Rumbelle
- Nesmrteľní
voľné pokračovanie fanfikov...
Obchodné tajomstvá
kapitola 10
Detaily...
Ponáhľal sa. Chcel to mať čím skôr
z krku. Za sebou...Každá sekunda na tomto mieste mu pripadala ako
nekonečno v pekle. Zraniteľný, obyčajný človek...Bŕŕ...len pár hodín
a dúfal, že už nikdy viac.
- Nemôžem uveriť vlastným očiam! – ozvalo sa
mu za chrbtom tesne pred vstupom do nemocnice, kam si šiel vyzdvihnúť poníka
Maleficent. – Ste to vy pán Gold?... V takejto forme? Bez jedinej jazvičky,
škrabanca, krívania, bez spomalených reakcií a nekoordinovanej chôdze...-
obchádzal okolo neho s poklonou lekár, práve nastupujúci do práce, s kufríkom v ruke, s očami neveriacky vyvalenými
za okuliarkami, ktoré si doslova zo šoku musel pridŕžať nad dokorán od údivu
otvorenými ústami.
- Skladáte tu skúšku z ľudských
deformácií a defektov, pán primár?! – nevrelo sa spýtal tiež prekvapený Gold. Nepríjemne.
Tak veľmi si prial nestretnúť nikoho
z predchádzajúceho života, ale jeho priania mu boli v reálnom svete
prd platné. Ich sprosté, primitívne, nekompromisné zákony akcie a reakcie
si nemohol prispôsobiť na svoj obraz....Ani zrušiť, ani posunúť, ani obísť...Len odžiť. Zniesť. ...
- To je zázrak! – skončil primár zbežnú
prehliadku.
- A čo iné ste si mysleli?! – flochol mu
Gold do tváre ironicky sa zasmejúc. – Len o tom radšej nikomu nevravte,
mám dojem, že by vám aj tak neverili. – potľapkal vyjaveného lekára po pleci. –
Dúfam, že šek ste dostali...- spýtal sa ešte.
- Samozrejme, samozrejme...- jachtal doktor,
strápnený, že mu Gold chce dať poslednou otázkou najavo, že zaplatené dostal
nad rámec a nech sa mu prace z cesty. Vec je považovaná za uzavretú. – Sme
vám v našej nemocnici nesmierne vďační a zaviazaní a čokoľvek by
ste potrebovali, som vám k službám. – líškal sa ďalej lekár.
Gold prižmúril oči. Z policajnej stanice
ho poslali sem, vraj „nemú“ ženu museli hospitalizovať, napriek tomu, že bola
zbavená akejkoľvek viny a podozrenia z účasti na trestnom čine. Psychicky vraj nezvládla nápor a skolabovala. Takže doktor môže znova
úradovať.
- Chcel by som navštíviť Maleficent. Vraj ju
tu u vás... Rád by som ju totiž pozval na svadbu. Osobne. Sme jej
s nastávajúcou vďační za...povedzme služby. – zmiernil tón Gold.
- Myslel som si, že vy a pani Bella už
manželia ste. – opäť zostal doktor šokovaný.
V tomto svete už asi funguje skleróza.
Zhrozil sa Gold.
- ...tak to som si myslel aj ja, ale ukázalo sa,
že civilný sobáš nestačí na uznanie manželského zväzku. Je potrebné...ako tomu
vravíte...Spečatiť sľuby pred Bohom?! – hľadal patričné slová.
- Vy asi nebudete veriaci, však pán Gold? –
spýtal sa s úsmevom rovno muž oproti a pokračoval. – Chápem, pani
Bella na tom trvá. Poznám to, tie ženy. Predstavujú si vyzdobený kostolík, plný
kvetov a stužiek, biele šaty s vlečkou a na chóre spievajú Ave
Mária... – začal spomínať na vlastný deň „D“.
- Ave Bella snáď, nie? – pozastavil sa ješitne dotknutý Gold.
