Mr. Gold´s Au pair
voľné pokračovanie fanfiku
Obchodné tajomstvá XII
kapitola 118
Prosba
Krčiac pod pažou inkriminovanú pelerínu stlačila kľučku dvier
a zvonkohra spustila svoj pozdrav. Tentokrát sa neusmiala, pretože pohľad hore,
na ňu, jej znova pripomenul zúboženú Maleficent. Konkrétne ten paralelný
okamih, ako sa v začarovanom lese spúšťali na ňu lupene ruží presne tak,
ako ona dnes spustila na jej plecia parfumovanú pelerínu a dostala ju tak
rovno do nemocnice.
Odtiaľ práve šla. Bude vraj trvať pár hodín, kým dostanú všetky výsledky
z vyšetrení a ...vystavia účet.
Spravila pár pritajených krokov, ale praskajúca drevená podlaha záložne ju
s radosťou zrádzala, tak prekvapenie vzdala.
- Neruším? – nahla hlavu
a zavolala smerom dozadu, kde predpokladala, že je.
- Nie! Práve naopak...- ozvalo sa
automaticky, až potom si uvedomil, že napriek tomu, ako úprimne šťastne to
vyslovil, ako negatívne to významovo vyznelo.
Pekne. Pomyslela si. Keď sa darí, tak sa darí. Dnes mám skrátka deň
blbec. Schytám preplesk aj od človeka, od ktorého to najmenej očakávam.
Odložila guču vlny na pult a oprela sa chrbtom oň, skloniac
skľúčene bradu na hruď.
Poponáhľal sa k nej, aby ju rýchlo objal a vyžehlil si trapas.
Pritiahol si jej hlavu k ramenu a omotal paže okolo pliec.
Odlepila dlane z pultu, podliezla mu pod sako a zakvačila ich
o seba na konci jeho chrbta pritiahnuc sa čo najviac, koľko jej to len ich
budúce deti umožnili.
Potrebovala cítiť jeho blízkosť, teplo, pocit istoty a spolupatričnosti.
Posýpal skoro nepostrehnuteľnými bozkami zvlnené spánky, vdychoval vôňu
a vyžíval sa v tom, že je tu a že patrí len jemu.
Bál sa ju zovrieť viac, ale túžil po tom.
Odtiahla tvár a videl, že to cíti rovnako.
Neodolal. Pristál najskôr na čele, roloval cez viečka, zdržal sa na
perách, pod bradou, na krku, v teple za uchom i jamke medzi
kľúčnymi kosťami. Vpíjal sa, žiadalo sa mu viac. Nebránila sa. Naopak. Chcela ho cítiť až po prah bolesti,
tak mu tlačila tvár o svoju
kožu, oberajúc ho o dych, túžila, aby z nej strhol blúzku bez rozopínania
a nerozpakoval sa zobrať si ju.
Drsne, majetnícky sa jej zmocniť hneď tu a teraz.
Prekvapili ho takéto myšlienkové pochody, ale stále mal strach... Opäť
mal rešpekt pred jej stavom... že by jej mohol... jej a deťom, tým
ublížiť.
Nerešpektovala jeho „rešpekt“. Zobrala mu ruky, priložila k svojmu limčeku,
donútila prsty vliezť pod neho a potom trhnúť. Pochopil, že je paňou
nápadu a žiada ho otvorene, bez slov, chopiť sa ponúkanej príležitosti.
Nezamknuté dvere a biely deň.
Malé gombíky to vzdali bez odporu, zutekali dobrovoľne z priveľkých
dierok a v šere záložne zasvietili oblúky jej pŕs. Teraz už nenosila
spodné prádlo, tlačilo a obťažovalo a bridila sa jej aj predstava
obrovského konfekčného čísla na štítku.
Nestrácal čas kochaním sa v krivkách, ktoré už poznal spamäti,
nežne zaútočil rovno na vrchol.
Kým pery prebúdzali výčnelok nad hnedým dvorcom, pravá ruka sa inštinktívne
spustila po ceste s tabuľkou linea negra, čo sa tiahla pozdĺž jej brucha a naraziac
na prekážku v polovici cesty zmenila sa na snežný pluh tlačiac pred sebou
látku elastickej sukne kdesi až pod kopec.
Dostala chuť na jeho kožu. So sakom nebol problém, lenže gombíky kvalitnej pánskej košele na jej vkus
priveľmi korešpondovali s dierkami a nechceli tak rýchlo poddať jej
túžbou rozrušeným prstom. Hnevala sa a jej pohyby, rušené jeho stupňujúcou
sa náruživou aktivitou, boli prudšie, ale tým pádom aj roztržitejšie
a neúspešnejšie.
Pomohol jej kúzlom, aj keď riskoval, že sa rozčúli.
Nie. Drapla ho nešetrne za odhalenú kožu na hrudi a zaborila do nej
malé prsty.
Opätoval jej drsný ťah a už sa nerozpakoval šetriť ju kvôli stavu.
- Jééééj, nebodaj dorábaš ešte uši, Rumpelstiltskin? – vrazili im do
obchodu svetlo, tieň, zvončeky a piskľavý hlas.
V každej ruke s prsníkom sa vynoril z jej
vlasov pri krku a vražedne namieril pohľad do verají. V tom momente ho ako
natruc nenapadlo žiadne kúzlo, ktorým by zachránil vzniknutú situáciu.
Oči Maleficent nevinne klipkali. V rukách stískala papierik
s adresou jeho obchodu, ktorý jej dali pri odchode z nemocnice,
odkiaľ ju vypoklonkovali skôr, než Bella
predpokladala.
Pokorne čakala.
Pozreli na seba s tou istou výčitkou v očiach. „My sme
nezamkli“…
- Je to malé, klzké, tvrdé a strká sa to do dierky…- ukázala Maleficent
na zámok dverí, akoby si tiež prečítala
ich zúfalú myšlienku. -…keď ste chceli mať pri párení intímčo, mali ste použiť
kľúč... – usmiala sa potmehúdsky.
- My ho chceme mať stále, tak buď taká láskavá, zatvor ústa aj tie
sprosté dvere zvonka. Vypadni a stráž! –
vyprskol zúrivo, nemieniac sa vzdať, kvôli blbému drakovi, dnešnej dávky nečakanej
erotiky.
- Rumpel...- tíšila ho Bella a pomáhala mu pozapínať gombíky.
Nahla sa k jeho uchu a čosi mu pošepkala.
Usmial sa spokojne a šepkanú dohodu spečatil s jej vrchnou
perou.
domiceli
Mmmmmm ;) zbožňujem Malificent aj vaše výlevy
OdpovedaťOdstrániť