Mr. Gold´s Au Pair IV. ... 50 kapitola PREDPOSLEDNÁ ŠTÁCIA

Mr. Gold´s Au pair IV.

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá

kapitola 160

Predposledná štácia...

    Vracali sa cez park, ale ten už bol poloprázdny.

  Bol rád, že u starostu pochodil vďaka svojmu spoločníkovi veľmi rýchlo a spustila sa doslova reťazová reakcia založená na motoroch áut podliehajúcich do  široko-ďaleko jedinej „ambulancie“ na ich opravu, údržbu a spol. s ručením obmedzeným. Počiatočné antipatie k zamazanému chlapíkovi síce ešte nenahradilo priateľstvo, ale mal pocit určitej spolupatričnosti.

   Rozhodol sa, že mu na oplátku, ak bude mať záujem,  pomôže so svojimi niekoľkými semestrami práva vyriešiť jeho problém s adopciou dcérinej malej.

  Poznajúc dôverne jeho prapôvodný život, aj neochotu pomáhať krsňaťu Vratkovi a dobrovoľne mu odovzdať sprosté tri svoje zlaté vlasy, ktoré aj tak získal od neho ako výhru  pri jednej detinskej stávke, kde riešili neriešiteľné, ako malí chlapci a svet mal popri tom poplach, mohli sa slniečková, mesiačiková aj vetríkova matere aj na hlavu postaviť, čudoval sa, ako by teraz dal aj posledné z dvoch očí, len aby tú malú získal… Deti vo všetkých svetoch majú neuveriteľnú moc. Kým sú deťmi.

   To mu bolo už teraz viac ako jasné. Jasnejšie, ako tie trápne tri zlaté vlasy s minimálnou hodnotou na trhu komodít. Aj vtedy išlo len o prestíž a kto z koho...Zlatovláska si s tým veľkú hlavu nikdy nerobila. Nosila ich rozpustené všade po svete a slúžila ako pojazdná peňaženka Čiernej paničke. To len chlapi sú ješitní a hákliví a nedajboh stratiť, čo i len chlp...Chudák Vratko...

  - Čo si ma tak obzeráte? – nedalo pokoja opravárovi.

  Gold sa zastavil.

  - Ja len, bratku, či si tu šťastný...- zafilozofoval skôr, ako položil otázku. – Či by si sa nechcel vrátiť s nami raz domov? Do Začarovaného lesa...– ponúkol mu.

  Automechanik sa pousmial a tentokrát už žmurkol. Golda sa prestal báť, keď videl ako sa zachoval k maličkej, zmäknutý a rozrušený, stelesnená jemnosť.

  - To nemá byť pozvanie „do trojky“...aby som vám pomohol „skrotiť“ toho kanca z lesa, o ktorom mi s takými iskričkami v očiach rozprávala vaša manželka... však nie ?! – chichotal sa so sklonenou bradou.

  - Nie! – stopol Gold rázne jeho priodvážne myšlienkové pochody a opäť mu bol nesympatický ako na začiatku.

  - Budem šťastný. To mi verte. Ak bude malá moja a ja jej a spolu v našom malom útulnom dome. – uzavrel ponuku ráznym zamietnutím.

  Gold nenaliehal. Mať v Storybrooku konkurenciu, čo sa mozgu týka, by zas nebola taká výhra...obhájil si diplomaticky svoj konečný nevrelý postoj. Nepovie mu o minulosti nič.

  Pred domom s maličkou už postávali dvaja tajní. Starosta dodržal slovo a šerif mu zrejme šiel po ruke. Škoda, že boli tak málo nenápadní, čo vážne mohlo ohroziť celú operáciu.

  Aké jednoduché by to bolo s mágiou...

  Tu uznal, že prostriedky na riešenie vlastných problémov sa musia vtrepať do medzí zákona. Dosť úbohé, ale vraj to tu tak odjakživa funguje. Odjakživa asi nie, pochyboval...

   Našťastie prezieravo pripravil ešte doma, za pomoci Reginy, všetky potrebné dokumenty vopred. Listy o narodení, otcovstve, trvalé bydlisko, Maleficent pribalila aj nejaké fotky z rodinného albumu. Hoci nie všetky boli „s kostolným riadom“, najviac ho mrzel oddací list, kde s Bellou figurovali ako právoplatní manželia...v najbližšej dobe to musí napraviť...zlegalizovať ich vzťah, ako by povedali miestni...

  Príbeh bol dostatočne dojímavý a tých zopár zádrhelov, ako to, že dievčatká sa obe volajú Peu a Peu, či absencia spoločnej rodinnej fotografie, nikto neriešil, respektíve vyriešil ako rozmar bohatých manželov, vydieraných únoscami, ako Gold potvrdil prvému človeku mesta aj šerifovi.

  Obom sa vidina slávy po dolapení veľkých zločincov v ich malom zapadákove zapáčila natoľko, že chceli rovno vyraziť im oproti.

  Ale za kým? A kam ?!...

  To nebolo zatiaľ jasné nikomu zo zainteresovaných.

– No, konečne, že si sa dotasil!...to ti všetko trvá tak, ako starému kancovi?! ...- privítala ich Lacey hneď vo dverách a automechanik ledva zadržiaval úškrn na tvári. – Pre chvíľou nám tá tvoja kočka dala echo, že volala tá ženská s maličkou, vraj mali cestou nejakú poruchu na aute, zdochlo im či čo, tak jej najímateľ im šiel oproti a kázal tej kobole Maleficent rýchlo zbaliť maličkú a čakať. Vraj letia...Hneď...Vraj letia... Tak kopni do vrtule, chrobáčik, a ťahaj niečo produktívne robiť! – rozhodila bezmocne rukami, zdvihla plecia a potom dlane zarazila do bokov, čakajúc, čo sa bude ďalej diať.

  - S týmto chceš ísť do trojky?! Leda by si mi odvíjal ťažné lano, aby sme ju aspoň trochu spacifikovali! -

  Gold pozrel zúfalo na opravára, ten pochopil. S mobilom na uchu vykráčal späť k domu, o ktorom bola reč.

domiceli