Mr. Gold´s Au pair IV.
voľné pokračovanie fanfikov...
Obchodné tajomstvá
kapitola 159
Právo...
Vykročil za ňou, za oboma, ťahaný akousi
navonok nepostrehnuteľnou, ale neodvrátiteľnou silou, silou, ktorej sa nedalo
odolať, poprieť ju, ani sa jej vzoprieť, úplne automaticky, s očami
dokorán a rukami chystajúcimi sa otvoriť brány a zamknúť ich následne
na tisíc západov do bezpečia svojho vnútra.
Zvláštna sila...V tomto svete však
nevládla nijaká kúzelná moc, tu bola najväčšou mágiou pravá láska.
Pobehla a zastavila ho.
Zamračil sa na ňu, prirýchlo zabudnúc, čo
všetko pre neho urobil, respektíve urobili so svojou paničkou. Opäť mu natrčila
pred nos mobil.
S nevoľou čítal siahodlhý text, nevediac
ani, kedy ho stihla, stihol, stále si nevedel zvyknúť, že v ženskom tele
je vlastne poník z rodu jednorožcov... takto rýchlo naťukať, dokonca mu to
začínalo byť podozrivé, ale po dočítaní jej, teda jemu, dal úplne za pravdu.
Súhlasne prikývol.
To už videli cestičkou cez park prichádzať
svojho hostiteľa s vrecúškom kockového cukru.
Maleficent spokojnosťou zasvietili oči.
- Ako málo stačí k poníkovskej
radosti...- pousmial sa.
Odpoveď vyfúkla nozdrami a potriasla
celou hlavou, mykajúc ňou dopredu a dozadu od nedočkavosti.
Lacey obďaleč sa zodvihla a smutne na
neho pozrela. Pochopil jej plač na krajíčku...Peu ju nespoznávala.
Vytiahol z vrecka saka poskladané
papiere s obrázkami škvŕn a rozprestrel ich. Maleficent okamžite
siahla na prederavenú škvrnu na jednom z nich a poláskala ju.
Roztriasli sa mu v rukách...Podal ich
Lacey.
- Musím na chvíľu odísť, srdiečko... Niečo vybaviť.
Pokojne tu zostaň a...prosím, nerob hlúposti. Všetko vyriešime, keď...keď
budeme všetci spolu...– zasunul jej neposlušný prameň za ucho a nežne
prešiel pozdĺž čeľuste až k brade len bruškami nervóznych prstov.
Zachytila ich studenou dlaňou a po líci
jej stiekla slza. Nespomalilo ju ani líce, ani brada. Zatriasla sa
a padala dolu. Rovno do vláskov maličkej pod ňou.
Tá ako popálená vymrštila hlavu hore
a s údivom otvorila očká, zospodu hľadiac na škvrny presvitajúce
z obrázkov.
- Mama, tata, Peu...- preskakovala
z jedného na druhého vyjaveným pohľadom.
Museli sa navzájom podržať a len
spomalene sa zosúvali na jej úroveň. Malým prštekom pozorne ukazovala na každú
škvrnu, presne ju identifikujúc na jednom i druhom obrázku.
- No, jasné, psychologický test so škvrnami!
– vykríkol automechanik vraziac vrecko s cukrom pestúnke do nedočkavých
rúk.
Pridal svoje konšpiračné teórie, hoci sa ho
tí traja na nič nepýtali a stavali si práve vlastný vesmír svojich životov
v kruhu medzi troma telami, dvoma papiermi so spoločne bijúcim jedným srdcom.
- To je úplne jednoduché. Rád vám to objasním...- začal mudrovať. - Naučil som sa "elegantne" podvádzať na psychotestoch, aby zo mňa nevyšiel pri celkovom hodnotení úplný
dement. Totižto, ak vidíte len škvrny, ste hotový idiot, len vás izolovať. Ďalším, nie celkom dobrým, výsledkom je vidieť tam nejaké veci, o niečo
vyšší level už sú aspoň zvieratká, ale úplne najlepšie je vidieť tam človeka
a dokonca, čo by mi ani neuverili, preto som to na nich nevytiahol, aj keď
som to mal z kníh naštudované, je vidieť v tých sprepadených škvrnách
postavy pri nejakej činnosti...Chápete to?! ...No, povedz maličká, čo tam vidíš
ty?...- otočil sa k malej a čakal, že vysmolí maximálne „loptu“ alebo „motýlika“.
Prerátal sa.
- To je mamička s oteckom a svojimi
deťmi, ako idú spolu domov navaliť holúce kakao. – zabila pozorne dešifrujúc
každú jednu škvrnku, aj zaschnutú kožku z kakaa na sestrinom obrázku
- Spokojný?... Dedko Vševedko?! – usmial sa
zdola na neho, škrabkajúceho sa vyjavene za ušami, Gold. – Zavediete ma, prosím
teraz za starostom tohto mesta? – požiadal následne. – Ženy sa o deti
postarajú. Ja potrebujem vašu pomoc. Musíme sa pozhovárať, ako chlap
s chlapom. – natrčil pred neho ruku, ochotný uzatvoriť s ním nielen
mier, ale dokonca priateľstvo, za služby...
Zmätený opravár sa nechal odtiahnuť von
z parku.
domiceli
ja som vedela že ten obrázok bude mať význam ;) krásna kapitolka :) Gold si neupustil ani poznámku na stranu "opravára" :) škoda že on si skrytý význam toho nevšimol :)
OdpovedaťOdstrániť