RUMBELLE - Smrteľníci 6. kapitola DVOJITÁ HRA

Rumbelle - Smrteľníci

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 6

Dvojitá hra...

     Prebúdzanie domu zahájil obozretne - v leže na gauči. Podľa,  tentokrát, ako predpokladal už  Bellinej, prvej vety sa rozhodne, akú stratégiu nakoniec zvolí. Ješitné veľké decko alebo vážnu krízu stredného veku, prípadne kombináciu oboch preprsknutú nastupujúcou stareckou bezmocnosťou, hoci posledná  mu zdvíhala mandle...ani pomyslieť!

  Vplávala do obývačky, odhrnula mu závesy, dokorán otvorila okno a stiahla z neho deku.

  Zaprotestoval brumendom, ale pohotovo sa ho snažila udobriť si a opatrne nadvihnúť. To sa mu pozdávalo.

  - Poďme, poďme. Pomôžem ti v sprche, kým sa tam nahrnú malé a posteliem ti hore v normálnej posteli. Musíš veľa oddychovať. – hladkala ho starostlivými slovami.

  Čo jej bude kaziť radosť, že dnes už má za sebou sprchy dve, ak prirátame aj slovnú od Lacey, tak tri a zvládol by to aj sám, pokojne sa ovesil o jej pružné telo a nechal sa vliecť do kúpeľne, tešiac sa na ten zážitok, ako malé decko.

  V tomto momente pochopil závideniahodný údel chronických hypochondrov. Byť obyčajným smrteľníkom, tak toto bude jeho celoživotná pracovná náplň.

  „Nie, nikdy nebude obyčajným smrteľníkom!  Obsluhovať sa môže dať aj ako slovutný Temný pán! A basta...“

  - Podarilo sa mi dešifrovať niektoré lekárske záznamy, ktoré nepodľahli umeleckému nájazdu našich maličkých a myslím si, rovnako, ako tvoj lekár, že... – zaváhala a hľadala najvhodnejšie slová.

  Na pár sekúnd sa potešil možnosti, že bude chcieť, hoci len zo solidarity s ním, aj sama odísť, lebo tunajšie prostredie na neho vplýva deprimujúco psychicky aj fyzicky, ale potom ho napadlo, že mu len chce povedať, aký opotrebovaný je...fakt bol zvedavý na výber slov a so zaujatím sa k nej otočil, neuvedomiac si, že sa automaticky narovnal a vystrel.

  Všimla si to, a paradoxne rozhodla sa použiť ešte jemnejšie slová, než mala v úmysle, lebo to pokladala za vypätie posledných síl, tesne pred nastupujúcou agóniou, aby si len nepomyslel, že už je, aj podľa nej,  vhodný akurát do starého železa.

  - ...posledné udalosti boli stresujúce a je to vlastne spustený len typický obranný mechanizmus  tvojho organizmu. Niečo, ako výstražný alarm tela... Chápeš, taký ten zdvihnutý varovný prst...Nemusíš sa ničoho báť, pár dní si oddýchneš a budeš ako za starých...- to slovo nemala použiť, zamrzelo ju. – Budeš ako prv! – radšej rýchlo skončila vizitu.

  Tak, nebolo to najhoršie, ale nevyhovovalo mu to. Potrebuje veľmi, veľmi zlé výsledky nejakých odberov...To sa dá zariadiť.

  - O akom „zdvihnutom“ si to vravela, láska? – pritúlil sa tesnejšie k nej, pootierajúc sa lícom o jej plece ako kocúr.

  - Rumpel ! ...- stala si pred neho a snažila sa ovládnuť... – Vlastne, aj o tom som sa chcela s tebou vážne pozhovárať. – dotkla sa jeho brady, aby si ho natočila k sebe, lebo uhýbal pohľadom a hľadal ním čosi v oblasti jej sukne...

  - Ja môžem aj hneď...- žmurkol na ňu.

  - Tak a dosť! A teraz budeš počúvať...Včera som bola u lekára aj ja, aby si vedel...- začala rázne.

  Tak toto vyzeralo buď na malér, prípadne ešte niečo horšie. Dva maléry...ak sa dostala na kus reči aj k jeho obvoďákovi...začali mu na čítačke prebiehať hrôzostrašné správy z celého sveta týkajúce sa prasknutia jeho plánu. Doktorovi ešte „nepreplatil“ inštrukcie ohľadom katastrofálnych výsledkov odberov jeho kadejakých telesných tekutín...

  Našťastie planý poplach.

  - Viem, že sme sa o tom mali pozhovárať najskôr medzi štyrmi očami, ale...- zneistela a jemu stále nebolo jasné, o čom začala.

  Radšej sa však dopredu nepýtal...

  - ...takto. Žijeme v modernej civilizovanej dobe a tendencie našich starých materí a náboženské doktríny ohľadom tejto problematiky sú už dávno pasé, tak som sa aj ja preto takto rozhodla...skrátka dala som si predpísať antikoncepciu. – pozrela na neho so zaťatými perami a čakala reakciu.

  Bol na rozpakoch. Akože teraz očakáva, že sa urazí a bude si radikálne obhajovať svoje práva na nevyhnutné plodenie ďalších generácií Rumpelstiltskinovcov, prípadne sa hrdo vzbúri ešte viac, pripravený mať všetko len vo vlastných rukách a vo svojej kompetencii...zamotával sa a Bella pôsobila čoraz neistejšie.

  - Je to rozumné riešenie....- začala vopred s obhajobou. – Po meči nevyhynieš, máš Bae, po praslici si si to tiež už dvojnásobne zazichroval a ja by som chcela chvíľu pracovať. – opäť zaťala pery.

  Až teraz mu to prišlo smiešne. Rodinný život obnáša toľko maličkostí, ktoré treba akútne riešiť...

  - Akože teraz chceš moje požehnanie? – skúsil zažartovať.

  - Nie, teraz chcem, aby si to patrične vysvetlil aj Lacey! ...Aby nezabúdala, keď tu bude ona, vždy, v presnom čase, vziať tabletku. – pousmiala sa a nervózne sa hrala s prstami, zamotávajúc ich do seba.

  - No, ak jej poviem, že je to nejaké afrodiziakum na "lesnú cestičku", s tým nebude problém...- zamyslel sa a asociácie sa len tak hrnuli.

  Nielen asociácie, objala ho šťastná, že ju pochopil okolo krku a vtisla mu na líce bozk.

  - Ale aj tak si musíš dávať pozor...vieš, tvoj zdravotný stav...- nezabudla ho trochu poštekliť.

  - Podpichuješ, podpichuješ?...len aby som ti to nevrátil! – spravil väčší krok smerom k nej, a hoci veľmi nerád, zúfalo sa ohol, zahrajúc seknutie v krížoch.

  Taká obeť...taká obeť...a také „pekné“ plodné sprchovanie to mohlo byť...vlastne pekné „neplodné...“

domiceli