Mr. Gold´s Au Pair IV. ... 48. kapitola PRE POVINNOSŤ

Mr. Gold´s Au pair IV.

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá

kapitola 158

Pre Peu...

     Nevrelo na neho pozerala, spod cez tvár spusteného pramienka vlasov, ale nevenoval jej momentálne pozornosť, len pevnejšie stisol dlaň vloženú do tej jeho. V mozgu sa mu rozkrútil vysvietený gýčový kolotoč konšpirácií a na každom polychrómovanom a zlatými doplnkami prezdobenom, na tyči „cválajúcom“ koníkovi sa hojdalo niekoľko možností, na každom ...koníkovi!

  - Ona je predsa jednorožec...- povedal hlasnejšie, kým sa mu pred očami hore a dolu natriasali starodávne kone z  kolotočov zo začiatku storočia.

  - No, prepáč, síce to nie je Miss Brazília, ale tá stará mrochta vyzerá vždy lepšie ako nejaká kobyla, ku ktorej ju prirovnávaš...- takmer feministicky zasiahla na obranu do mobilu stále zahľadenej ženy pri ohrádke detského ihriska a ostentatívne mu vytrhla dlaň z ruky, prekrížiac obe na hrudi, schovala ich radšej pod pazuchy. - A navyše vekovo aj vizážou by ste k sebe aj pasovali, aby si vedel! – vytasila mu jedovatý kompliment na záver.

  Sledovala s obavou, ako sa zhlboka nadýchol a nečakane pozrel dolu, do zeme. Uzemňoval sa?!...

  - Odkedy robíš dohadzovačku, drahá?... A čo ak je to jedna z mojich bordelmám a prišiel som jej predstaviť nové mäsko...- pristúpil k nej a s ukazovákom jej nadvihol bradu.

  Kútiky úst mala spustené, oči smutné. Odtiahol prst a zneistel.

  - Ty žiarliš... – opravil ticho svoju predchádzajúcu hrubosť.

  Neuhla pohľadom.

  Rozrušilo ho to, ale nebol čas riešiť srdcové poryvy Lacey, ktorú poznal skôr z iného uhla pohľadu...Asi ozaj len odzadu...napriek tomu, že ho to nielen prekvapilo, ale aj potešilo. Nič nie je pre ženu v konečnom dôsledku prospešnejšie, ako nafúkať mužovi do ega. Najmä tomu ješitnému.

  - Tú ženu, Maleficent, som vybral maličkým za aupairku. Starala sa nám o ne v Storybrooku...Čo ale, dočerta, robí tu? Na vlastné oči som videl, ako sa po prechode cez hranicu zmenila na jednorožca! Chápeš to?! Má z nej byť jednorožec! – skúšal aj sám pochopiť situáciu, ale pochopil len jedno, že Lacey nie je rozprávková bytosť a zrejme si o ňom myslí, že sa zbláznil, prípadne na niečom fičí...alebo oboje naraz...a zrejme toto bude posledné štádium, kedy stráca nielen súdnosť, prehľad a kontinuitu s realitou, ale mozog má úplne vyžratý a verí sám sebe, verí všetkému, čo vraví.  

  Navyše, keď ju „chápavo“ drsne poklepkal po ramene, vo svojom presvedčení sa len utvrdila a zhovievavo mu radšej prikývla. Chudáčik, maličký...Veliký...Je taký roztomilý s tými svojimi bludmi...

  Ani sa nemohol uraziť. Hoci tu nevedel čítať cudzie myšlienky, jej pohľad vravel za všetko...

  - V skutočnosti je to dračica! Nič väčšie a silnejšie v tomto svete nebolo a ani nie je ! – zadrel ešte nadôvažok.

   Lacey mala v tom momente chuť objať ho, položiť si jeho hlavu na rameno a pritúliť, ako „choré“ dieťa. Ani netušila, kde sa to v nej zrazu vzalo. Toľko nehy a zhovievavosti k tomuto monštru, čo sa ju neváhal inzultovať psychicky aj fyzicky...kedykoľvek sa mu dostala do zorného uhla.

  

  Nenápadne sa posunuli k nej a opreli sa každý z jednej strany, aby im nemohla uniknúť.

  Zdvihla oči od mobilu a natrčila jeho vysvietený displej Goldovi pred oči.

  „KONECNE STE TU !“ stálo tam. „AKO SA MA MOJA LASKAVA PANI? TAK RAD BY SOM ZAS CITIL JEJ RUKU V MOJEJ HRIVE...“

  Lacey zvedavo nakukla a neverila vlastným očiam.

  - To má byť akože nejaká tajná šifra?! Ty koňo! – chytila sa za čelo.

  Gold sa pousmial. Došlo mu.

  - Prisámvačku, ak sa šťastne dostaneme späť do Storybrooku, vybozkávam tú ženu ako tekvicu, aj keď bude mať stále namiesto ksichtu kobyliu tlamu! – rozrehotal sa na plné ústa.

  Obe ženy pozreli na neho s úžasom a patričnou nevôľou a zhnusením.

  Maleficent zafŕkala a zahrabla ľavou nohou, zabudnúc, že je strčená v lodičke.

  - Ako? ...Ako si sa sem vôbec dostal, drahý?! – otočil sa na ňu.

  Vyťukala čosi do mobilu.

  - Čože?! S Dedkom Vševedkom?! Myslel som si, že ten senilný dobráčisko je už dávno na pravde božej, ale on prešiel cez rozum aj samotnej Regine a vytratil sa zo Začarovaného lesa skôr, ako naň padla kliatba. Klobúk dolu, starigáň prešibaný! Dostál teda pekne svojmu menu, hanbu mu nespravil... Ale, ako sa dopracoval k tebe? – zvedavo sa vypytoval ďalej, ľutujúc, že v reálnom svete neovláda reč zvierat, poklebetil by si s maznáčikom Maleficent rýchlejšie.

  Poník v identickej podobe svojej panej sa zatriasol a vyťukával ďalšie podrobnosti do svojho komunikačného prostriedku.

  - Je mi jasné, že „náš“ automechanik si nič z predchádzajúcej identity nepamätá, to bude zízať, ak sa dozvie, že je Dedkom Vševedkom“ a tu mu prischla rola priblblého opravára...- pousmial sa nad paradoxami osudu. – Takže, keď tvoju pani Regina navštívila a premohla, tebe sa podarilo utiecť, ujal sa ťa Vševedko a so svojím záchrancom ste sa dostali až sem na zem....A Maleficent sa obetovala, vediac, že tu, za hranicou,  ako kôň by mi nebola nič platná – nechala to na teba! – uznanlivo prikývol hlavou. – Nebude taká natvrdlá, ako som si o nej myslel, ani zlá a neprajná...- mrmlal si už tichšie sám pre seba. – Nechce sa mi veriť, že ste sa našli cez ten čertovský vynález – internet a jeho Facebook...- zdvihol kútik úst. – Už žiaden svet nie je v bezpečí...- doložil zhrozene.

  „SLUBILA TI TO. MOJA PANI VZDY DODRZI SLOVO, CO DALA, KED SI JEJ PRIATEL.“ dojatý si prečítal z mobilu.

   - Lacey, predstav si...- otočil sa na spoločníčku, ale tá tam už nebola.

  Kráčala dopredu k dievčatku, ktoré ustrnulo, len čo ju zazrelo.

domiceli