Mr.Gold´s Au Pair IV. ... 45. kapitola POKUSY A OMYLY

Mr. Gold´s Au pair IV.

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 155

Pokusy a omyly...

     Ťahal zo záhybov zadných sedačiek akési dlhé svetlé vlasy. Obzrel sa na ženu sediacu oproti šoférovi pod prístreškom pred garážou, držiacu ho za obe dlane, ale to bola brunetka. Tieto vyzerali skôr na biele, prípadne žltkasté, skrátka blond a raz tak dlhé. Pousmial sa.

  - Ten chlapík, hoci na to absolútne nevypadá,  je zrejme dosť na baby...- nahol sa ku kolegovi, ktorý si  s nevôľou obzeral na niekoľkých miestach prebité vnútorné obloženie auta a pokýval mu pred nosom trsom domnelých vlasov.

  Vychrtlý chlap sa oboma rukami chytil v momente začervenalej tváre a niekoľkokrát prudko prskol.

  - Vypadni s tým, ty somár, čo nevieš, že som alergický na zvieracie epitely aj srsť?! – nadával mu z bezpečnej vzdialenosti. – To by sa musel  páriť s kobylou! Čo nerozoznáš konskú hrivu od babskej?! Čo si mal v škole z bioly?! ...mal by si radšej prestať piť. – klopkal si starší muž na čelo.

  - Trepal niečo o jednorožcovi v aute...- zamyslel sa nahlas jeho kamoš.

  - Ty na niečom fičíš?! Chlast ti bol málo...?! - zhrozil sa automechanik a ešte zopárkrát bláznivo prskol. – Skôr by ma zaujímalo, aké "zviera" mu takto mohlo vykriviť stierače...- poškrabkal sa na brade.

  - Kanec...- dostal nezaujatú odpoveď od kolegu.

  Gold sa obzrel a zamračil sa.

  Vstal a pristúpil k mužom.

  - Volali ste ma?!...- flochol nenávistne na chlapa zbavujúceho sa konských chlpov prilepených o od oleja zamazanú dlaň. - Mám taký pocit, že sa budeme musieť zdržať aj niekoľko dní, pretože závady na mojom aute sú väčšie, než som naivne predpokladal a ja chcem svojho miláčika mať zas tip-top. Pochopte ma, je to dedičstvo po otcovi, v hrobe by sa musel obracať, keby ho takto videl...- pohladkal auto po kapote a odfúkol imaginárnu špinku zo strechy.

  - Skôr by som povedal, že ctený pán otec, už teraz robí v hrobe ventilátor...keď ho z nebíčka takto zhliadol. To auto je zrelé na šrotovisko, pán...- zabrzdil sa v reči druhý nešťastný automechanik vidiac, že oprave, do ktorej sa mu očividne nechcelo, sa zrejme nevyhne, lebo Gold už vyťahoval peňaženku.

  - Rumpelstiltskin, moje meno. – usmial sa s typickou poklonou a strčil chlapíkovi do vrchného vrecka kombinézy niekoľko bankoviek. – To je zatiaľ len záloha. Na súčiastky....a za radu, kde sa tu dá ubytovať...privátne, prosím. Viete, neznášame s manželkou hotely a podobné zariadenia. Máme radi súkromie...a tu u vás sa nám tak zapáčilo... – obzrel sa po dvore plnom vrakov, od oleja zamastených kamienkov a plastových nádob pohádzaných pri múroch a oplotení. –

  Muž sa poškrabkal pod šiltovkou.

  - Skúste sa opýtať kolegu. Žije len sám s dcérkou, peňazí nazvyš nemá... – ťahal Golda ku kolegovi, ktorý zabudol zatvoriť ústa, keď začul meno svojho budúceho nájomníka.

  Gold to vzal ako súhlas, kývol na Bellu a podišli k autu vybrať z kufra všetky svoje veci.

  - Rumpelstiltskin?! Neblázni! Veď to ti je rozprávková postavička, čo menila slamu na zlato, taký škaredý trpaslík!...- vyjachtal muž a dostal od kolegu po šilte.

  - Nepi! Nefajči! Žiadna tráva ! A zakazujem ti aj čítať rozprávky! Tebe z tých princezien, jednorožcov a trpaslíkov už kvapká na karbit, kamarát...- dal si ruky vbok dohadzovač. – Buď rád, že si zarobíš nejaké bubáky! Ten chlapík vyzerá na zlatú baňu. -  dohováral vystresovanému kolegovi.

  Muž pristúpil k dvojici. Bella mu do náručia strčila batoh aj ostatné veci z kufra.

  - Princeznou už síce istý čas nie som, ale poslúžiť by ste mi mohli...ani netušíte, ako mi niekedy všetko to služobníctvo zo zámku chýba....- žmurkla na neho.- Neskutočne sa teším, ako sa zoznámim s vašou dcérkou...a jej urozprávanou malou kamarátkou. Čo keby ste ju hneď dnes pozvali. Môžem uvariť krupicovú kašu, prípadne niečo z kráľovského menu mojich prapredkov...viete, aká fantastická bývala kaša z ružových lupeňov sladená len javorovým sirupom a hrozienkami?!...Všetci veľmoži v hodovnej sieni si prsty oblizovali! ...Bývala sladšia ako piesne potulných trubadúrov a igricov... - rozrozprávala sa Bella a rozkladala pri tom rukami a v očiach jej sedeli iskierky, čo sa odrážali vo vypúlených zreničkách batohmi zahádzaného budúceho „pána domáceho“. 

  Zúfalo sa obzrel dozadu na spolupracovníka.

  Narazil na nevrelý pohľad Golda, stojaceho za ním, ktorý žiarlil, že sa s ním Bella takto bezprostredne baví...

  „Účel svätí prostriedky...“ spomenul si ale na slová Lacey...a jej hladké okrúhle pozadie.

  Zvláštne sa pousmial a prižmúril oči, aby mu spomienka prirýchlo nevybledla.

    Automechanik radšej odvrátil zrak, čo ten úsmev nepochopil a zobral osobne...baby, zvieratá, chlapi...schovatí-neschovatí...idééém?!...Orientácia tohto neveľkého chlapíka sa mu prestávala páčiť...Bude sa musieť mať na pozore.

domiceli