RUMBELLE - Rozmrvené - 25. kapitola

Rozmrvené

25. kapitola

        Poutieral ruky o predok hrude. Ako to robieval vždy, mysliac na ponaučenia svojej mamy, že sa ruky neutierajú o nohavice, tie budú potom špinavé a sadne si niekam, zašpiní všetko... Predkom tela sa nikde nesadá. Zlatá to mama. S čistými trenírkami dosadol na studenú kuchynskú stoličku. Špinavé či čisté, chladilo to rovnako. Aj to, že na displeji zas nesvieti Bellinka.

   - Tu je French, kto je tam? - spýtal sa strohejšie, ako by mal.

   - Lacey...- zašumelo z druhej strany. Kam sa to zas dovolala? - ...prepáčte, to bude asi omyl...čo to z akého čísla ten Adam volal... na pôvodné sa vôbec nedá dovolať...a toto... - mrmlala si s telefónom stále pri uchu a stíhala sa hrabať v kabelke, či medzi vizitkami nenájde nejakú aj tú jeho.

  - Adama? Nášho Adama hľadáte? Golda Adama? - ozvalo sa však nečakane z druhej strany.

Spozornela. Ani sama v prvotnom šoku takmer nestihla pritakať. To, že prikývla hlavou asi druhej strane nestačilo. Druhá strana sa však rozhovorila.

  -  Ja som jeho svokor. Ten... Adam totiž niekde zas stratil svoj mobil. Ale ako ste našli mňa?! Prosím vás a moju Bellinku ste náhodou nenašli? Vyzeráte taká dáka šikovná. Kto vlastne ste? - vysieval kilá otázok, neriešiac ich logiku. 

  - Našla, pán French, nebojte sa. Ale potrebujem hovoriť s Adamom. Je tam? - 

  - Je. Je na haj... na záchode. Ten chlap všetko poserie...- zamrmlal starý muž. 

   Lacey sa uškrnula.

   - Ja viem. Mám svoje skúsenosti...- povedala bezprostredne.

  - Ako?! - rozčúlil sa pán French. - Tak predsa má aj iné baby, čo balamúti?! - skríkol do aparátu spredu, ako do vysielačky a ešte zopár nešetrných nadávok k tomu ako bonus. 

  - Pán French, pán French, upokojte sa. Ja nie som Adamova... priateľka, teda priateľka som, ale ja som skôr priateľka Adama Golda...dočerta...- došlo Lacey cestou v prúde reči, ako absurdne jej výhovorka iste vyznela. 

  - Pána profesora? Nášho triedneho? Joj, to bol iný chlap. Ten by takéto vylomeniny nikdá neporobil! To bol kus poriadneho chlapa. A zabezpečeného a ...ten sa vedel obracať...a tá moja...hentakému ledaču dala prednosť. - dovolil si komentovať počuté.

  V malej miestnosti v paneláku sa jeho hlas predieral do uší mužovi, ktorý práve zhasínal.

   Aj na wc, aj asi celkovo.

   - No, už ide, dám vám ho. - podával mu mobil s pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Po prvé si mokré ruky utieral o zadok a po druhé, má už u neho na rováši...

   - Na linke ledačo, prosím. - ozval sa ironicky.

   - Adam, tu Lacey. Viem, kde sú... kde je Belle. -

   - To je fajn, Lacey, pozdravuj ich. - vypol aparát, buchnutím ho odložil na stôl pred vyjaveného svokra a zbieral zo stola svoje veci, chystajúc sa na odchod. 

  Túto zdvorilostnú návštevu mal odmietnuť už v zárodku. Moe French však vie byť neoblomný, ak si niečo zaumieni. A ani tú sľúbenú kávu, pri ktorej to mali chlapsky spolu prebrať, mu nakoniec neuvaril.

   - Tak pŕŕŕ, mladý pán! - postavil sa mu do cesty starý muž vypnúc sa, ako to len šlo. - Teraz mi tu nebudeš strečkovať a hrať sa na urazeného! Teraz nie! Tá ženská vie, kde je moja Bellinka a ty pekne to od nej vyzistíš. Ja si už po ňu pôjdem. Či s tebou, alebo bez teba, kamarát! - natrčil pred nos zaťka tučný prst.

  - Bezo mňa! - napchal veci do vreciek bundy.

