OUAT Deň "D" 20. kapitola DOHODA...

OUAT – DEŇ „D“

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 20

Dohoda...

       Ponúkol jej dlaň. Nepýtala sa už na nič. Tušila, že mu musí veriť. Verila, že mu môže veriť. Oddane vložila  útlu ruku do jeho, trochu sa chvejúcej, nežnej a pevnej zároveň a bola si v tom okamihu viac ako istá, že jej rozhodnutie je správne.

  Ešte raz pozrel na Hooka, kým mu s Bellou zmizli z paluby.

  Petra Pana veľmi neprekvapilo, keď sa náhle na čistinke, kde sa sústredila celá jeho rodina, objavil On aj s Ňou. Navonok pokojní, vyrovnaní, bez akéhokoľvek náznaku obavy či strachu z osudu ich detí. A o tie tu šlo.

  Zatlieskal.

  - Máme tu finále! Možno bude aj klaňačka a standing ovation... – schválne naťahoval čas, ale pozorne si všímal celé okolie.

  - Jediný, kto sa tu bude klaňať, jediný, kto tu bude na kolenách, budeš ty !  Peter Pan! – pristúpil k nemu Rumpel.

  Nenechával mu už žiaden čas na premýšľanie a chystanie ďalších podrazov. Vyrukoval s ponukou.

  - Čo keby sme rovno uzavreli dohodu? Presne tú istú dohodu ako kedysi!... Presne... tú... istú!...- zaiskril očami.

  Protivník sa zaškeril. Dobre vedel, o čom Rumpel hovorí.

  - Ty si trúfaš, Rumpelstiltskin? ...Ak ma pamäť neklame, vtedy si ma podrazil! Nielen, že podrazil, ty si k tej dohode vôbec nepristúpil...Zbabelo si zdúchol ako ten najhorší smrad!- provokoval.

  - Uznávam, máš pravdu. - ťažko, ale dôstojne priznal. - Preto ti na oplátku ponúkam tú istú dohodu, s tými istými pravidlami, tou istou cenou! Dokonca dvojnásobnou cenou! - pozrel na dievčatká. - A prisahám na všetko, čo mi je cenné, že tentokrát neodstúpim. Tentokrát bude boj spravodlivý a čestný! Tak čo? Berieš? Peter Pan...?! – hovoril pokojne, ale Bella tušila, že v jeho vnútri sa odohráva boj, hoci nevedela, o čo ide.

  - O čo tu ide? – naklonila sa aj Emma k Nealovi, ktorý nepohnute, takmer bez dychu stál a niekde z útrob mozgu sa mu vynárali dávno zabudnuté spomienky na detstvo a ten okamih, kedy Peter Pan prišiel pre neho, pre strateného chlapca a jeho otec zlyhal. Opäť zlyhal a zachoval sa ako zbabelec...

  - Stávka. – vysvetlil jediným slovom, čo Emme veľmi nepomohlo, ale videla aj sama, že toto je naozaj finále celej tejto frašky.

   Alebo ide o tragédiu?!...

  - Bolo to dávno...- predsa len sa rozhovoril Neal. – Peter Pan si odvádzal do Zeme-nezeme stratených chlapcov, ktorí mali pocit, že ich rodičia nemajú o nich záujem. Bol som jedným z nich... Ubíjalo ma, čo otec v tom čase robil, jeho spôsob života, skrátka všetko... Peter Pan s ním chcel uzavrieť dohodu. Ku podivu férovú dohodu, že o svojom osude môžem rozhodnúť sám. ...že sa ma má otec spýtať, či chcem zostať s ním, alebo ísť s Petrom Panom. Ak by som odpovedal, že chcem zostať s otcom, Peter Pan sľúbil, že odíde a nikdy viac sa nevráti. Ak by som chcel ísť s ním, musel by to otec prijať a nepokúšať sa tomu zabrániť. – odmlčal sa.

  - Presne, presne...- otočil sa k dvojici Peter Pan, ktorý nielenže viedol rozhovor s Rumplom, ale dokázal vnímať všetko ostatné, čo sa vôkol dialo. - ...lenže váš...budúci svokor, Emma,  je zbabelec najhoršieho zrna! Zbabelec a podvodník! Nedodržal ani jediný bod našej dohody! ...Jednoducho zdúchol! Vyparil sa ako dym! – s dešpektom pozrel na Rumpla.

  Ten sa necítil zrovna hrdinsky, lebo vedel, že slová Petra Pana sú pravdivé.

  - Ty mi chceš...ty chceš teraz uzatvoriť stávku o naše maličké?! – vykríkla Bella a zhrozene pozrela na Rumpla.

  Tomu sa na tvári nepohol ani jeden mimický sval.

  - ...to neurobíš! To nesmieš urobiť! Rumpel, prosím ťa! Sú to len deti! ...malé nerozumné deti...čo ak...- nenachádzala slov a Emma ju musela podoprieť, aby sa nezrútila mužom pod nohy.

  - Toto je len medzi mnou a ním! – odvrkol jej drsne a snažil sa uhýbať pohľadom.

  - Presne, presne...- zopakoval Peter Pan, vidiac sa už ako víťaz, pretože aj druhá maličká pristúpila k sestre a držala ju teraz za ruku pozorne si so záujmom obzerajúc zázračnú píšťalku.

  - Stávku prijímam! – rozhodol sa a položil Peu a Peu ruky na ramená.

  - Platí! – vykríkol aj Rumpel.

  Peter Pan mu pokynul, že sa môže pýtať.

  Nepýtal sa. Povedal iba jednu jedinú vetu.

  - Ideme domov, maličké. – a podal im svoje prázdne dlane.

  Dve drobné rúčky natiahli sa v jednom momente k jeho drsným rukám a stali si bok po boku k nemu s úsmevom na tváričkách odhodiac zázračnú píšťalu prekvapenému mladíkovi  pod nohy.

  Petrovi Panovi zmizol víťazoslávny úškľabok z tváre.

  Pred ním stála rodina. Súdržná rodina. Rodina, ktorú už nikdy nikto a nič nemôže rozdeliť.

  - V prístave ťa čaká loď. A nezabudni, dohoda znela, že už nikdy sa tu neukážeš...- luskol prstami a Peter Pan zmizol robiť spoločnosť Hookovi na ceste do Zeme-nezeme.

domiceli

OK...a toto bola zas posledná kapitola fanfiku Deň "D"

...dúfam, že sa Vám páčil, a keď nie, skúste niečo iné...

Prajem krásny deň...

:-)