Mr. Gold´s Au Pair IV. ... 46. kapitola PREDNÁŠKA

Mr. Gold´s Au pair IV.

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 156

Prednáška...

     Povýšil Bellu na vodcu celej operácie, lebo chlapík mu nebol dvakrát sympatický už od začiatku na to, aby s ním vôbec komunikoval. Znižovať sa k niektorým smrteľníkom mu robilo stále problémy. Asertivitu skrátka nemal v depozite svojich povahových vlastností. Potvora mizantropia sa tam pre zmenu rozťahovala cez dve police... Nebolo mu síce po chuti, ako familiárne sa k nemu správa jeho Bella, ale živo si vedel predstaviť ten šok, keď sa mu predstaví aj vo svojej druhej polohe. To bude zadosťučinenie, keď ho riadne slovne prefacká ako sopľavého chlapca. Len aby „poloha“ nebola aj polohou...S Lacey je, žiaľ, všetko možné...

  Už teraz jej chlapík zbožne visel na perách, hoci tliachala somariny, až ju ani sám nespoznával. Ale ako mimikry znudeného manželského páru, túlajúceho sa po krajine v starom veteránovi a hľadajúceho akékoľvek rozptýlenie,  to celkom ušlo. Len, aby  to  Kráske nezostalo...

  Bol už taký zmagorený z jej doslova divadelných etúd, že začal pochybovať, či sa každým zlomom neprebúdza do vždy inej a inej ženy, nielen do tých dvoch Bella/Lacey...

  Teraz mu došlo! „Neprebúdza...!“ Predstavil si spätne medzníky premien a...

  - Mám to, srdiečko ! – nešetrne odsunul automechanika, ledva sa vlečúceho pod nánosom ich batožiny a chytil spolu so svojím nečakaným výkrikom prekvapenú Bellu za ramená. – Už viem, kedy dochádza k tvojej premene! – vrazil jej šťastný bozk na pery.

  Chlap vykukol spod batoha a zbystril pozornosť. Gold sa mu nepozdával veta od vety.

  - Súvisí to so spánkom! Možno s nejakými mesačnými cyklami, ale v každom prípade, vždy, keď sa prebudíš, je z teba iná žena! – víťazoslávne zvolal.

  - To ako v Šípkovej Ruženke... – zamiešal sa neopatrne do rozhovoru nepozvaný hosť.

  - Figu tomu rozumiete, pokračujte v ceste a nezavadzajte! Byť v začarovanom lese, tak už je z vás potkan...- rozčúlil sa Gold, ale Bellin zhrozený pohľad, že jej jedným šmahom zrušil dlhodobé spracovávanie ich hostiteľa, ho trochu uzemnil, tak sa k nemu znova natočil a so zle zahraným úsmevom sa slušne spýtal.

  - Chceli ste k tomu niečo fundované dodať, pane? – naoko sa zaujímal, ale to oko  prebodávalo.

 Už nemal veľkú odvahu, ale nebol to zas nijaký introvert, tak spustil.

  - Viete, na  terapii so psychologičkou, som totiž bývalý alkoholik...- začal obšírne.

  - No, prosím, môj manžel takisto, budete si teda iste dobre rozumieť. – potopila Rumpla Bella a boli si jedna-jedna.

  Nemohol ani prekrútiť očami, ani ju akokoľvek inzultovať. Bola to predsa Bella. Nie Lacey. Tam by sa asi neovládol. Vďake tejto sladkej žene sa však už počlovečuje...snaží sa...hoci to trvá stovky rokov a zopár storočí to ešte bude.

  Muž medzitým už riadne rozvil svoju teóriu založenú na učení Sigmunda Freunda, v ktorom jednotlivé rozprávkové postavičky, hlavne tie ženské sú vlastne zaužívanými prototypmi sexuálneho správania sa bežných ľudí.

  To ho v celku zaujalo, tak ho aj zabudol stopnúť a odveliť na vedľajšiu koľaj.

  - ...takže bozk daný Šípkovej Ruženke, bola vlastne jej prvá sexuálna skúsenosť a potom je logické, že potom, „po tom“... z nej už bola iná žena!... Ako ste ráčili aj vy spomenúť.– uzavrel svoju teóriu.

  - Ha-ha-ha. Takže potom Snehulienka bude o promiskuite žien a chudera Karkulka obeťou pedofila, ak sa nemýlim. – rypol predsa len Gold.

  - Presne! Vy ste čítali štúdie Sigmunda Freunda o libide?! – prekvapene zvolal automechanik.

  - Nie, osobne som ich Sigimu diktoval! Mal som asi tri promile v sebe a ješitne sa mi páčilo, ako mi veril každé slovo. – kývol Gold pyšne rukou.

  Bella len otvárala oči. Niektoré úseky zo života partnera ju stále prekvapovali.

  - A o čom je potom Kráska a zviera, ak smiem vedieť? – skúsila sa zapojiť do rozhovoru, lebo toto ju naozaj zaujímalo. Bytostne.

  Pousmial sa, objal ju okolo ramena a odtiahnuc ju kúsok bokom, zašepkal.

  - Tak to ti predvediem názorne hneď, ako sa tu u pána automechanika osprchujeme a ukáže nám našu izbu... – ukončil bozkom na spánkovú kosť a pozrel na chlapa posúvajúceho náklad na jednu ruku v snahe vydolovať z vrecka kľúče od bytu, aby ho popohnal.

  Jeho byt bol v dome asi o dva ďalej, než dozaista, o tom boli obaja skalopevne presvedčení, doteraz žila ich maličká.

  Dom bol ešte prázdny a chýbala mu aj ženská ruka, ako si pozorným okom všimla Bella.

  - Ak máte nejakú zásteru, rukavice a čistiace prostriedky, ukážem vám, ako...sa upratuje. – usmiala sa.

  Chlapík sa zahanbene škrabkal za ušami, než z neho niečo vyšlo.

  - Viete...Možno tu niečo zostalo po sestre. Toto je totiž jej dom, a ja som tu len nájomníkom a...dostal som jej malú do pestúnskej starostlivosti, lebo s mojou minulosťou...viete, nedajú mi ju na adopciu...-

  - Vieme, vieme...- rýchlo zahováral Gold, aby sa zas nevytiahla tá jeho.

  Zaviedol ich do izby v podkroví, z ktorej akoby len pred chvíľou odbehla majiteľka.

  - Pokojne si poslúžte...Mne sú tie veci k ničomu...len mi bolo ľúto ich....viete...malé sa tu rady hrávajú...na princezné...a tak...- jachtal celý nesvoj.

  „Malé“...

  - Prídu sa hrať aj dnes? – skúsila automaticky rozrušená Bella.

  - Dnes nie, mám kopec roboty, prídem až večer. Domov... Po škôlke po ňu chodí aupairka jej kamarátky a strávi s nimi nejaký čas v parku, tam si ju cestou z roboty od nej vyzdvihnem. Je to taká tichá, čudná žena. Neviem akej je národnosti, vôbec neovláda náš jazyk...možno, že je aj nemá, ale milá, starostlivá...s deťmi to vie a za stráženie nikdy nič nechce...len miluje kockový cukor a mrkvu... – usmial sa, porúčal a vyštartoval späť do práce.

  - Aj tebe sa zdá, že tu niečo nehrá...? - zamyslel sa Gold nad hodnotením aupairky.

  - Asi nemá rádio...- odpovedala mu automaticky Bella zamilovaná práve do skrine plnej ženských šiat.  Vôbec neregistrovala, na čo naráža.

  Akí dôverčiví, milí, bezprostrední... sú tu ľudia...

  

domiceli