   Potom si to rozmyslel, chodbička k východu bola aj tak zatarasená pomerne rozložitým telom. Dosadol na stoličku a natiahol si pohodlne nohy. Ruky radšej skrížil na prsiach, akože ho nič z diania nezaujíma.

   - Tvoja dcéra si vybrala. - precedil cez zuby. - Ja...ja nemám už nervy. Nemám sily, ani... pochop! Dokedy ten človek bude stáť medzi nami? Dokedy mám tolerovať, že raz za čas si Belle jednoducho bez slova, bez vysvetlenia zmizne na nejaký čas...trávi ho s tamtým chlapom a potom sa z ničoho nič vráti. Akoby nič... Minule sa vrátila tehotná. Teraz ako? Príde už rovno s deckom? - zatiahol ironicky.

  - O jakom chlapovi mi to tu melieš?! -

  - Ty si stále nepochopil, drahý svokrík? S tým jej profesoríkom! S tým! Zmizla pred mesiacmi, vraj jej len ukazoval miesta, kde trávil čas. Na nejakej tej odvykačke, či čo... A teraz čo? Čo jej asi tak ukazuje teraz? A čo ona jemu?! -

  Odpoveďou na všetky vyfŕknuté otázky bola rana.

  - O mojej Bellinke sa nikto takto nebude vyjadrovať, to si pamataj! Nikto! Ani tebe nedovolím. - dopovedal už pokojnejšie a dosadol z druhej strany. - ...tak s pánom profesorom je mi... - zopakoval počuté nahlas, netušiac, akú búrku to práve spúšťa v tom druhom.

  Do toho zazvonil mobil.  Starec pozrel na muža, ktorý sa naň zamračil a bradou naznačil, nech to dvihne.

  Váhal, ale druhú ranu už dostať nechcel. So stŕpnutou sánkou vyštekol do aparátu.

  - Tak čo je?! -

  - Adam, nedá sa ti dovolať. Skúšala to vraj aj Belle, ani ona nemá svoj mobil, či čo, vieš, našli ju v lese a odviezli do nemocnice...-

  - Viem... no a? Kto mu dal právo vydávať sa za jej manžela? Prečo mi nevolali rovno  z tej všivavej nemocnice? Ani z tej druhej?! Ja som jej manžel! Ja budem otcom jej dieťaťa! ...Možno... - zamračil sa, predstaviac si, ako málo stačí na nejakú tú oplodňovaciu misiu.

  - ...veď vravím, ty ma vôbec nepočúvaš! ...nedá sa ti dovolať! Belle bola v bezvedomí, keď ju prevážali do sanatória Hypperion. Volal mi Adam. Chcel, aby som sa s tebou spojila. Mal by si tam ísť. Belle...ťa čaká. -

  - Ale ba, pánovi profesorovi sa už prejedla?! Akosi rýchlo!  Lacey, ty si fakt taká naivná? Myslel som si, že to spolu ťaháte, že to s tebou myslí vážne, ako ja s Belle, ale ja už som vytriezvel! Ty sa tiež zobuď! Tebe neprekáža, že tí dvaja... že... Lacey, ja takto neviem žiť! - posťažoval si, ale odstúpil radšej od stola. Päsť pána Frencha bola stále citeľná.

  - Adam, ja... teraz tu nejde o mňa. Ty si si ale Belle vzal za ženu a čakáte spolu bábätko. Ona za nič, pravdepodobne, nemôže. Omdlela a zobudila sa v nemocnici. Nevie sa ti dovolať... Ona ti všetko iste vysvetlí.  Adam, skús si predstaviť, ako jej asi tak je. Je bezbranná a bezmocná a iste má strach. O dieťa, o teba...-

  - Odkedy si sa dala na právo, Lacey?! Aká neoblomná obhajkyňa je zrazu z teba. Mala by si prestať čítať právnickú literatúru, drahá. - odpapuľovával, ale uvedomoval si, že má dievča asi pravdu. 

  Ako asi tak je Belle? Celé dni bez neho a on?! Čo urobil on, aby ju našiel?! Kričí tu po ľuďoch, ktorým na nej asi záleží. Hanbi sa, Adam Gold.

  - Kde je to sprepadené sanatórium, Lacey?! - spýtal sa už pokornejšie.

domiceli

 

discaimer: photo by Vicky Horvath