac, ako ten dračicin.

  - Vymenili ste si dva vzácne dary. Kytičku kvetov – symbol dievčenstva a pierko zelené symbol mládenectva...-

  Maleficent vyhodili za dvere, aby sa šla rehotať  inde a Dedkovi  naznačili, aby to skrátil.

  - ...do polnoci, kedy sa z vás oficiálne stanú muž a žena,  si ich budete musieť chrániť, aby vám neuvädli a nepolámali sa, lebo to bude dôkazom toho, že aj vašu lásku si takto budete vedieť ochrániť...že vám nikdy, nikdy neuvädne a že ju  nijaké životné skúšky  nezlomia... – rozcítil sa Dedko a dovolil im spečatiť to bozkom.

  Trval dlho.

  Až keď dnu zas vliezla blonďatá hlava, s povzdychom ju, zavesení o seba, nasledovali...ukázať nedočkavým klebetniciam mladú nevestu. Aspoň...

domiceli