RUMBELLE - Smrteľníci 2. kapitola OBAVY

Rumbelle - Smrteľníci

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 2

Obavy...

     Opatrne schádzala s dievčatkami prilepenými o ňu po prudko sa zvažucúcich schodoch dolu do kuchyne. Domáci si v nej iste niečo nôtil, ale nepodobalo sa to na nič z produkcií rádia, čo by mohla identifikovať a podľa melódie, prípadne textu zistiť, akú má práve náladu.

  Až keď otvorila dvere zistila, že nespieva, ale s ústami plnými zatváracích špendlíkov sa snaží zachytiť trak na dievčenskej sukni, z ktorej sa odtrhol gombík a dôsledne malej majiteľke vysvetľuje postup práce spolu s upokojujúcou uspávankou, že ju v žiadnom prípade nepichne, nech nemá strach, napriek tomu, že sukňu už má oblečenú.

  Dievčatko poslušne stálo, až kým si nevšimlo Peu vykukujúcu spoza matky a...zase Peu vykukujúcu z druhej strany matky.

  Riskujúc dobodanie onými špendlíkmi odtiahlo ujovu ruku a potriaslo ňou.

  - Aj ja chcem druhú Leušku! Peu má a teraz sa so mnou nebude kamarátiť! – vzniesla požiadavku, obvinenie aj vzdor v jednom a otočila sa všetkým chrbtom s doplaču vykrútenými perami.

  Bella sa usmiala na špendlíkovoústeho automechanika a opatrne mu vyťahovala potreby na šitie z úst. Pri poslednom sa dvere znova otvorili a dnu vletel Rumpel.

  Jeho výčitku, čo robí ruka Belly v jeho ústach si prečítali v titulkoch pohľadu.

  - To nie je tak, ako to vyzerá...Ja viem, že by sa mala najskôr vyzliecť a potom...- jachtal opravár, ale Rumplova tvár nadobúdala vysvetlivkami ešte hrôzostrašnejší výraz, tak radšej zmĺkol.

  Bella mu nevenovala pozornosť, otočila sa k dievčatám.

  - Leuška mi teraz dá svoju sukničku, ja nájdem stratený gombík a vrátime ho tam, kam patrí. – usmiala sa na dievča neveriacky si obzerajúce identické dvojčatá a hľadajúce aspoň nejaké rozdiely, ktoré by ich prezradili, že ide iba o prevlek.

  Okrem rozdielnych šiat, však nenašla nič a Peu a Peu sa na tom dobre bavili, žmurkajúc jedna na druhú.

  - Presne si to vystihla! – zamiešal sa do situácie Rumpel. – „Vrátime sa tam, kam patríme!“ Najskôr k nám do Storybrooku a len čo to bude trochu možné, späť do Začarovaného lesa. – povedal vážne a s hrmotom si sadol ku kuchynskému stolu, očakávajúc patričnú riadnu obsluhu, alebo aspoň malé raňajky.

  Dočkal sa svojich dcér. Na každom kolene po jednej.

  Bella sa tvárila, že prepočula a po zásuvkách v kuchyni pokojne hľadala potreby na šitie a náhradné gombíky.

  Domáci ju oblúkom obišiel, predstaviac si, ako "živelne" reagovala včera večer a nemal chuť na „hubovú polievku“ k raňajkám. Nenápadne vytiahol balený chlieb, nejaké neidentifikovateľné skrkvané papiere s ešte tajomnejším obsahom z chladničky a cvakol rýchlovarnou kanvicou ani si neskontrolujúc, či je v nej voda. Vždy bola. Skrátka nemal odhad na jeden čaj...

  - Apropó, nemusíte sa vracať do lesa, keď...chcete to...pokojne...to...môžete...aj tu...v izbe...mne to nevadí...- snažil sa šepotom a žmurkaním, kvôli prítomnosti dievčat, dopĺňať svoju veľkorysú ponuku manželom Goldovcom chýbajúcimi indíciami.

  - Ale mne to vadí ! – zbliakol na neho Rumpel. Viac nedodal. Obe dievčatká mu inštinktívne priložili dlane na ústa.

  To ho odzbrojilo. Alebo mu aspoň zobralo intenzitu vzdoru.

  Aj Bella buchla zásuvkou hlasnejšie, ako bolo potrebné. Lebo to bolo potrebné.

  S nožničkami v ruke vytasenými ako meč sa približovala k stolu.

  - Pozhovárame sa neskôr...Osamote... Teraz idem do mesta, prihlásiť maličké do miestnej materskej školy a vybaviť ostatné formality, ohľadom pobytu. Pán domáci nám láskavo dovolí zostať tu, kým neoslovím nejakú realitnú kanceláriu a nenájdem vhodnejšie ubytovanie. A chcem si tu nájsť aj prácu...–  s úsmevom vykladala svoje plány.

  Domáci poslušne prikyvoval po každom slove. Leuška si rovnako poslušne stiahla sukňu a podala jej ju s výčitkou k ujovi, nech si berie príklad.

  - Mamy vedia, ako sa opravujú gombíky...- ukázala si na stred čela a tichšie sa spýtala. – Toto bude moja mama ? -...a čakala odpoveď.

  Druhý muž sa nezmohol na nič, len zaťal pery.

  Je zmätená. Má strach...a zrejme mu ešte neodpustila, že odišiel bez jej vedomia. Na tri roky...A potom tie šoky, čo musela zažívať a jej schizofrénia...ktovie...musí si vlastne ešte počkať na vyjadrenie Lacey...a...

  ...musí vymyslieť plán. Plán, ako ju presvedčiť... ako...skrátka plán!

  Rumpelstiltskin neprehráva...

  Nikdy.

domiceli