RUMBELLE - Smrteľníci 12. kapitola SNOVÁ...

Rumbelle - Smrteľníci

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 12

Snová...

       Napriek tomu, že sa chudák automechanik snažil, nepodarilo sa mu presvedčiť strážnika, aby pustil aspoň jednu zo žien. Teda strážnika by aj presvedčil, ale tomu sa nedarilo dovolať sa nadriadenému, ktorý o tomto čase trávieval čas na rybačke. A tým bolo definitívne rozhodnuté.

  Peu a Peu sem radšej ani nevodil, ledva pred nimi zatajili nehodu ich otca. Keď sa zvláda ako-tak postarať sa o svoju malú, tak o tri sa zvládne ako: tak, tak, tak. Nič iné mu nezostávalo.

  So šiltaňou v rukách nešťastný cúval vytláčaný rovnako nešťastným strážmajstrom, ktorý už Laceyných nadávok začínal mať plné zuby a hlavne uši. Ešteže tá druhá mlčala...Viac – menej. Teda viac...než menej.

  Vo dverách sa dvojica mužov zrazila s tretím. V civile tam stál primár nemocnice a klipkal nervózne očkami spoza okuliarov. Počkal, kým opravár odíde, potom sa nahol  k strážnikovi a niečo mu pošepkal.

  Ten súhlasne prikývol.

  Vošiel dnu a kráčal rovno k cele Lacey pripravený na tornádo nadávok, ktoré bude zapísané do Guinessovej knihy rekordov pod jej vlastným menom : hurikán LACEY.

  Tá sa však ani nepohla z lavice, kde si hovela s nohami ďaleko od seba a pľuvancami zväčšovala penovú mláčku  na dlážke medzi nimi, snažiac sa trafiť vždy stred.

  - Hm, hm...- pripomenula sa návšteva. – Prišiel som vám oznámiť, že váš...že pán Gold sa prebral z kómy. – zašepkal veľavýznamne.

  Namiesto nejakých citových poryvov: radosti, vreskotu, nadávok a spol. sa dočkal len suchého konštatovania medzi dvoma mokrými prídavkami do jazera medzi nohami.

  - No, konečne...to vám to trvalo! Predpokladám, že tam hnije ešte na posteli, ale poslal po mňa. – pozrela nakoniec hore na doktora.

  Ten sa poošíval, poobzeral, strčil ruku do vrecka a niečo z neho vytiahol.

  - Presnejšie povedané, poslal po pani Bellu...svoju manželku. – vysvetlil okúňavo.

  - Tak to ráčite byť na špatnej adrese! Tá tu dnes nie je! – natiahla krk, ale neuráčila sa postaviť.

  Doktor sa opäť poošíval, zhlboka sa nadýchol, nabral sily od strážnika, ktorému lichotilo, že sa tej xantipy bojí rovnako ako on a prestal sa cítiť trápne.

  - Viem, ako to s vami je. Pán Gold mi láskavo všetko vysvetlil...a ...ja sa vám musím ospravedlniť, že som ako lekár zlyhal...na celej čiare...viete...taký očividný prípad...schizofrénie...rozdvojenej osobnosti... a ja som si mylne myslel, že ide v skutku o dve rozdielne ženy...a ...- jachtal trochu primár, lebo hrdý hrebienok prvého muža nemocnice sa mu povážlivo kýval, pripravený padnúť kdesi do Laceyných pľuvancov.

  Pristúpil k nemu aj strážmajster, hoci veľmi nerozumel, o čom hovorí, uznanlivo prikyvoval s rukami za chrbtom, ako notár, ktorý odobruje výpoveď.

  - A teraz mám akože čo ?! Predpažiť?! – spýtala sa Lacey drzo.

  - Teraz, keby ste boli taká láskavá a zjedli túto tabletku...je na spanie...trochu si oddýchli, pospali...a ja zatiaľ s pánom strážmajstrom stiahnem žalobu na vás a pripravíme potrebné papiere na vaše prepustenie. – otočil sa k policajtovi, aby mu aj túto vetu odobril.

  Tentokrát zaklipkal očami on.

  - To akože, keď hento zhltnem, môžem ísť konečne domov? – zopakovala si Lacey indície a natiahla sa za tabletkou. – Dajte to sem, aj keby to bolo plesnivé ucho zo skunka, zožeriem čokoľvek, len aby som sa z tejto diery dostala. Neznášam basy !... A trúby !... A...- nedopovedala.

  Pomaly sa zviezla na lavicu a v dosť neobvyklej polohe zaspala spánkom spravodlivých.

  - Tak, to by sme mali. – skonštatoval primár. – Teraz, ak všetko dobre dopadne, o chvíľu sa prebudí ako krásna, nežná žena s vystrašeným smutným pohľadom. – pousmial sa, nad zázrakom, ktorý spôsobí.

  - To fááákt? – spýtal sa dementne policajt, ktorému vôbec nevadilo, že mu tu niekto, bez jeho vedomia, uspáva väzňov.

  - Pán strážmajster, pri všetkej úcte. Toto mestečko už má v tomto momente problémov viac, než si myslíte. Žili tu únoscovia s jeho dcérkou a nikto to neriešil. Pána Golda zrazilo u nás auto, jeho manželku sme krivo obvinili z podvodu a zatvorili do väzenia, kde ostatne hnije aj jeho aupairka, ktorá sa mu počas neprítomnosti vzorne starala o deti a ako som sa už z nemenovaných, ale overených zdrojov dozvedel, skutoční únoscovia vám aj tak ušli! ...Čo ste pred ním však zatajili a snažíte sa to ututlať aj pred novinármi a verejnosťou! ...Je načase tohto pána a jeho rodiny sa zbaviť definitívne, pretože z toho vzídu len ďalšie problémy, to mi verte! – zdvihol ukazovák.

  - Vy, vy...vy ... ich chcete za...za....zabiť?! – vyvalil oči policajt a pokúšal sa vytiahnuť zbraň z púzdra.

domiceli