- No, vy s vaším neobmedzeným vplyvom
a financiami ...si budete môcť dovoliť, aj Ave Bella... keď na tom budete
trvať...- závistlivo pritakal primár.
Kvádre kameňa
umne opracovávané stovkami dlátok v neviditeľných rukách posúvali sa pomaly po guľatinách
a odlepiac sa od zeme zasadali si na svoje miesta. Rástli z nich múry
s dlhými, lomeným oblúkom zakončenými otvormi na vitrážové okná. Zvonka sa
pridávali podpery v tvare kostry obrej mačky, ako oporné piliere celej
konštrukcie a chrliče všakovakých nechutných tvarov a grimás, na
ktorých si dal obzvlášť záležať a skoro každému vtlačil vlastnú nefalšovanú podobu, stáli pozorne pripravené na boku, čakajúc,
kedy na ne príde rad, aby zasadli na svoje miesta po obvode strechy nad
krížovou klenbou.
Spojný stál
a díval sa na budúce veľdielo.
Stala si vedľa
neho s hlavou vysoko vyvrátenou a nevydržala sa nepýtať.
- Rozhodli ste sa
rozšíriť svoje sídlo? -
Pyšne na ňu na
okamih pozrel.
- Ani nie. –
odpovedal naoko bez zaujatia. - Je to
vlastne len akýsi vonkajší obal. Škrupina. Naskytla sa mi totiž možnosť získať
najväčší gotický oltár na svete, drahá. – pozrel na ňu, ako zareaguje. Nezareagovala,
preto pokračoval. - ...syntézu architektúry, plastiky, maliarstva a
dekoratívneho umenia...- rozplýval sa.- ...premyslenú čistú dokonalosť,
poznačenú zmyslom pre celok a jeho harmonickú vyváženosť, ktorá monumentálnemu
dielu vtisla jednotiaci systém. ... Výnimočná príležitosť, skvelá cena...Má vyše
18 metrov a potrebuje trošku priestoru. Akýsi majster Pavol z Levoče
použil naň čisté lipové drevo. Zbožňujem lipu, drahá! Aj čaj...aj vôňu, aj ten oltár asi
budem...- sníval Rumpel a Bella len otvárala oči, ako môže čaj prirovnávať
k oltáru. On asi môže...
- Ak tomu dobre
rozumiem, staviate kaplnku. – usmiala sa. – To je milé. Viete, chýbala mi tu. –
sklopila oči.
Zmraštil nozdry.
Vzývať Boha vôbec nemal v úmysle. Veril iba v seba. Svojej moci. Svojím
schopnostiam...načo by mu bol nejaký Boh...?! ...ale bola taká dojatá jeho
počinom, že sa rozhodol spraviť dobrý skutok. Naklonil sa k nej
a zašepkal.
- Ak máš záujem,
môžeš tam občas zájsť sa pokochať...na mojom oltári...láskavo ti to povoľujem...
– snažil sa byť ústretový.
- Vážim si to.
Vždy večer, po šálke dobrého lipového čaju, tam budeme chodievať spoločne. Neuškodí
vám to...– položila mu ruku na rameno a zosunula ju po ňom.
Aj oči sa jej
usmievali.
Za to pohladenie
bol schopný obostavať kaplnkami celý obvod paláca aj zvyšok záhrady...a chodili
by tam spolu...
- Apropó, kaplnky
sa zvyknú stavať pri nejakých výnimočných rodinných udalostiach. Na ich
počesť...napríklad. Nechystáte náhodou svadbu?... – zakričala ešte chvíľu po
odchode, otočiac sa rozmarne, zakývajúc ukazovákom.
Zalapal po dychu.
domiceli
veľmi sa mi páči to zakonponovanie toho oltára :) a potom už dobre známa realitka :) tenntoraz prekvapivo smrtelnicka ;) primar bol pekne prekvapeny :D
OdpovedaťOdstrániť