RUMBELLE - Nesmrteľní 7. kapitola BÚRKA

Rumbelle - Nesmrteľní

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 7

Búrka...

       Cesta viedla nízkym porastom, popustil koňovi uzdu a nechal ho ísť si svojím vlastným tempom.

  Pohojdávanie príjemne kolísalo, viečka sa jej zatvárali a teplá vôňa lesa i jeho napätej hrude pôsobila omamujúco. Vánok spôsobený pohybom nadvihujúceho sa a znova mu na plecia padajúceho plášťa príjemne osviežoval a vedieť tak, kam s rukami, a či ho nerozčúli, ak sa ho náhodne dotkne, nič by jej na prechádzke nechýbalo...

  Leda tak vedomosť, kam to vlastne majú namierené...

  Mimovoľné pohyby koňa raziaceho si cestu nie celkom rovným terénom dvíhali ju a opäť ukladali na jeho rameno v nepravidelnom rytme a vôňa šíriaca sa z jej vlasov napĺňala mu nozdry a tlačila sa dovnútra rovnako intenzívne ako horúčosť sálajúca z jej chrbta...ignorujúc odev dotýkala sa priamo kože a cez ňu všetkých buniek, informujúc o vzrušení postupne celé telo. Vedieť tak, či sa jej môže aspoň mimovoľne dotknúť, pri manipulácii s opratami, či ju to nenahnevá, či sa nestrasie odporom...nič by mu na prechádzke nechýbalo.

  Leda tak vedomosť, kam to vlastne majú namierené.

  Pôvodný plán končil : ukázať sa jej na novom prírastku v žrebčíne...

  Rozhodla lesná cesta. Vyústila na akejsi čistinke, ktorá ponúkala bezpočet možností.

  Napadol ju piknik...

  Napadlo ho, že jej prikáže nazbierať tu kadejaké byliny do foroty...

  Prípadne by si mohli sadnúť do trávy a ona by počúvala, ako on rozpráva...

  Vyčaruje jej knihu a bude mu tu čítať...

  Bude sa pozerať, ako on pasie koňa...

  Bude sa pozerať, ako ona trhá trávu pre koňa...

  Budú sa spolu pozerať, ako sa kôň pasie...sám.

  Pozrela na neho a videla, ako sa potuteľne usmieva. Zachytil jej pohľad a videl presne to isté. Nadôvažok zdvihol hlavu aj kôň, natočil ju k dvojici a z jeho očí bolo možné prečítať si otázku:

  - Už môžem začať žrať?! -

  Rozosmiali sa a nemá tvár pod nimi, akoby  nad nimi potriasla negatívne hlavou, čo ich rozveselilo ešte viac.

  Zoskočiť z koňa bol teraz kvôli nej problém...tak sa odčaroval a nechal ju tam sedieť osvietenú slnkom vo výške, z ktorej sa bála zliezť.

  - Vy nebudete vystupovať, drahá? -  zdvihol kútik úst a prekrížil spokojný z jej bezmocnosti ruky na hrudi. – Nebodaj v tom sedle chcete založiť usadlosť? – rýpal ďalej.

  Napla sa nečakane, zodvihla ruky a spustila sa dolu.

  Keďže tie jeho boli spletené, nezachytil ju, hoci jej priskočil na pomoc, vidiac ju rútiť sa k zemi...

  Skončili na nej obaja.

  - A to je už čo za úroveň gniaviť sa tu po sebe v tráve a ešte za bieleho dňa?! – blížil sa k nim z lesa známy hlas.

  Pozreli zúfalo na seba.

- Maleficent! – vyšlo im  dvojhlasne z úst.

- Maleficent ! – zvolal do širokej chodby stajne, aby nemusel nakúkať do každého boxu.

  Zo žiadneho nevykuklo nič.

- Nehraj sa tu na urazenú, drahá, z toho sme už dávno vyrástli...! – zvolal zhlboka sa nadychujúc. – Prišiel som ti navrhnúť dohodu....- hľadal slová.

  Stále nič.

  - Dočerta, vylez už, ženská! Keď som ťa najmenej čakal, bolo ťa všade plno a teraz...Potrebujem ťa ! Prosím...– dopovedal miernejšie.

  Z jednej kóje sa vystrčil špic rohu a za ním celý jednorožec.

  Stredom lúky sa niesla ako pávica výstredne nahodená žena s vysokým účesom, podopierajúca sa o ešte vyššiu palicu a po jej boku rovnako hrdo kráčal vskutku krásny žiarivo biely kôň...Pozor...to nebol kôň. Krásny jednorožec.

  Zviechali sa zo zeme a stali si  ďalej od seba, akoby tu ani neboli spolu.

  Pustila svojho spoločníka a premeriavala si ich od hlavy po päty.

  Cítili sa trápne, ako malé deti prichytené pri lapajstve.

  - Ty musíš aj pri tomto  experimentovať?... Ty nič nemôžeš robiť normálne? Bežne...? To čo ste tu nacvičovali za polohu párenia, že ty máš od trávy celý chrbát a ona ako pozerám brucho...je to vôbec fyzicky možné...?...zamýšľala sa neveriacky a závistlivo.

  Cítili sa ešte trápnejšie.

  Páčilo sa jej do akých rozpakov ich práve dostala, ale aj tak zmenila tému.

  - Čo vravíš na Pusinku ? -

  - Je nádherná...- pozrel Belle na pery a tá sa zapýrila.

  - Prvýkrát, čo si mi niečo pochválil, mne snáď cvrkne od dojatia. – rozcítila sa Maleficent a až potom si všimla, že on obdivuje kráskine pôvaby namiesto jej kobylky.

  Tú ale zas obdivoval iný nápadník...Už peknú chvíľku...Rumplov výstavný žrebec...

  - Mňa vykotí! Budeme mať pepitové žriebätká! – začala sa ovievať chvíľu pred zamdlením.

domiceli