Rumbelle - PREBÚDZANIE MÁP... 2. kapitola JAZERO

RUMBELLE

Prebúdzanie máp

nadviazanie na ff ZRKADLENIE

2. kapitola

Jazero...

        S jedom rozcabril lietačky na klinike, prinesúc so sebou nielen ostrý, ľadový vietor, ale aj nánosy zatiaľ sypkého snehu, čo sa razom začali topiť a vytvárať na inak sterilnej podlahe mapy špinavých mlák. Nestihol ani kľúče od auta skryť do vrecka, tak ich využil a zlostne nimi búchal na dosku recepcie, aby si aspoň trochu uľavil.

  V svetri zabalená plnoštíhla sestrička mu venovala krátky, mdlý, práve zahájenou službou už znechutený pohľad a priložila si radšej hluché telefónne slúchadlo k uchu a do druhej ruky lapla pero, aby sa tvárila, že pracuje a nemusela sa venovať tomuto vskutku nevrelému hosťovi.

  Zabodol do nej od smršte zaslzené oči a vyceril zaťaté zuby, namiesto pozdravu.

 Nemala odvahu otočiť sa mu chrbtom, ale ani sa spýtať, čo by rád.

 Z dilemy, osloviť či neosloviť najmocnejšieho muža v meste ju oslobodil Dr. Whale, s rukami prekríženými na hrudi, neprirodzeným hmkaním upozorňujúc na svoju prítomnosť.

  - Pán Gold sa zrejme prišiel informovať na svoje, povedal by som, fatálne zlyhanie. – uškrnul sa a nahol k sestre, aby mu podala patričné papiere. – Toto ráčte vyplniť, pri vchode je automat na návleky, potom vás čakám vo svojej ordinácii. – vymrštil pred Golda formuláre s predtlačou, čo sa rozleteli po lesklej doske a zastrčiac ruky do vreciek bielych nohavíc, chcel sa zvrtnúť a zmiznúť v spleti chodieb.

 Nezaváhal ani okamih, zdrapil drzého lekára zozadu za plášť a stiahol si ho k tvári, priložiac mu druhú ruku pod krky. Stačil jeden neopatrný Whaleho pohyb a zlomí si v Goldovom náručí väz.

  - Seriem ti na návleky aj tvoje lajstrá, panáčik. Frajera si strúhaj pred tými úbožiakmi z mestečka! Okamžite ma zaveď k nej! – zasyčal mu do ucha, odsotil ho od seba a oprášil si ruky, neustále cinkajúc kľúčikmi, čo doktorovi na krku zanechali škaredé odreniny.

  - Dám vás vyviesť! – zaštekal ten, šúchajúc si krk, ale v tom momente sa z priľahlého okolia vyparili všetci sanitári, SBSkári, dokonca aj sestričky odcupitali a stratili sa v priľahlých izbách.

  Jediná svetlovlasá žena, s grimasou sa vyhýbajúc prchajúcemu personálu, idúc v protismere, nemala problém zamiešať sa do incidentu.

  - Deje sa niečo, pán doktor? – premerala si červeného muža s patričným pohŕdaním, ale rovnaký pohľad sa ušiel aj Goldovi. – Ak dovolíte, pán Gold, práve som hovorila, respektíve, chcela hovoriť s vašou...- zaváhala, ale našla dosť odvahy. – ...chcem povedať, že vzhľadom na udalosti a dosť nejasné okolnosti týkajúce sa spolužitia vás a slečny French, budem potrebovať asi skôr vašu podrobnú výpoveď, lebo od nej som sa...nič nedozvedela. Len to, že jej stav je...viac ako povážlivo žalostný a to sa snažím byť jemná v konštatovaniach. – zastrčila si ruky do zadných vreciek nohavíc.

  Ten pohyb, dnes videný už po druhýkrát mu pripomenul pštrosiu politiku strkania hláv do piesku. Každý sa tu tvári, akoby s ním nechcel mať radšej nič dočinenia. Aj keď pocity boli obojstranné, teraz nešlo o neho. Šlo o ňu!

  - Slečna Swan, budete taká láskavá a prestanete ma otravovať svojimi stupídnymi požiadavkami?! Keď s vami nechce hovoriť moja Belle, tak ju budeme rešpektovať! Je vám to jasné?! – zaškľabil sa na šerifku a pátral po niekom kompetentnejšom, kto by ho okamžite odviedol do izby, kde pred nejakou chvíľou hospitalizovali Belle.

  - Asi vás sklamem, ale bolo na vás podané trestné oznámenie týkajúce sa týrania a zamedzovania osobnej slobody s dôsledkami na psychickom zdraví...- začala mentorsky proklamovať Emma, hrdo sa dívajúc do Goldovej pomaly už nepríčetnej tváre.

  Musel sa veľmi ovládnuť, aby po nej neskočil. Zadíval sa radšej na biele obrie hodiny nad recepciou a čakajúc, kým sekundovka prejde aspoň štvrtinu dráhy, otočil sa až potom na šerifku, už miernejšie.

  - Chcete mi tým naznačiť, že ma k nej azda nepustíte?! – zdvihol ironicky kútik úst.

  - Pán Gold... - ozvalo sa zobďaleč spoza spokojného doktora Whale, ktorému stačilo zadosťučinenie, že právo, reprezentované Emmou, je na jeho strane a niekto tu vie ešte dať Goldovi na frak.

  Chodbou sa však blížil starý dobráčisko Archie a mával na Golda.

  - Uisťujem vás, že Belle je v najlepšom poriadku. Priviezli ju, vďaka deťom, čo ju našli uprostred jazera v bezvedomí, včas. Ale viete, ľad na ňom ešte nemusel byť dostatočne odolný a mohlo dôjsť k oveľa väčšiemu nešťastiu... Sľúbili ste mi predsa, že dáte pozor, inak by som nebol súhlasil s jej domácim liečením...a ako vidím...- pokúsil sa mu vyčítať ryšavý doktor, ale prerušil ho, zúfalo si dávajúc do súvislosti obrazy, ktoré sa práve dozvedel.

  - Chcem ju vidieť! Hneď! – nahol sa k Archiemu, až musel cuknúť.

  - Spí... – odpovedal mu, ale ukázal smerom k jej izbe.

  Rázne vykročil, sprevádzaný zvyšnou suitou.

domiceli