RUMBELLE - Smrteľníci 9. kapitola POPLACH

Rumbelle - Smrteľníci

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 9

Poplach...

       Sedela kúsok od jeho pracovného stola, prstami si nervózne klopkala po odhalených kolenách. Nenapadlo ju nič lepšie, ako sa začať hojdať na stoličke. Najskôr pomaly, potom rýchlejšie... To ju aspoň trochu upokojovalo.

   Sestrička šla pohľadať primára kdesi po oddelení.

   Aj mala nutkanie prelabzovať mu medzitým papiere na stole, zaujali ju však skôr zvláštne ohnuté nožničky na malom príručnom stolíku. Vzala si ich, vyzula topánku, nohu zaprela o roh stola a dala sa do pedikúry, pomáhajúc si pootvorenými perami, aj polovyplazeným jazykom.

  Keď vošiel, venovala mu iba letmý pohľad s kývnutím hlavy namiesto pozdravu a pokojne dokončievala svoje dielo.

  Primár obišiel stôl, ktorý sa mu zmenil na nechtové štúdio a zaklipkal nechápavo očami nad ženou, ktorej bolo v tejto polohe vidno až do budúcnosti, hoci navonok vyzerala rovnako, ako včera...tá krehká distingvovaná hnedovláska so smutným pohľadom.

  - Prepáčte,... pani Bella French, práve idem od nášho pacienta...- opatrne sa usadil a snažil sa nedrgnúť do stola, lebo žena sa práve mračila na svoj pritvrdý necht na palci, ktorý neposlúchal ani chirurgické náradie v jej nežných rúčkach.

  - Som...Lacey...aby....bolo...jasné...sviňa, ale drží! – hnevala sa.

  Doktor si neveriacky zložil okuliare a pretrel si ich o plášť. Znovu nasadil. Neveril vlastným očiam, ale žena stále zaujatá svojimi prstami na nohách rozprávala ďalej, akoby sama pre seba.

  - ...našla....som ...si...ráno na stole v kuchyni....odkaz...čo som si napísala...včera, vraj...mám...bodaj skapali, tupane sprosté!...Navštíviť pána Golda tu v nemocnici...lebo ma potrebuje. – necht konečne odletel sledovaný jej pohľadom.

   Praskla nožničky do kopy ostatného náradia, oprášila si ruky, zložila nohu a vstala, nenamáhajúc sa však zhrnúť si sukňu, do prijateľnej dĺžky.

  - Takže ideme! – ukázala na dvere.

  Doktor zalapal po dychu.

  Pochopila. Musí byť ráznejšia, jasnejšia, presnejšia...skrátka neokolkovať a povedať rovno, čo potrebuje.

  - Takto... Ja nie som citlivka Bella! Ja tu smokliť nad rozliatym mliekom či Goldom nebudem. Vy mi pekne zbalíte všetky jeho hadičky, leukoplasty a infúzky, naložíte ho do poriadnej  helikoptéry a odveziete pred Storybrook, kde si ho vyzdvihne sanitka tamojšej nemocnice...Chcem ho mať pekne doma! – založila ruky vbok a zo zadných zubov vyšmátrala prilepenú žuvačku a vrátila jej prácu.

  - Prepáčte...slečna, prípadne pani...a vy ste akože kto?! ...Keď, so všetkou úctou, to tu takto organizujete? – schytil si dlane jednu do druhej a položil na stôl do kopy papierov, pokojne sa oprúc o opierku kresla.

  Prekrútila očami, aj celou hlavou.

  - Prd vás je do toho, kto som ja... Vás by malo zaujímať, kto je ON ! A ON je najmocnejší muž v Storybrooku, na to môžete zobrať jed! Viete vy akú vilu tam má... a aké nepredstaviteľné bohatstvo? A moc?! ...Kto všetko je mu zaviazaný?!...Neviete! Ja hej! A chcem sa tam rýchlo, rýchlo vrátiť a užívať si pohodlie, nie trčať v tomto vašom zapadákove! – capla ruky s roztiahnutými prstami na stôl a vypla prsia. Žuvačka v ústach sa rozkmitala rýchlejšie.

  Doktor pomaly vstával.

  -  To ale nebude také jednoduché, slečna,... pani...alebo čo to vlastne ste... Lacey...Jeho manželka, ak sa nemýlim, je ňou pani Bella French, nám zatiaľ nedala zvolenie, ani nepodpísala reverz, že môže opustiť túto nemocnicu...a ako najbližšia príbuzná, jedine ona má právo rozhodovať v týchto veciach...- postavil sa aj doktor, tiež zaprel ruky a nebojácne pozrel kráske do ohňom sršiacich očí.

  - Ja som jeho najbližšia príbuzná! – zakričala.

  - Tak možno ste mu „blízka“ a možno viac, ako chudera právoplatná manželka pani Bella, ale ona má na neho papiere...A papiere sú grunt! - zaškeril sa sarkasticky primár s hrôzou si uvedomiac, že práve zrejme rieši Goldov milostný trojuholník...a jeho nejasný pokus o samovraždu, prípadne len fingovanú samovraždu,  začínal nadobúdať jasnejšie kontúry.... 

  S takýmto rojom ôs to asi nemá ľahké...Len ešte nevedel, koho sa chcel svojím "zhoršením stavu" zbaviť...Krotkej Belly? Fúrie Lacey? Oboch?...To asi najskôr...

  Lacey zúrivo capla do stola a narovnala sa. Ťahala za kratší koniec, to jej bolo jasné...

  - Prepáčte mi moju impertinentnosť, ale vy, s pani Bellou ste sestry? Viete, neskutočne sa na seba podobáte...- skúsil milšie.

  - Ale kdeže, Bella je moja prastará mater! – kývla rukou.

  - Robíte si zo mňa posmech?! – spýtal sa doktor prísne.

  Nerobila si, ale to, čo sa jej spýtal predtým, jej vnuklo myšlienku. Doslova diabolský plán...

  - Hneď sa vrátim. Teda figu, vráti sa Bella! ...To zariadim! A popodpisuje vám všetky tie debilné papiere, aby ste vedeli...Ráčte ich pripraviť! O hodinu som tu...Je tu...Bella....Príde.– zamávala doktorovi a vykrúcajúc kabelkou aj zadkom  opustila ordináciu.

domiceli